Humenský rodák Ladislav Grosman, podľa literárnej predlohy ktorého natočili Oscarom ocenený film Obchod na korze, získa in memoriam Čestné občianstvo mesta Humenné. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva na svojom stredajšom zasadnutí.
Tí rozhodli aj o udelení Ceny mesta Humenné, ktorú za tento rok získa spomedzi štyroch nominácií archeologička a historička Vihorlatského múzea Ivana Strakošová.
Hlasovali tajne
Ako informoval Marián Škuba z tlačového referátu mesta Humenné, poslanci hlasovali tajne a na schválenie nominácií bola potrebná nadpolovičná väčšina z pléna. Návrh na udelenie ocenenia Čestné občianstvo mesta Humenné Ladislavovi Grosmanovi predložil poslanec mestského zastupiteľstva Jozef Babják. Z 18 odovzdaných platných hlasovacích lístkov návrh podporilo 15 poslancov.
Zo štyroch nominantov na udelenie Ceny mesta za rok 2021 bola poslancami tajne vybraná archeologička a historička Vihorlatského múzea, v ktorom pôsobí od roku 1983, Ivana Strakošová. S desiatimi hlasmi získala ako jediná potrebnú podporu.
Ocenenia udelí na zastupiteľstve
Nominovanými na cenu mesta boli tiež dlhoročný vedúci miestneho letecko-modelárskeho klubu Arpád Csontos, predstaviteľ Židovskej náboženskej obce Juraj Levický a dlhoročný primár detského oddelenia humenskej nemocnice Ivan Mocák in memoriam.
Mestské ocenenia radnica laureátom oficiálne udelí na slávnostnom mestskom zastupiteľstve, ktoré sa uskutoční v piatok 10. septembra v rámci Pamätných dní mesta Humenné.
Ladislav Grosman sa narodil 4. februára 1921 v Humennom v židovskej rodine garbiara. Grosman mal päť súrodencov. Jeho rodičia a súrodenci zahynuli v roku 1944 v Ružomberku počas bombardovania transportného vlaku. Grosman vo svojej literárnej tvorbe reflektoval predovšetkým vojnové udalosti. Je autorom viacerých prozaických diel, noviel a poviedok, ktoré čerpajú zo života východoslovenských Židov počas druhej svetovej vojny. Poviedka Pasca a novela Obchod na korze sa stali predlohou k filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze, ktorý bol v roku 1966 ako prvý česko-slovenský film, a doteraz jediný slovenský film, ocenený americkou Akadémiou filmových umení a vied Oscarom za najlepší cudzojazyčný film.Drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky a arizácie židovského majetku natáčali v Sabinove, keďže z pôvodnej architektúry korza v Humennom ostal pri nakrúcaní v roku 1964 len zlomok. Grosman v roku 1968 emigroval do Izraela a usídlil sa v Tel Avive, kde až do svojej smrti 25. januára 1981 pôsobil ako univerzitný profesor. Spomienkou na slávneho rodáka je v Humennom Sieň rodákov, ktorá uchováva autorom darované osobné zápisky a písacie pero. V meste boli na budove súčasnej pošty na Námestí slobody, kde sa pôvodne nachádzal filmovo spracovaný obchod s galantérnym tovarom, osadené pamätné tabule.