BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – Jeden z najuznávanejších britských hercov Michael Caine sa narodil 14. marca 1933 v londýnskom Southwarku kuchárke a upratovačke Ellen Frances Marie Micklewhite a jej manželovi Mauriceovi Josephovi, ktorý pracoval na trhu s rybami. Vychovávali ho v duchu protestantskej viery.
Caine v Southwarku aj vyrastal, no keď prišla druhá svetová vojna, rodinu evakuovali do Norfolku a vrátili sa až po jej skončení. Kým sa pracovalo na rekonštrukcii zničeného Londýna, rodina dostala „stavebnicový“ dom vyrobený v Kanade. Nakoniec tam žili osemnásť rokov, čo im však vôbec neprekážalo. „Po stiesnenom byte s toaletou, ktorá bola vonku, to bol luxus,“ vysvetlil Caine, ktorý po skončení štúdia chvíľu pracoval a v roku 1952 nastúpil na vojenskú službu. Herec na ňu nemá zlé spomienky, naopak tvrdí, že je pre mladých ľudí prospešná. „Naučíte sa obrániť svoju krajinu a začnete do nej patriť,“ vyhlásil.
Pozrel sa správnym smerom
Caine hereckú kariéru odštartoval ako 20-ročný, keď sa mihol na pódiu Carfax Electric Theatre v Horshame. Vtedy si tiež vytvoril umelecké meno Michael Scott, pod ktorým sa predstavil v úlohe opilca Hindleyho v divadelnej adaptácii románu Búrlivé výšiny (1847). O dva roky neskôr sa presťahoval do Suffolku, kde pôsobil v Lowestoft Repertory Company a stretol tam svoju prvú manželku Patriciu Haines.
V roku 1954 sa z pracovných dôvodov opäť vrátil do Londýna. Manželka mu v tom čase porodila prvú dcéru Dominique, ktorá dostala meno po hrdinke z knihy Zdroj (1943) spisovateľky Ayn Rand. Dvojicu trápili finančné problémy, keďže Michaelovi sa nedarilo rozbehnúť hereckú kariéru. Po dva a pol roku Patricia zobrala dcéru k svojim rodičom a Caine sa úplne bez peňazí tiež vrátil domov.
Po otcovej smrti mu mama poradila odísť do zahraničia, aby si usporiadal život, takže sa na istý čas usadil v Paríži, kde pracoval v bistre. Keď sa vrátil do Anglicka, osvojil si meno, ktoré ho neskôr preslávilo – Michael Caine. Prinútil ho k tomu jeho agent, keďže meno Michael Scott už mal iný herec. Keď s ním telefonoval, práve stál na Leicesterskom námestí a zadíval sa na neďaleké kino Odeon. Tam visel plagát filmu Vzbura na lodi Caine (1954), v ktorom hral jeho idol Humphrey Bogart. Herec neskôr žartoval, že keby sa pozrel iným smerom, volal by sa „Michael Stojeden Dalmatíncov“. Táto snímka však prišla do kín až v roku 1961, takže o nej ešte nemohol vedieť.
V roku 1959 prišiel míľnik v jeho kariére – alternoval s Petrom O’Toolom v divadelnej hre The Long and the Short and the Tall. Ten však odišiel nakrúcať Lawrencea z Arábie (1962) a jeho rola pripadla Caineovi.
Obrazom: Oscarový herec Michael Caine
Na plátne vyzeral ako homosexuál
Prvú filmovú úlohu Michael Caine získal vo vojnovej dráme Pahorok v Kórei (1956), nasledovali rôzne menšie roly na plátne i v televízii. Prielom vo filmovom svete prišiel paradoxne zásluhou divadla – jeho výkon v komédii Next Time I’ll Sing To You si všimol Stanley Baker, ktorý si s ním zahral v spomínanej snímke Pahorok v Kórei. Ten ho prehovoril, aby vyskúšal konkurz do vojnového filmu Zulu (1964), kde si mal zahrať desiatnika z londýnskej oblasti Cockney, ktorá sa vyznačuje špecifickým prízvukom. Režisér Cy Endfield však medzitým stihol obsadiť iného herca, keďže Caine sa podľa neho do tejto roly nehodil.
Nakoniec získal úlohu snobského dôstojníka, ktorou na seba upozornil. Zásluhou filmu síce podpísal sedemročný kontrakt so spoločnosťou Embassy Films, tá ho však po návrate z nakrúcania v Južnej Afrike zrušila. Ako dôvod uviedla, že Caine na plátne vyzerá ako homosexuál. Túto kritiku sa rozhodol zužitkovať v úlohe Horácia vo filme Hamlet at Elsinore (1964). „Rozhodol som sa, že ak je môj výzor na obrazovke taký problém, tak ho použijem na to, aby som zvýraznil všetku tú Horáciovu nejednoznačnú sexualitu,“ uviedol.
V roku 1966 stvárnil titulnú úlohu vo filme Alfie, pričom práve postava tohto sukničkára mu zabezpečila status hviezdy. Vyslúžil si za ňu nominácie na Oscara, Zlatý glóbus či BAFTU. Tiež sa ukázal v snímke Pohreb v Berlíne (1966) ako agent Harry Palmer, ktorého stvárnil aj vo filmoch Agent Palmer: Prípad Ipcress (1965), Mozog za miliardu dolárov (1967), Bullet to Beijing (1995) a Polnoc v Petrohrade (1995).
Zažiaril i vo filme Práca v Taliansku (1969). V USA debutoval v krimikomédii Gambit (1966) po boku Shirley MacLaine. V tomto čase veľa pil, vraj zvládol až dve fľaše vodky denne, a k tomu každý deň vyfajčil okolo 80 cigariet. Od tých ho odhovoril herec Tony Curtis, ktorý mu na párty v roku 1971 podrobne vysvetlil, aké zdravotné riziká fajčenie predstavuje.
Video: Michael Caine vo filme Alfie
Vďaka prepadáku si postavil dom
V sedemdesiatych rokoch zaznamenal viaceré úspechy – spolu s Laurencom Olivierom sa ukázal v mysterióznom trileri Stopár (1972), so Seanom Connerym zas v dobrodružnej dráme Muž, ktorý chcel byť kráľom (1975) a v roku 1976 si spolu s Donaldom Sutherlandom a Robertom Duvallom zahral vo vojnovej dráme Orol pristál.
Vyberal si však aj úlohy, za ktoré si vyslúžil negatívnu kritiku, pričom on sám neskôr priznal, že pre peniaze vedome účinkoval aj v zlých filmoch. Podľa jeho slov sú práve snímky Čarodejník (1968), Smrtiaci roj (1978) a Ashanti (1979) najhoršie, aké kedy nakrútil. „V prvom rade si vyberám skvelé úlohy, a ak žiadne neprichádzajú, nasledujú priemerné. Ak sa nevyskytnú ani tie, vyberám si také, ktoré mi pomôžu zaplatiť nájomné,“ vysvetlil.
Neúspechy však „vyvážil“ napríklad oceňovanými výkonmi v snímkach Výchova Rity (1983) či Hana a jej sestry (1986) v réžii Woodyho Allena, za výkon v ktorej získal svojho prvého Oscara. Rok po tejto dramédii ovenčenej celkovo tromi cenami americkej Akadémie filmových umení a vied sa však ukázal v prepadáku Čeľuste: Pomsta (1987), ktorého hodnotenie na portáli Rotten Tomatoes na základe kritík je 0 percent. „Ten film som nikdy nevidel, ale podľa všetkého bol príšerný. Videl som však dom, ktorý som vďaka nemu postavil, a ten je skvelý,“ vyhlásil Caine, ktorého za tento výkon nominovali na nelichotivú Zlatú malinu.
Paradoxom je, že film nakrúcal práve vtedy, keď sa konalo udeľovanie Oscarov, takže si prestížnu sošku nemohol prevziať osobne. Medzi jeho komerčne či finančne úspešné filmy z tohto obdobia sa zaradili napríklad Nerovný zápas (1981), Smrteľná pasca (1982) či Mona Lisa (1986). V 90. rokoch sa ukázal vo viacerých menej výrazných filmoch, no zažiaril napríklad v romantickej dráme Pravidlá muštárne (1999), za ktorú získal svojho druhého Oscara.
Video: Michael Caine vo filme Návrat Temného rytiera
V každom desaťročí ho nominovali na Oscara
Herca, ktorý sa pre svoj výrazný prízvuk stal predmetom viacerých paródií, mohli diváci v roku 2000 vidieť po boku Sandry Bullock v akčnej krimikomédii Miss špeciálny agent, krimitrileri Zastavte Cartera (2000) a historickej dráme Quills – Perom markíza de Sade.
V roku 2003 získal ďalšiu nomináciu na Oscara – za výkon vo filme Tichý Američan (2002). Účinkoval i v komédii Austin Powers v Zlatom úde (2002) či remakeu spomínaného filmu Stopár, kde jeho úlohu Mila Tindlea dostal Jude Law a on stvárnil Andrewa, ktorého v roku 1972 hral Laurence Olivier.
Fanúšikovia Batmana ho môžu poznať z trilógie Christophera Nolana Batman začína (2005), Temný rytier (2008) a Návrat Temného rytiera (2012). Zahral si verného komorníka Alfreda, ktorý vychoval superhrdinu v podaní Christiana Balea. V roku 2006 zas účinkoval v sci-fi trileri Potomkovia ľudí a Nolan ho obsadil do svojej mysterióznej drámy Dokonalý trik (2006) i mimoriadne úspešného Počiatku (2010).
Caine v minulosti prezradil, že vie, ako sa dá rozoznať dobrý herec, a on sám toto kritérium celkom nespĺňa. Trik je podľa neho v tom, že mu divák verí, že hrá samého seba. „Vyzerá to veľmi jednoducho, ale ubezpečujem vás, nie je to tak. Úplne zmiznúť a stať sa nejakou postavou je pomerne ťažké. Vyskúšal som to 85 ráz a uspel som asi dva alebo trikrát,“ zhrnul pred rokmi svoju kariéru.
Do svojich osemdesiatich rokov sa ukázal vo vyše 150 filmoch a seriáloch. Je jedným z dvoch hercov, ktorých nominovali na Oscara v každom desaťročí od 60. rokov. Tým druhým je Jack Nicholson.
Manželka z reklamy na kávu
Caine momentálne žije v Surrey, no vlastní aj byt na Floride a tiež v blízkosti svojho rodiska. V rokoch 1955 až 1962 bol ženatý so spomínanou herečkou Patriciou Haines, s ktorou má dcéru Dominique. Neskôr chodil s Biancou Jagger.
V roku 1971 sedel s kamarátom pri televízii, keď si zrazu všimol istú modelku v reklame na kávu. Vyhlásil, že je to najkrajšia žena akú kedy videl a túžil sa s ňou stretnúť. Na druhý deň narazil na známeho, ktorý mu vybavil kontakt na túto Indku menom Shakira Baksh. Hneď jej zavolal, no bola zaneprázdnená a povedala mu, aby sa ozval až o desať dní. Ako vysvetlil vo svojej autobiografii What’s It All About? (1992), po celý ten čas sa nevedel na nič sústrediť. Keď sa konečne stretli, pripadala mu taká nádherná, že zo seba nedostal ani slovo. Modelku nakoniec očaril a v roku 1973 sa s ňou oženil. Sú spolu dodnes a majú dcéru menom Natasha Haleema.
Po tom, ako zomrela Caineova matka, sa s bratom Stanleym dozvedel, že majú ďalšieho súrodenca – nevlastného brata Davida. Ten trpel vážnou epilepsiou a takmer celý svoj život strávil v nemocnici. Matka ho pravidelne navštevovala, ale zatajila ho dokonca aj pred Michaelovým otcom.
Caine má od roku 2000 rytiersky titul, ktorý dostal od kráľovnej Alžbety II. Herec, medzi ktorého blízkych priateľov patria Sean Connery, Roger Moore, Elton John či Andrew Lloyd Webber, tiež vlastní viacero reštaurácií.
Keď sa starnúceho herca pýtali, ako vníma svoj pokročilý vek, vyhlásil, že sa stále cíti na 38 – ak ho nenútia vybehnúť hore schodmi. Pred desiatimi rokmi však priznal aj to, že čas letí veľmi rýchlo. „Musím sa snažiť, aby bol môj život nudnejší, lebo je taký zaujímavý a tak veľmi ma baví. Musím sa pokúsiť urobiť ho trochu fádnejším, lebo takto budem mať o chvíľu 100 rokov. Hrozné je, že v nekrológoch čítate: ‚Zomrel ako 74-ročný, mal dobrý život‘. Vravíte si: ‚Dopekla, mám už len 18 mesiacov.‘ A ďalšia zvláštna vec na starnutí je, že čím ste starší, tým to ide rýchlejšie. Keď stretnete ľudí, ktorých ste podľa vás nevideli päť rokov, zrazu zistíte, že to je v skutočnosti 25 rokov. Poviem: ‚Ten film som robil pred desiatimi rokmi,‘ a oni ma opravia: ‚Tridsať, Michael, tridsať,'“ vysvetlil. Podľa jeho slov mal skvelý život. „Úžasne som sa bavil, rád by som sa vrátil na svet opäť v mojej koži a prežil to celé znovu,“ vyjadril sa.
Spracované podľa en.wikipedia.org, michaelcaine.com, thebiographychannel.co.uk, imdb.com a csfd.cz.