Obrazom: Od masakry v Srebrenici uplynulo 20 rokov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Od masakry v Srebrenici uplynulo 20 rokov
Foto: SITA/AP

SREBRENICA 9. júla (WEBNOVINY) – Pred 20 rokmi sa odohrala krvavá masakra vo východobosnianskej Srebrenici, kde vyvraždili viac než 8000 moslimských mužov a chlapcov, ktorých páchatelia pochovali vo viacerých masových hroboch.

Išlo o najhorší zločin spáchaný na civilnom obyvateľstve počas konfliktu v Bosne a Hercegovine (BaH) a zároveň je masakra v moslimskej enkláve Srebrenica z júla 1995 považovaná za najhoršiu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Za masakru v Srebrenici sa už pred Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zodpovedalo viacero dôstojníkov bosnianskosrbských ozbrojených síl, ako aj niekdajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič a vrchný veliteľ Ratko Mladič.

Srebrenica sa dostala do izolácie

Po rozpade Juhoslávie a vyhlásení nezávislosti BaH (3. marca 1992) vypukla v apríli 1992 vojna. Bosnianskosrbská armáda (VRS, Vojska Republike Srpske) postupovala na východ. Srebrenica bola obsadená srbskými jednotkami, ale Moslimovia mesto po niekoľkých týždňoch opäť získali späť.

Začiatkom roka 1993 Srbi spustili ofenzívu proti oblastiam pod kontrolou Moslimov. Srebrenica a Žepa sa stali izolovanými enklávami hlboko v území obsadenom srbskými silami. Moslimovia z okolia zaplavili Srebrenicu, počet obyvateľov sa zvýšil na 60.000. V meste bolo málo potravín, vody i zdravotníckeho materiálu.

OSN v apríli 1993 vyhlásila Srebrenicu, Žepu a Goražde na východe Bosny za tri z celkového počtu šiestich „bezpečných zón“. Mierová jednotka OSN, UNPROFOR, v zónach rozmiestnila svojich vojakov a VRS zastavili svoje útoky. Srebrenica však zostala izolovaná a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa do enklávy dostalo len pár humanitárnych konvojov.

Obrazom: Od masakry uplynuli už dve desaťročia

Karadžič vydal príkaz na dobytie

Vtedajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič vydal v marci 1995 príkaz, aby boli Srebrenica a Žepa úplne odrezané od okolia a aby sa humanitárnym konvojom zabránilo v prístupe do týchto miest. Karadžič vydal 9. júla 1995 nový príkaz dobyť Srebrenicu. VRS spustili operáciu Krivaja 95. Vojaci obkľúčili enklávu a útočili na pozorovacie stanovištia holandských vojakov OSN, asi 30 z nich zajali ako rukojemníkov. VRS začali ostreľovanie Srebrenice. Holandská jednotka Srbom hrozila náletmi NATO, ak sa nestiahnu do rána nasledujúceho dňa.

Lietadlá NATO bombardovali 11. júla 1995 srbské tanky v okolí Srebrenice. VRS hrozili obnovením ostreľovania a zabitím zajatých holandských vojakov. Nálety sa zastavili. Vo večerných hodinách bosnianskosrbský veliteľ generál Ratko Mladič vstúpil do Srebrenice. Počas nasledujúcich dní asi 15.000 moslimských mužov – vojakov a civilistov – odišlo zo Srebrenice. Mnohí zahynuli pri ostreľovaní ťažkými zbraňami a snajpermi. Vojaci VRS vypočúvali a zabili tých, ktorých chytili.

V Srebrenici vojaci VRS oddelili ženy a deti, ktoré autobusmi a nákladnými autami poslali na moslimské územie. Osoby mužského pohlavia vo veku 16-70 rokov, ale aj niekoľko mladších a starších zadržiavali za účelom „preverovania vojnových zločinov“. Zadržaní boli natlačení do skladov, škôl a stodôl v okolí Srebrenice. Postupne ich strieľali a pochovávali v masových hrobov roztrúsených v oblasti. Odhaduje sa, že dovedna asi 8000 mužov a chlapcov z enklávy bolo zabitých v zajatí alebo pri pokuse ujsť cez lesy.

Holanďania masakre nezabránili

Otázka, či boli Holanďania len ľahostajní, alebo tvárou v tvár bosnianskosrbským silám bezmocní, je odvtedy témou prudkých debát v Holandsku aj v zahraničí. Holanďania opakovane tvrdili, že OSN ich ani neoprávnila, ani nevystrojila na to, aby mohli pre miestnych obyvateľov urobiť viac. Štúdia holandského ministerstva obrany v roku 1998 tento postoj potvrdila.

Na pamätnom mieste v obci Potočari pri Srebrenici v uplynulých rokoch pochovali viac ako 6000 z obetí masakry, ďalších 187 našlo miesto posledného odpočinku na základe rozhodnutia pozostalých inde. Zoznam obetí na pamätnom mieste v Potočari obsahuje mená 8372 príslušníkov srebrenickej moslimskej komunity.

Pri príležitosti 20. výročia tragickej udalosti rozdávali 6. júla 2015 pred plenárnym zasadnutím vo francúzskom Štrasburgu štyria europoslanci – Eduard Kukan, Tanja Fajonová, Jozo Radoš a Igor Šoltes – ručne robené kvietky zo Srebrenice. Iniciatíva bola symbolickou spomienkou na udalosti z júla 1995, „na ktoré nemožno zabudnúť a ktoré nemožno opätovne dopustiť“.

Rusi zablokovali rezolúciu o genocíde

Ruská federácia využila 8. júla svoje právo veta a v Bezpečnostnej rade OSN zabránila schváleniu kontroverzne vnímaného britského návrhu rezolúcie k 20. výročiu masakry v Srebrenici. Britský návrh rezolúcie, ktorý vyvolal v Belehrade i medzi bosnianskymi Srbmi nevôľu a bol vnímaný ako protisrbský, podporilo v hlasovaní desať členov BR OSN, štyria ostávajúci sa hlasovania zdržali.

Pracovná verzia rezolúcie jednoznačne definovala zločiny spáchané v Srebrenici v roku 1995 ako genocídu voči bosnianskym Moslimom. Vyzývala tiež na pripomínanie si týchto dejinných skutočností, aby sa podobná udalosť už nikdy nezopakovala.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eduard KukanRadovan KaradžičRatko Mladič