Obrazom: Ľudia si uctili pamiatku Štefánika, je ich symbolom

Ľudia si uctili pamiatku Štefánika
Zapálenie fakieľ pred pochodom na Bradlo pri príležitosti 96. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Košariská, okr. Myjava, 3. máj 2015. Foto: SITA/Martin Medňanský

BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) – Generál Milan Rastislav Štefánik je dnes podľa historika Ústavu pamäti národa Martina Lacka vnímaný viac ako symbol, než ako historická osobnosť. Ako povedal Lacko pre agentúru SITA, v pripomínaní jeho pamiatky sa zjednotia evanjelici, katolíci aj ateisti, národovci i čechoslovakisti. Pre jedných je podľa historika hrdinom boja za národnú slobodu, pre druhých bojovníkom za ČSR.

Veľkej úcty sa Štefánikovi dostalo v 1. ČSR ako jej spoluzakladateľovi, ale podľa Lacka na Slovensku aj ako bojovníkovi proti boľševizmu a tiež v povojnovej ČSR. „Dôvodom dlhoročnej a všeobecnej akceptácie bola okrem nesporných zásluh z exilu najmä jeho predčasná a neprirodzená smrť. Ľudia na Slovensku o ňom v roku 1918 prakticky nič nevedeli a kontroverzie nestihol vyvolať preto, že zomrel pred tým, ako stihol vystúpiť z lietadla a vkročiť do nepokojnej domácej politiky,“ uviedol.

Obrazom: Ľudia si uctili pamiatku generála Štefánika

Ak Štefánik ako symbol podľa historika zjednocuje, jeho smrť dodnes vyvoláva diskusie. „Hoci najčastejšie sa spomína nehoda, s istotou sa nepotvrdila žiadna z rozličných verzií. Faktom ostáva, že dvaja najsilnejší muži 1. ČSR – Masaryk a Beneš – nemali tohto veľkého Slováka práve v láske. Stačí sa pozrieť na funkciu, ktorú Štefánik v oslobodenej republike dostal, kreslo ministra vojny v čase, keď sa vojna už skončila,“ zdôraznil.

Komunistický režim po roku 1948 pamiatku Štefánika podľa historika nekompromisne potieral. Z námestí odstránili jeho sochy, jeho meno muselo opustiť ulice i školy. „Krátkou výnimkou bol len rok 1968, keď spontánna a mohutná celonárodná púť na Bradlo ukázala, že ani dvadsaťročná nenávistná kampaň voči tejto osobnosti nedokázala jej pamiatku zo srdca národa vypudiť,“ dodal.

Ľudia si uctili pamiatku Štefánika
Foto: SITA/Martin Medňanský

Okolnosti havárie jeho lietadla zostávajú záhadou

Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji. Štefánik bol generál francúzskej armády, jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži.

V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V roku 1914 až 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného čs. štátu.

Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 ministrom vojny. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli okrem Štefánika aj pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené.

Ľudia si uctili pamiatku Štefánika
Foto: SITA/Martin Medňanský

Údajne ho mali zostreliť

Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar v minulosti tvrdil, že sa rozprával s ľuďmi, ktorí dostali rozkaz strieľať na lietadlo, ktorým sa na Slovensko vracal generál Milan Rastislav Štefánik.

„Nemienim skúmať okolnosti pádu jeho lietadla, ani spochybňovať historickú verziu, ale rozprával som s ľuďmi, ktorí mi potvrdili, že dostali rozkaz: Zostreľte ho! A pálili na neho tým, čo vtedy na Slovensku bolo, pretože im veliteľ, zhodou okolností Čech, povedal, že je to maďarské lietadlo. Boli to ľudia, s ktorými som sa stretával pri zhromaždeniach. Vtedy slúžili v Československej armáde. Povedali, že ten rozkaz na zostrelenie Štefánika bol a strieľali po ňom. Či ho trafili, alebo to bola porucha lietadla, to spochybňovať nemôžem,“ povedal Mečiar kedysi v rozhovore pre agentúru SITA.

Na Bradle nad Brezovou pod Bradlom 4. mája 1924 položili základný kameň mohyly gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Autorom pamätníka bol architekt Dušan Jurkovič v spolupráci so staviteľom Janom Paclom. Pri stavbe sa použilo 194 vagónov travertínu. Mohyla bola odhalená 23. septembra 1928, Jurkovič v roku 1933 za ňu získal Veľkú Katzovu cenu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Milan Rastislav ŠtefánikVladimír Mečiar