Odborníčka upozornila prezidentov B9, že ak obyvatelia neveria štátu, veria dezinformáciám

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
SUMMIT: Prezidentov krajín B9 a GT NATO
Atmosféra počas prvého plenárneho rokovania o Bezpečnostnej situácii v Európe, jej susedstve a mimo nej - dôsledky pre adaptáciu v rámci NATO, pri príležitosti summitu prezidentov krajín Bukureštskej deviatky (B9) a generálneho tajomníka (GT) NATO v Košiciach. Košice, 28. február 2019. Foto: SITA

KOŠICE 1. marca (WebNoviny.sk) – Ak sa štát nestará o obyvateľov, sú náchylní veriť dezinformáciám. Prezidentov z deviatich východoeurópskych štátov, ktorí sa zišli vo štvrtok v Košiciach, na to upozornila riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli Miriam Lexmann.

Vo svojom vystúpení sa zamerala na dva aspekty dezinformácií. Najskôr na prijímanie a spracovanie informácií zo sociálnych sietí, a potom na samotnú manipuláciu a propagandu.

Sloboda slova nesmie byť ohrozená

„Vplyv sociálnych sietí rastie a spolu s nimi aj šírenie dezinformácií. To je spôsobené nielen nastavením týchto sietí, ale aj celým radom ďalších vplyvov. Z našich výskumov však môžeme jasne povedať, že existuje priama súvislosť medzi rastúcim strachom, sociálnymi a ekonomickými problémami, ktorým obyvateľstvo trpí a náchylnosťou veriť alebo nechať sa manipulovať či už faktickými alebo emocionálnymi dezinformáciami alebo propagandou,“ uviedla Miriam Lexmann, ktorá vystúpila pred prezidentmi Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Medzi návrhmi riešení Lexmann upozornila, že sloboda slova nesmie byt ohrozená opatreniami na elimináciu dezinformácií. Na druhej strane však toto právo musí byť garantované len človeku a nie robotom alebo klamným účtom na sociálnych sieťach. Miriam Lexmann upozornila, že často sa za riešenie strachu a sociálnych neistôt považuje vzdelanie.

Musí sa zmeniť prístup štátu

„Pravda je však taká, že iba vzdelanie – akokoľvek kvalitné, neumocní dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Na to, aby vzrástla dôvera, sa musí zmeniť aj prístup štátu a jeho inštitúcií k občanovi,“ dodala Lexmann, ktorá pôsobí aj ako radca prestížneho akademického projektu dvoch britských univerzít Cambridge a University of Kent.

Prezidenti Bukureštskej deviatky prijali v Košiciach spoločnú deklaráciu. Uviedli v nej, že citlivo vnímajú hrozby, ktorým čelia jednotlivo alebo kolektívne napríklad z východu, ale aj hrozby súvisiace s novými technológiami.

Zároveň zdôraznili význam NATO a rovnako, že rôznym hrozbám musia čeliť spoločne. Prezidenti B9 diskutovali aj o situácii na Ukrajine, v oblasti Čierneho či Baltského mora a o aktivitách Ruska.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Andrej KiskaMiriam Lexmann