BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) – Tempo rastu produkcie slovenského priemyslu v októbri zostalo na takmer nezmenenej úrovni, keď v porovnaní so septembrom tohto roka spomalila len o 0,1 percentuálneho bodu na 13,4 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Dynamika priemyselnej produkcie tak už spomaľuje piaty mesiac v poradí z tohtoročného maxima z mája, kedy rástla o 28,7 %. Pod októbrový rast o 13,4 % sa podľa štatistikov podpísal nárast dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 15,3 % a v priemyselnej výrobe o 13,5 %. Produkcia v ťažbe a dobývaní klesla o 3,4 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v októbri oproti septembru zvýšila o 1,1 %.
Celkovú priemyselnú produkciu najvýraznejšie ovplyvnil rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 29,2 %, počítačových, elektronických a optických výrobkov o 28,9 %, strojov a zariadení inde neklasifikovaných o 27,8 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 15,3 % a vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 5,8 %. Znížila sa výroba koksu a rafinovaných ropných produktov o 9 %, ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 7,8 %, výroba chemikálií a chemických produktov o 4,2 %, výroba drevených a papierových výrobkov, tlače o 3,5 %, výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 2,4 % a výroba elektrických zariadení o 1,2 %.
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s októbrom 2009 zvýšila výroba predmetov dlhodobej spotreby o 27,7 %, produkcia investičných prostriedkov o 24,5 %, produkcia súvisiaca s energetikou o 7,1 % a výroba pre medzispotrebu o 4,1 %. Produkcia predmetov krátkodobej spotreby klesla o 0,5 %. „Spomedzi sektorov sa v októbri darilo najmä elektrotechnickému priemyslu, ktorý po troch mesiacoch poklesov medzimesačne výrazne vzrástol, podľa nášho sezónne očistenia takmer o 20 %,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Pripomenul však, že výroba v slovenskom elektrotechnickom priemysle medzi mesiacmi výrazne kolíše – elektrotechnický priemysel v septembri zaznamenal medziročne 4-percentný pokles, v októbri to už bol 30-percentný rast.
Ako uviedol analytik ING Eduard Hagara, po minulotýždňových slabších maloobchodných tržbách štatistiky ukázali silnejšiu stránku slovenskej ekonomiky. „Stále platí, že ekonomiku ťahá hlavne zahraničný dopyt. Je predpoklad, že hlavne v exportne orientovaných sektoroch sa budú tvoriť pracovné miesta, ale ešte nejaký čas potrvá, kým sa oživí aj domáca spotreba,“ komentoval Hagara. Podľa Mušáka, priemyselná výroba sa drží približne na úrovni predkrízových maxím. Výraznejšie by ich mala prekonať v budúcom roku, spolu s tým ako začne nabiehať produkcia v nových továrňach v automobilovom a elektrotechnickom priemysle.
Mušák predpokladá, že medziročný rast priemyselnej výroby sa v ďalších mesiacoch udrží v pásme 12 až 13 %. „To by znamenalo celoročný rast priemyselnej výroby za tento rok na úrovni 18 %,“ uviedol Mušák. Budúci rok čaká spomalenie rastu na 9 %, čo by však stále znamenalo rýchlejší rast v porovnaní s celou ekonomikou. „Zároveň predpokladáme, že sa budúci rok bude lepšie dariť odvetviam, ktoré tento rok zaostávali, napríklad maloobchodu,“ uzavrel Mušák.
Od začiatku roka vzrástol index priemyselnej produkcie medziročne o 19 %, v tom v priemyselnej výrobe o 20,4 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 15 %, v ťažbe a dobývaní o 0,9 %. Rast celkovej produkcie súvisel hlavne so zvýšením vo výrobe strojov a zariadení inde neklasifikovaných o 49,4 %, výrobe dopravných prostriedkov o 41,5 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 22,3 %, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 16,5 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 15 %. Produkcia klesla len vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, a to o 6,6 %.
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila produkcia investičných prostriedkov o 36,8 %, produkcia predmetov dlhodobej spotreby o 21 %, výroba pre medzispotrebu o 14,5 %, výroba súvisiaca s energetikou o 8,5 % a produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 4,2 %.