BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Na ministerstve vnútra riešia otázku, či by sa mali meniť legislatívne pravidlá pre referendum. „Otázka, či by sa mali pravidlá zmeniť, či a ako by mala byť regulovaná kampaň pred referendom a ktoré obmedzenia by sa mali na referendum vzťahovať, je v súčasnosti predmetom posudzovania,“ uviedli pre agentúru SITA z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra.
Od 1. júla tohto roku začnú platiť nové volebné kódexy, ktoré okrem iného zjednotili pravidlá pre voľby. Podľa ministerstva vnútra sa počas prípravy kódexov neuvažovalo o osobitných obmedzeniach, prípadne regulácii referenda. „Žiadna z politických strán v tom čase s podobným návrhom na rokovania o zákonoch neprišla,“ dodáva rezort vnútra.
Referendum odhalilo nedostatočnú legislatívu, tvrdí Wienk
Programová riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk si myslí, že sobotné referendum o ochrane rodiny odhalilo nedostatočnú legislatívu o inštitúte referenda. „Ukázalo sa, že na referendum máme ako spoločnosť 25 rokov po revolúcii nedostatočne upravené pravidlá,“ povedala Wienk minulý týždeň pre agentúru SITA. „Na rozdiel od volieb nikto nesleduje výdavky na referendové kampane, žiaden zákon nezdôrazňuje transparentnosť takýchto zdrojov a nenúti aktérov, ktorí vedú kampane pred referendom, zverejňovať svoje výdavky a príjmy,“ vyjadrila sa Wienk.
Podľa Wienk je tiež nedostatočne upravená kampaň v médiách, ktoré si nemusia byť isté, či kampaň uverejniť alebo nie. „Toto by malo byť poučením pre celú spoločnosť, aby sa zmobilizovali parlamentné sily a aby sa zladili pravidlá, ktoré fungujú pre voľby a referendum,“ dodala. Ministerstvo vnútra však tvrdí, že pravidlo v tejto oblasti je jasné.
„V zákone o vysielaní a retransmisii sa ustanovuje, že vysielanie politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus sa zakazuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vzhľadom na skutočnosť, že osobitný zákon, ktorým je v tomto prípade zákon o spôsobe vykonania referenda, neustanovuje možnosti vysielania politickej reklamy, pravidlo v tejto oblasti je určené podľa nášho názoru nespochybniteľne,“ napísali z ministerstva.
Sulík chce meniť aj celoštátne referendá
Pri samosprávnych referendách – mestských a krajských, by sa malo zrušiť kvórum potrebné pre platnosť plebiscitu. Navrhuje to predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého by sa tak občania najprv na obecnej úrovni učili chápať inštitút referenda a nabrali skúsenosti s plebiscitmi. „O pár rokov uvidíme, ako svet vyzerá. Nemyslíme si, že teraz pomôžu hŕŕŕ nejaké zmeny,“ povedal v pondelok novinárom Sulík.
Postupne, podľa skúseností so samosprávnymi referendami, by sa podľa lídra liberálov mali meniť aj pravidlá pre celoštátne referendá. „Netreba sa báť referenda. Treba sa baviť o tom, ako sa tieto referendá dajú sprístupniť,“ konštatoval Sulík.
Ako prvé opatrenie na podporu zvýšenia účasti občanov na referende by spojil konanie referenda s najbližšími voľbami, to znamená, že akékoľvek celoštátne referendum by sa konalo iba počas volieb. Rovnako by sa podľa tímlídra SaS pre zahraničnú politiku a volebný systém Martina Klusa mali zlúčiť volebné komisie, aby na referendum a voľby dohliadala iba jedna komisia. „Ušetrili by sme finančné prostriedky,“ komentoval tento postup Klus s tým, že v zahraničí ide o bežný postup.
Sulík chce znížiť počet podpisov potrebných na referendum
Sulík by zároveň otvoril otázku o možnom znížení podpisov potrebných pre vyhlásenie celoštátneho referenda z dnešných 350-tisíc na menej.
Pri samosprávnych referendách navrhuje SaS znížiť petičný prah pre vyhlásenie referenda v mestách nad desaťtisíc občanov na desať percent, v mestách od tisíc do desaťtisíc občanov na 20 percent a v mestách do tisíc voličov by zostalo tak ako dnes potrebných 30 percent voličov. Na krajskej úrovni by sa podľa liberálov malo referendum vyhlásiť, ak o neho v petícii požiada desať percent voličov.
Po skúsenostiach so samosprávnymi referendami by sa mohlo pristúpiť k zníženiu kvóra pre platnosť referenda aj na celoštátnej úrovni. SaS sa zároveň chce obrátiť na ústavný súd, aby vysvetlil, ako nakladať s výsledkami referenda, či sú, alebo nie sú záväzné. Podľa Sulíka zároveň dozrel čas na odluku cirkvi od štátu. „Sme občianska spoločnosť, nie sme cirkevný štát,“ vysvetli Sulík s tým, že cirkev dnes príliš veľkou mierou zasahuje do občianskej spoločnosti. Sulík upozornil, že dnes sa na platy cirkevných hodnostárov skladajú aj ateisti.
OĽaNO tiež navrhuje zrušiť kvórum pre referendum
Otázkou zmien pravidel v referende sa zaoberá aj hnutie OĽaNO. Navrhujú zrušiť kvórum potrebné pre platnosť referenda po tretíkrát. Predtým návrh na zrušenie kvóra predložilo do parlamentu dvakrát a presadzovalo, aby sa kvórum potrebné pre platnosť plebiscitu znížilo na 20 percent.
Ani raz národná rada návrh OĽaNO neschválila, proti boli okrem obyčajných ľudí takmer všetci zákonodarcovia. „Po tej búrlivej diskusii, ktorá tu bola, nastal čas, aby sme sfunkčnili inštitút referenda. Existencia 50 percentného kvóra systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné,“ povedal Matovič novinárom. Účasť 50 percent voličov potrebných pre platnosť referenda považuje líder obyčajných ľudí za zlomyseľnosť politických strán, ktoré chcú z ľudí urobiť ovce.
OĽaNO rovnako navrhuje, aby sa referendum vždy konalo s najbližšími celoštátnymi voľbami, či už eurovoľbami, voľbami do národnej rady, komunálnymi alebo regionálnymi voľbami. Obyčajní tiež navrhujú, aby sa referendom nemohlo skrátiť volebné obdobie. Matovič zdôraznil, že žiadne referendové kvórum nemajú napríklad Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Španielsko či Estónsko. Návrhom OĽaNO sa bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi.
Hlina chce, aby za referendum platili organizátorské strany
Nezaradený poslanec Alojz Hlina chce zmenu zákona pri organizovaní referenda politickou stranou. Počas schôdze parlamentu predloží v utorok návrh zmeny zákona, podľa ktorého ak referendum organizuje politická strana a náklady na zber podpisov sú hradené z jej prostriedkov, tak by sa politická strana mala podieľať aj na nákladoch na takéto referendum.
V prípade, že bolo referendum úspešné, mala by sa strana podieľať sumou 1,5 milióna eur, ak nebude úspešné, tak by sa mala podieľať sumou tri milióny eur. Hlina o tom informoval v tlačovej správe.
„Referendum sa bude zneužívať. OĽaNO pripravuje svoj geniálny plán. Zozbiera podpisy a odovzdá ich 120 dní pred voľbami v roku 2016. Prezident podľa ústavy musí do 30 dní vyhlásiť referendum. Referendum sa však nemôže konať v termíne 90 dní pred voľbami, ale môže byť v deň volieb. Prezident teda vyhlási stranícke referendum OĽaNO na deň volieb. Hneď v ten istý deň prehlási OĽaNO otázky referenda za svoj volebný program. Tým sa podarí OĽaNO dostať svoj volebný program do každej volebnej miestnosti,“ hovorí Hlina s tým, že takýto scenár je možný aj teraz.
Investícia politickej strany alebo koalície politických strán do referenda sa podľa Hlinu oplatí. „Pod plus – mínus normálnu otázku na Slovensku zozbierate podpisy za približne 350 až 400-tisíc eur. Štát musí investovať ďalších približne šesť miliónov eur. Samozrejme, to najdôležitejšie je, že volebný program má strana priamo v každej volebnej miestnosti,“ dodal Hlina.
Matovič ľutuje Hlinu
Predseda OĽaNO Igor Matovič povedal, že Hlina kandidoval na kandidátke hnutia OĽaNO a s programom tohto hnutia, pod ktoré sa verejne podpísal. Súčasťou programu hnutia OĽaNO bol podľa Matoviča aj prísľub, že budú presadzovať zrušenie kvóra na referendum, možnosť kandidovať nezávislým a podobné kroky na obmedzenie moci politických strán.
„Avšak momentom, ako sa na našej kandidátke zviezol do parlamentu, začal proti týmto návrhom brojiť a systematicky ich sabotovať. Zrazu odmietal kandidovať z konca kandidátky, chcel byť vpredu, požadoval nelegálne vyplatenie peňazí zo štátneho príspevku a podobne. Preto sme sa s ním radšej rozlúčili. Je mi ho v podstate ľúto – niekedy veľmi šikovný poslanec sa chvíľami mení na psychopata schopného urobiť čokoľvek, aby druhým ľuďom ublížil. Bohužiaľ, príslovie ´pozvi blbca k sebe domov, oserie ti dom´ sa v tomto prípade doslova naplnilo,“ povedal Matovič.
Dlh voči LGBTI menšine sa po referende zväčšil, tvrdí Kiska
SaS chce meniť pravidlá pre referendá, obráti sa aj na súd
Referendum bolo dobrodružstvo, tvrdí Aliancia za rodinu
Referendum posunulo rodinu do centra záujmu, tvrdí Figeľ
NOVA chce referendum spojiť s parlamentnými voľbami
Celoštátne referendá by sa mali konať vždy spolu s parlamentnými voľbami, miestne referendá s komunálnymi voľbami a krajské s regionálnymi voľbami. V novele ústavy to navrhuje nezaradený poslanec a predseda strany NOVA Daniel Lipšic.
„Hlasovalo by sa v jeden deň v jednej volebnej miestnosti, o voľbách aj o referende,“ konštatoval Lipšic. Na voľby aj referendá by dohliadala jedna spoločná volebná komisia. Podľa Lipšica by sa tak vyriešila otázka kvóra, keďže v parlamentných voľbách ide hlasovať nadpolovičná väčšina voličov. Hlasovalo by sa v rovnakej miestnosti s jednou komisiou, a tak by sa ušetrili aj peniaze na organizovanie plebiscitov.
„Ide o štandardný spôsob, ktorý využívajú aj iné krajiny,“ poznamenal na margo spojenia referend s parlamentnými voľbami Lipšic. Ak by referend bolo viac, všetky otázky by mohli byť na jednom hlasovacom lístku.
„Otázka stojí tak, či chceme občanom zľahčiť, aby sa vyjadrovali k veciam verejným a nerozhodovali za nich iba politické strany, alebo či im to budeme sťažovať,“ konštatoval Lipšic. V minulosti Lipšic návrh už raz predložil do národnej rady, poslanci ho však neschválili. Teraz sa ním bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi.