Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Obama sa bojí vojny s Ruskom, Duma odklepla prijatie Krymu

WASHINGTON 20. marca (WEBNOVINY) – Americký prezident Barack Obama v stredu vylúčil, že by na Ukrajinu pre súčasnú napätú situáciu okolo Krymu vyslal armádu. Zdôvodnil to obavou z vyvolania „skutočnej vojny s Ruskom„.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate —-> TU.

Nechystáme sa na armádny výlet na Ukrajinu,“ povedal šéf Bieleho domu v rozhovore pre vysielaciu stanicu KNSD, pobočku celoštátnej NBC.

Nepotrebujeme vyvolať skutočnú vojnu s Ruskom,“ dodal v ďalšom rozhovore, ktorý takisto poskytol v stredu. „Existuje lepšia cesta. Ale aj keď si myslím, že dokonca aj Ukrajinci by prijali, ak by sme sa smerom k Rusku vojensky angažovali, nebolo by to vhodné a nebolo by to dobré ani pre Ukrajinu,“ dodal pre KNSD.

Obrazom: Rusi si podmaňujú Krym

Obama zároveň zopakoval, že USA chystajú zavedenie ďalších sankcií voči Rusku už v horizonte najbližších dní. Ak Moskva nebude reagovať na medzinárodný tlak, Obama je pripravený v spolupráci s európskymi spojencami prijať aj ďalšie opatrenia, „ktoré by mohli mať značný dopad na ruskú ekonomiku„.

Rusko neplánuje proti Ukrajine vojensky zasiahnuť

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uistil svojho amerického kolegu Chucka Hagela, že ich sily rozmiestnené pozdĺž východnej ukrajinskej hranice nemajú v úmysle prejsť na územie Ukrajiny. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby. Podľa jeho slov sa v hodinovom telefonickom rozhovore Hagel pýtal na to, aké má Rusko plány s tisíckami vojakov pri ukrajinských hraniciach.

Šojgu mu povedal, že nasadenie tamojších jednotiek má jediný cieľ: uskutočniť vojenské cvičenie. Hagela tiež ubezpečil, že vojaci neprejdú do Ukrajiny. Americký šéf obrany ruskému kolegovi povedal, že keďže majú ruské sily kontrolu nad Krymom, nesú aj zodpovednosť za to, čo sa v regióne stane.

Ruská armáda uskutočňuje vojenské cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej, Tambovskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Manévre majú trvať do konca marca. Cieľom cvičení je podľa ministerstva obrany otestovať koordináciu bojových jednotiek nasadených v neznámom prostredí. Zúčastňuje sa na ňom pechota, delostrelectvo a tankové útvary, ktoré sa cvičia v presunoch na neznáme miesta a v rôznych typoch boja.

Ukrajina už skôr uviedla, že sa tam zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér. Situácia je podľa ukrajinských predstaviteľov preto kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc.

Obama putin

Duma prepísala históriu

Právny proces pripájania Krymu k Rusku sa skončí už koncom tohto týždňa. Vo štvrtok to povedal ruský minister Sergej Lavrov, ktorého cituje spravodajská agentúra Ria Novosti.

„Momentálne pokračujú praktické kroky v rámci implementácie dohody podpísanej Ruskou federáciou, Krymom a mestom Sevastopoľ,“ povedal Lavrov zhromaždeniu ruských diplomatických predstaviteľov. Ako dodal, „právny proces sa skončí ešte tento týždeň“.

Štátna Duma, dolná komora ruského parlamentu, schválila vo štvrtok historickú dohodu o návrate Krymu pod správu Moskvy. Za návrh hlasovalo 443 poslancov, len jeden sa vyslovil proti, informuje agentúra Ria Novosti.

Prezident Vladimir Putin predložil dohodu na schválenie do parlamentu v stredu po tom, čo ju odobril ústavný súd. Putin a predstavitelia krymského separatistického vedenia podpísali dohodu o pripojení polostrova k Rusku v utorok.

Podpisu dokumentu predchádzalo víkendové referendum, ktoré potvrdilo záujem Krymčanov o takýto krok, hoci podľa ukrajinskej vlády a Západu bolo nezákonné. Udalosti vyvolali najvážnejší geopolitický rozkol medzi Ruskom a Západom od Studenej vojny.

Kyjev nechce uznať odtrhnutie Krymu

Ukrajina krymUkrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského chargé d’affairs v Kyjeve Andreja Vorobjova, aby mu odovzdalo v súvislosti s podpisom dohody protestnú nótu. Európska únia, Spojené štáty i Kanada zaviedli proti predstaviteľom Kremľu sankcie.

Ukrajinský parlament vo štvrtok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo jednostranné odtrhnutie Krymu a jeho pripojenie k Rusku spolu s mestom Sevastopoľ. V takzvanej deklarácii o oslobodení Ukrajiny ukrajinskí poslanci skonštatovali, že Rusko „demonštratívne porušilo nielen ukrajinské zákony, ale aj základné princípy medzinárodného práva„.

Ukrajinská agentúra Interfax informuje, že za deklaráciu, ktorú predložil úradujúci prezident Oleksandr Turčynov, hlasovalo 274 z 303 prítomných poslancov. Dokument zdôrazňuje, že Ukrajina nikdy neuzná zabratie integrálnej časti jej územia Ruskom.

Ukrajinský ľud nikdy a za žiadnych okolností nezastaví svoj boj za oslobodenie Krymu od okupantov bez ohľadu na to, ako dlho to potrvá,“ uvádza sa v deklarácii.

Referendum na Kryme, rozhodne sa o jeho pripojení k Rusku

Rusi už bez víz na Ukrajinu nevstúpia

Dočasná ukrajinská vláda chce už v priebehu „niekoľkých hodín“ zaviezť plný vízový režim pre občanov Ruska. V stredu o tom s odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve informuje spravodajský portál Kyiv Post. Ruskí občania tak odteraz na vstup do Ukrajiny budú potrebovať cestovné pasy.

Viac o postupnom podmaňovaní si Krymu Rusmi si prečítate v chronológii —> TU.

Tento krok je reakciou na správy, podľa ktorých Rusko začalo obyvateľom Krymu rozdávať vlastné cestovné doklady. Opatrenie sa tak bude týkať aj ich, keďže tamojšia vláda a následne aj obyvatelia v referende vyslovili vôľu pripojiť sa k Rusku.

Ukrajina navyše neuznáva dvojaké občianstvo a Krymčania vlastniaci ruské pasy tak nemôžu disponovať aj tými ukrajinskými.

Jaceňuk má oprávnenie, môže podpísať dohodu s Úniou

Dočasný ukrajinský prezident a predseda parlamentu Oleksandr Turčynov dal v stredu premiérovi Arsenijovi Jaceňukovi oprávnenie na podpis politickej časti asociačnej dohody s EÚ, ktorý sa očakáva počas štvrtkového a piatkového summitu dvadsaťosmičky v Bruseli.

Podľa dokumentu citovaného na portáli tlačovej agentúry Intefax-Ukrajina by mal Jaceňuk v mene Ukrajiny pristúpiť k dohode doplnenej o vyhlásenie, že „záväzky Ukrajiny prijaté na základe článku 8 týkajúceho sa ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu z roku 1998 budú splnené po zapracovaní príslušných dodatkov do ukrajinskej ústavy„.

Únia zrušila plánovaný summit EÚ-Rusko

Arsenij jaceňukLídri Európskej únie rozšíria sankcie zahŕňajúce zákaz cestovania a zmrazenie účtov proti ruským predstaviteľom, ktorých spájajú s krymskou krízou a zároveň rušia plánovaný summit EÚ-Rusko.

Vo štvrtok to uviedol francúzsky prezident Francois Hollande. Ako povedal, „summit EÚ-Rusko sa mal konať, avšak za súčasných okolností to nie je možné“. Udalosti na Ukrajine a na Kryme pritom označil za „neakceptovateľné“ a dodal, že „sa bude rozhodovať o sankciách proti určitému počtu osôb a týkať sa budú ich osobnej situácie alebo finančných prostriedkov“.

Podľa Hollandových slov budú v prípade eskalácie situácie potrebné aj ďalšie sankcie. „Ekonomické sankcie musia byť prediskutované a pripravené,“ zdôraznil. Jeho vyjadrenia prišli v čase pravidelného štvrťročného summitu lídrov EÚ v Bruseli. Summit EÚ-Rusko sa mal uskutočniť v belgickej metropole v júni.

USA zaviedli sankcie voči ďalším 20 Rusom

Americký prezident Barack Obama oznámil vo štvrtok sankcie proti ďalším ruským predstaviteľom v reakcii na anexiu ukrajinského Krymu Ruskom. Nové sankcie sa týkajú 20 osôb vrátane blízkych spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina ako aj ruskej banky Rossiya, ktorej majetok v USA zmrazili. Washington tiež pohrozil prísnymi opatreniami voči ruskej ekonomike.

„Zavádzame sankcie na ďalších vysokých predstaviteľov ruskej vlády. Ide aj o jednotlivcov so značným majetkom a vplyvom, ktorí podporujú ruské vedenie,“ vyhlásil Obama. Prvá séria amerických sankcií sa týkala 11 Rusov a Ukrajincov, ktorí sa podieľali na pripojení Krymu k Rusku.

Rusko reagovalo zavedením vlastných sankcií, ktoré podľa tamojšieho ministerstva zahraničia zasiahnu Spojené štáty „ako bumerang“. Prezident Vladimir Putin v súvislosti so sankciami vyzval ruské firmy, aby svoj majetok preniesli späť domov.

Na ruskom zozname figuruje deväť Američanov, ktorí budú mať zákaz cestovať do Ruska. Medzi nimi je bývalý prezidentský kandidát John McCain, predseda Senátu Harry Reid ako aj predseda Snemovne reprezentantov John Boehner.

Ukrajina

Merkelová chystá ďalšie sankcie

Nemecká kancelárka Angela Merkelová plánuje zaviesť ďalšie sankcie na Rusko po anektovaní polostrova Krym a zruší všetky zasadnutia krajín G8 až do zmeny politickej situácie.

Merkelová povedala vo štvrtok pred summitom EÚ v Bruseli, že únia rozšíri zmrazenie bankových účtov a rozšíri zákaz cestovania osobám spojeným s krízou. Začiatkom týždňa Brusel a USA uvalili sankcie na určité osoby spojené s podľa nich nelegálnym referendom na Kryme o pripojení polostrova k Rusku.

Uviedla tiež, že krajiny G8 sa nestretnú, kým sa situácia nezmení. Rusko malo byť hostiteľom summitu krajín G8 v júni v Soči.

Osobám, ktoré sa podieľali na porušovaní suverenity susednej Ukrajiny, EÚ zmrazila účty a sankcionovala ich cestovnými obmedzeniami. V prípade eskalácie porušovania suverenity Ukrajiny by EÚ tieto sankcie rozšírila aj o ďalšie hospodárske a finančné obmedzenia.

Zatiaľ nie je jasné, či a kedy uvalia západné krajiny tieto sankcie na Rusko. Európska komisia sa síce pripravuje na všetky možnosti, rozširovať sankcie však podľa zdrojov agentúry Reuters nie je prvoradým cieľom únie. Brusel chce naopak presvedčiť Moskvu, aby pri kríze na Ukrajine ustúpila.

OSN prerokuje Ukrajinu

UkrajinaValné zhromaždenie OSN sa bude vo štvrtok zaoberať situáciou na Ukrajine a na Kryme, ktorý vyhlásil nezávislosť a chce sa pripojiť k Rusku. Plenárne zasadnutie OSN sa bude konať v New Yorku na žiadosť ukrajinského vyslanca Jurija Serhejeva. Informovala o tom ukrajinská agentúra Interfax.

Rezolúcie Valného zhromaždenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, no nie sú právne záväzné. Záväzné vyhlásenia prijíma len Bezpečnostná rada, rezolúciu odsudzujúcu referendum na Kryme však minulý týždeň zablokovalo Rusko ako jej stály člen.

Pan Ki-mun mieri do Moskvy

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vo štvrtok konštatoval, že napätie medzi Ukrajinou a Ruskom predstavuje veľké riziko nielen pre obe krajiny, ale aj pre štáty za ich hranicami. Obe strany zároveň vyzval k zdržanlivosti, aby sa situácia nevymkla kontrole.

„Základom je úprimný a konštruktívny dialóg medzi Kyjevom a Moskvou,“ povedal Pan po stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Pan zdôraznil, že podobné situácie v histórii už viedli k situáciám, ktoré sa vymkli kontrole, čomu je v tomto prípade nevyhnutné zabrániť.

„Zdôraznil som, že všetky strany sa musia zdržať provokácií, ktoré by ešte zhoršili túto veľmi napätú a nestálu situáciu,“ vyhlásil.

Pan v piatok pocestuje na Ukrajinu, kde sa stretne s tamojšími predstaviteľmi. Ako sám povedal, obe cesty sú súčasťou jeho diplomatických snáh, aby všetky strany riešili súčasnú krízu mierovým spôsobom.

Odporúčané články

Video: Televízia ABC News omylom prišila Manafortovi päťnásobnú vraždu Americkí nacionalisti plánujú ďalšie demonštrácie, minuloročné zhromaždenie sa skončilo tragicky

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Správy zo sveta / zahraničia

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies