Osamelí rodičia sa na Slovensku majú horšie než tí v zahraničí. Systémová zmena od štátu je zatiaľ v nedohľadne

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
matka, rodičia, príspevok
Riziko chudoby u osamelých rodičov narastá. Foto: ilustračné, Getty Images

Nedoplatky za energie, stiesnené životné podmienky či neschopnosť kúpiť si počítať alebo opraviť práčku. Aj toto je každodenná realita osamelých rodičov na Slovensku.

Podľa aktuálnych údajov Eurostatu síce tvoria iba deväť percent všetkých slovenských domácností, avšak hrozí im väčšie riziko chudoby než napríklad vo Francúzsku či Švédsku, kde pomer osamelých rodičov prekračuje 20 percent domácností.

Neflexibilná práca

Dôvodom je systémová pomoc štátu, ktorú tieto krajiny ponúkajú a ktorá na Slovensku chýba. Napríklad v severských krajinách je bežné, že so starostlivosťou o deti pomáha štát a zamestnávateľom nevadí, ak napríklad matka počas pracovného času odbehne dieťa nakojiť.

Flexibilné pracovné miesta, ktoré by pomohli osamelým rodičom skĺbiť prácu a rodinu však podľa Evy Markovej z neziskovej organizácie Jeden rodič neexistujú.

Ženy ale aj muži si tak majú problém nájsť prácu, prípadne pracujú na polovičný úväzok alebo formou brigády na menej platených pozíciách, najmä v gastre, školstve či zdravotníctve. O deti sa im totiž často nemá kto postarať.

„Chýba nám podpora v prípade, že osamelí rodičia chcú mať deti v predškolskom zariadení, ktoré treba samozrejme zaplatiť,“ upozorňuje bývalý minister práce Jozef Mihál.

Na Slovensku je totiž málo škôlok, a tak sa osamelí rodičia často ocitajú v situácii, že si musia vyberať, či dajú dieťa do súkromnej, kde majú často vysoké poplatky, alebo sa radšej zaevidujú na úrade práce.

Situáciu by preto podľa Mihála uľahčil nástroj, ktorý by im pomohol návštevu súkromnej škôlky špeciálne pre osamelého rodiča zafinancovať. Štát by mohol prispieť aj na škôlky na pracovisku, ako sa to deje napríklad v Španielsku.

Výhody chýbajú pracujúcim aj zamestnávateľom

Motivácia nadviazať spoluprácu s osamelým rodičom chýba aj zamestnávateľom. Ani Zákonník práce, ani iné štátne opatrenia ich totiž nemotivujú k tomu, aby takýmto ľudom dali prácu.

Zákon pritom v tomto ohľade myslí na iné znevýhodnené skupiny, ako napríklad na fyzicky a mentálne postihnutých ľudí, ktorí môžu pracovať v chránených dielňach a pracoviskách a čerpať rôzne príspevky.

„Naša spoločnosť rešpektuje že ich pozícia pri uplatnení sa na trhu práce je ťažšia, ale napríklad osamelé matky žiadne významné opatrenia pre seba zavedené nemajú,“ myslí si Mihál.

Osamelí rodičia si napríklad nemôžu uplatniť ani nezdaniteľnú odpočítateľnú položku na manžela či manželku, ktorú naše daňové zákony poznajú. Daňové a odvodové zvýhodnenia by pritom pomohli nie len im, ale aj zamestnávateľom.

Výživné všetko nevyrieši

Osobitnou kapitolou je výživné, ktorým by mal prispievať na výchovu dieťaťa rodič, ktorý sa o dieťa 24 hodín nestará. Ten si však svoje povinnosti často neplní, čo mu podľa Markovej nespôsobuje zásadné nepríjemnosti.

Rodičia v takom prípade môžu podať žiadosť o náhradné výživné, avšak jeho výška nie je často adekvátna potrebám detí.

Výška náhradného výživného je totiž najviac 3,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Do 30.6. 2021 je výška životného minima pre nezaopatrené dieťa stanovená na 98,08 eura, maximálne tak súd môže rodičovi v tomto prípade priznať 362,89 eur.

Nedostatky však vidí Marková aj v prípade, ak druhý rodič na výchovu dieťaťa riadne prispieva. „Absolútne sa do výšky výživného nezapočítava čas zodpovedného rodiča, ktorý ostal s deťmi a je na výchovu a starostlivosť sám,“ myslí si zakladateľka neziskovej organizácie.

Dávky sú všade rovnaké

Takáto záťaž pritom môže podľa nej vyústiť do vážnych zdravotných problémov, ktoré sa končia minimálne dlhodobou zdravotnou neschopnosťou, ktorá postavenie osamelých rodičov zhoršuje ešte viac.

Štát totiž nepozná žiadnu osobitnú formu podpory pre osamelých rodičov, ktorí nemôžu pracovať. Výnimku tvorí dávka materské, ktorá sa osamelej matke vypláca o tri týždne dlhšie.

Nemá však na ňu nárok každá slobodná matka. „Ak žije v domácnosti s inou fyzickou osobou, nemusí to byť priamo partner, nepovažuje sa za osamelú,“ objasnila Webnovinám.sk Zuzana Dvoráková, hovorkyňa Sociálnej poisťovne.

Jedná sa napríklad o prípady, ak osamelé matky bývajú s rodičmi, ktorí im s platením nákladov pomáhajú.

Pri všetkých ostatných dávkach, ako aj pri hľadaní práce, sa na nich vzťahujú rovnaké podmienky ako na ľudí, ktorí sa o deti sami starať nemusia.

Pomoc sa pripravuje

Potvrdila to aj Marková, s tým že humanitárnu pomoc takýmto rodinám zastrešujú najmä organizácie z mimovládneho sektora, ktoré sú však limitované svojimi možnosťami a niekedy aj obce.

„Väčšie nadácie im pomáhajú finančne, ale neúplná rodina potrebuje najmä služby,“ povedala Marková. Myslela tým poradenstvo zo strany špecialistov, ktorí rodičom poskytujú napríklad právnu či psychologickú pomoc.

To uznalo aj ministerstvo práce, ktoré plánuje poradenstvo mimovládnych organizácií podporiť dotáciami. Podľa jeho hovorkyne Evy Rovenskej sa pripravuje aj národná stratégia rodinnej politiky, do prípravy ktorej by mali byť pozvaní aj zástupcovia jednorodičovských rodín.

V akej je však fáze a kedy by mohli osamelí rodičia očakávať zlepšenie hovorkyňa Webnovinám.sk neuviedla.

Pomoc takýmto rodinám je pritom zo strany štátu podľa Markovej nutná, pretože inak na Slovensku vyrastie generácia detí, ktorá si do dospelého života odnesie akurát nezdravé návyky a skúsenosti s materiálnym nedostatkom.

Len za rok 2020 sa pritom jednalo o približne 58-tisíc rodín, pričom v mnohých z nich sa rodičia starali o viac ako jedno dieťa.

Štát by sa preto nemal podľa Markovej obávať zneužívania tejto pomoci, ale pomáhať týmto rodinám dostať sa z tejto ťažkej životnej situácie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eva MarkováEva RovenskáJozef MihálZuzana Dvoráková
Firmy a inštitúcie EurostatJeden rodičMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRSociálna poisťovňaWebnoviny.sk