Fico naďalej berie peniaze "tam, kde sú". Tentoraz v bankách. Problém je, že len prenáša náklady na svoje marketingové balíčky na ľudí. No a ešte aj blokuje rozvoj práve tých firiem a odvetví, o ktoré je medzi ľuďmi (inak tiež "na trhu") záujem. Pekne to popísal kolega Maroš Viskupič vo svojom čerstvom blogu.
Po odborníkoch už aj väčšina ľudí odkazuje politikom ako Fico a Danko, že vysoký dlh je zlý a nechcú ho. Pred februárovými voľbami je to pre Slovensko dobrá správa.
finweb.hnonline.sk
MMF nás vyzýva, aby sme si v Európe pripravili núdzové plány pre prípad horších časov
Až keď príde odliv, zistíme, kto pláva nahý. Platí to aj pre verejné financie v horších časoch. Keď prišla kríza v roku 2009, za jeden rok nám narástol deficit o obrovských 5,6% HDP. Nestačilo to, ekonomika napriek tomu prudko poklesla.
Tentokrát dúfame, že taká silná kríza nepríde. Každopádne by sme však mali mať pripravený núdzový fiškálny priestor aspoň 3-4% HDP, aby na nás kríza doľahla menej. Kedže existuje maximálny strop na deficit v EÚ na úrovni 3% HDP, znamená to, že pred krízou by mali byť verejné financie v miernom prebytku, resp. v najhoršom vyrovnané. Mimochodom, tam by sa dostali u nás autopilotom, bez toho, aby sa vláda musela nejako snažiť, stačilo bezbreho nemíňať (viď tzv. scenáre bez nezmenených politík vypočítané MF SR). Ekonomika totiž v dobrých časoch produkuje výrazné nadpríjmy v stovkách miliónov eur. Zároveň tým, že veľká južná časť Európy ešte zažívala svoje problémy a neboli tak v eurozóne inflačné tlaky, ECB v posledných rokoch uskutočňovala tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE). To znamenalo výrazný tlak na nižšie úročenie štátnych dlhopisov. Od začiatku QE tak vládne výdavky na úroky klesli na Slovensku o 0,7% HDP, napriek tomu, že nám dlh utešene rástol. Napriek tomuto darčeku od ECB, napriek darčekom od pracujúcich Slovákov, ktorí prispeli v stovkách miliónov eur každý rok vo forme nadpríjmov, Ficove vlády nedokázali ani takú základnú vec, ako rozpočet pripraviť pre horšie časy vo forme aspoň vyrovnaného rozpočtu. Nie len zodpovedné Nemecko to dokázalo. Dokázala to napr. aj susedná Česká republika alebo aj kritizované Grécko. Tí všetci majú rozpočtové prebytky už od roku 2016. Aké sú odhady pre deficit v budúcom roku? NBS prognózuje deficit 1,5% HPD, EK deficit na úrovni 1,2% HDP.
Bohužiaľ Smer to nerobí prvý krát. Pravicové strany ako SaS majú, bohužiaľ, nielen plány, ale aj skúsenosti s preberaním ekonomiky v žalostnom stave po populistických vládach. Radičovej vláde zanechal Fico deficit na úrovni takmer 8% HDP. Zodpovedná vláda, kde bola aj SaS, ho za jeden rok ho znížila o 3% HDP! Teraz opätovne novej vláde Smer zanecháva míny. A nie je to len prebiehajúci rozpad stability verejných financií. Sú to aj menej viditeľné budúce záväzky vlády, ktoré narástli o takmer 300 mld. eur od roku 2016! Súvisia s krachom udržateľnosti nášho dôchodkové systému. Ten totiž Fico systémovo zničil, bez toho, aby na to pripravil rozpočet. Aby bol dôchodkový strop prefinancovateľný, rozpočet sa mal totiž zlepšiť o trvalo dodatočných 1,6% HDP a teda dosahovať výraznejšie prebytky.
Ihneď, ako to bude možné, presadíme desiatky opatrení zameraných na zastavenie plytvania. Budeme brat vážne princíp hodnoty za peniaze. Ak kríza naozaj príde, budeme sa snažiť zmierniť jej dôsledky, ale súčasne so silnejším, najlepšie ústavným ukotvením zákazu plytvania v dobrých časoch – zavedením výdavkových stropov, tak ako to predpokladal zákon o dlhovej brzde z roku 2011 a čoho Smer nebol schopný celých 8 rokov.
Chceš mať vplyv na veci verejné?
Prijmem absolventa (absolventku) / študenta (študentku) vysokej skoly na troj- až päťmesačnú stáž do mojej bratislavskej kancelárie.
Ak chceš ovplyvňovať veci verejné, ak veríš, že aj rozhodnutia politikov by sa mali opierať viac o objektívne dáta a ich kvalitné analýzy, ak veríš, že budúcim generáciám nesmieme zanechať vysoké dlhy, že colné bariéry v zahraničnom obchode v princípe škodia, že je správne strážiť, aby sa peniaze vo verejných rozpočtový míňali tak, aby z každého eura dostali ľudia čo najviac úžitku,
prihlás sa do konca októbra na email eugen.jurzyca@europarl.europa.eu a prilož motivačný list a CV.
Ponúkaná mzda (brutto): od 800 eur/mesačne.
Dnes budem hlasovať PROTI europarlamentnému návrhu rozpočtu EÚ
Parlament nechce znižovať výdavky u neefektívnych projektov, dokonca ani tých, u ktorých ani Dvor audítorov efektívnosť nevie merať. Parlament nezohľadňuje dostatočne ani odchod Veľkej Británie, akoby parlamentu záležalo len na tých, ktorí peniaze z rozpočtu dostávajú a nie na tých, ktorí ich do rozpočtu posielajú.