Od vypuknutia Slovenského národného povstania uplynulo 74 rokov

Múzeum SNP Banská Bystrica
Areál Múzea SNP s vencami počas osláv 72. výročia Slovenského národného povstania v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici. Foto: archívne, SITA/Jakub Julény.

BRATISLAVA 29. augusta (WebNoviny.sk) – Od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) dnes uplynulo 74 rokov. Povstanie bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.

Na jar roku 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso.

Armáda a partizánske jednotky

Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.

V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Ten sa stal veliteľom Vojenského ústredia – ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici.

Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.

Golianov rozkaz slovenskej armáde

Dňa 29. augusta 1944 dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie.

Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš. Z banskobystrického vysielača začal 30. augusta vysielať Slobodný slovenský vysielač. V posledný augustový deň nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania.

Slovenská národná rada deklarovala 1. septembra obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku. Na druhý deň Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.

Hlavným veliteľom bol generál Viest

Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa začala 8. septembra. Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk 6. októbra.

Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V druhej polovici októbra sa začala veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu.

Na konci októbra sa povstaleckí činitelia presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly. Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja.

Partizáni potom bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944

23. marca 1944
Prezident Edvard Beneš, ktorý bol v exile v Londýne, poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku Jána Goliana.

27. apríla 1944
V Banskej Bystrici na Veliteľstve pozemného vojska utvorili Vojenské ústredie. Veliteľom bol Ján Golian.

20. júla 1944
Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada (SNR) sa v Žarnovickej doline pri Čremošnom v okrese Turčianske Teplice dohovorili na spoločnom postupe pri príprave povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu, ktorá mala skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.

29. augusta 1944
Nemecké vojská a policajné jednotky začali obsadzovať Slovensko. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie (SNP). Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.

29. augusta – 18. októbra 1944
Povstalecké jednotky zvádzali boje s Nemcami, ktorí sa snažili o obsadenie dôležitých miest na povstaleckom území.

30. augusta 1944
Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač. Hlásateľ Ladislav Sára recitoval úryvok z Chalupkovej básne Mor ho!, ktorý sa stal mottom povstaleckého rozhlasu.

31. augusta 1944
Nemci odzbrojili väčšinu Východoslovenskej armády, ktorá mala byť kľúčovou silou SNP.

2. septembra 1944
Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra 1944 sa však vysielalo z mobilného vysielača.

5. septembra 1944
Uskutočnila sa mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku. Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.

8. septembra 1944
Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

6. októbra 1944
Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

7. októbra 1944
Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal Rudolf Viest, Ján Golian sa stal jeho zástupcom.

19. októbra 1944 
Začala sa veľká nemecká ofenzíva proti SNP.

26.-27. októbra 1944
Povstaleckí činitelia sa po tom, ako nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu, presunuli na Donovaly.

27.-28. októbra 1944
Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, armáda prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef TisoMichal Kováč