JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957. V roku 1980 po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa stal súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice.
O dva roky začal robiť sudcu na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989.
Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice a v nasledujúcom roku sa stal vedúcim trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti SR.
Štefan Harabin.
V roku 1993 nastúpil ako sudca na Najvyššom súde (NS) SR. V roku 1996 sa stal predsedom trestného kolégia NS SR. Dňa 11. februára 1998 ho poslanci NR SR v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu NS SR.
Harabina na funkčné obdobie piatich rokov navrhla vtedajšia Mečiarova vláda, v ktorej bolo HZDS, SNS a ZRS.
Rovnako ako v prípade návrhu kandidátov na podpredsedov NS SR Stanislava Lehoťáka a Jozefa Štefanku s tým nesúhlasila Sudcovská rada NS SR ani Rada sudcov SR.
Obe sudcovské inštitúcie namietali, že výber kandidátov s nimi nebol konzultovaný. Harabin nastúpil krátko po zvolení na miesto Milana Karabína, ktorý sa funkcie vzdal 2. decembra 1997 zo zdravotných dôvodov.
Dzurindova vláda, v ktorej bola SDK, SDĽ, SMK a SOP, 16. augusta 2000 schválila návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z postu predsedu NS SR.
Čarnogurský argumentoval, že Harabin dovtedajšími postojmi potvrdil, že nie je takou morálnou a odbornou autoritou, aby mohol stáť na čele NS.
Harabin označil konanie vlády za protiústavné a 14. októbra 2000 podal žalobu na SR na Európsky súd v Štrasburgu.
Poslanci parlamentu 19. decembra 2000 v tajnom hlasovaní neodvolali Harabina z funkcie predsedu NS SR. V júli 2004 ESĽP kvalifikoval žalobu Harabina ako neopodstatnenú.
Štefan Harabin kandidoval na predsedu NS SR aj na ďalšie funkčné obdobie.
Dňa 20. decembra 2002 vo voľbe Súdnej rady zvíťazil ziskom 10 hlasov z 18 členov Súdnej rady pred protikandidátom Sergejom Kohutom, ktorý získal šesť hlasov, dvaja sa zdržali.
Kohut dal 13. januára 2003 na Ústavný súd SR podanie, ktorým sa sťažoval na nerovnaké podmienky pri voľbe. Harabin ako člen Súdnej rady podľa Kohuta mohol hlasovať aj sám o sebe.
Ústavný súd dal 19. februára 2003 Kohutovi za pravdu, voľby musela Súdna rada opakovať.
Súdna rada napokon 30. septembra 2003 na tretí pokus zvolila za nového predsedu NS SR Milana Karabína. Ten porazil Harabina po tom, ako sa tesne pred voľbou vzdal kandidatúry podpredseda NS SR Juraj Majchrák.
Harabin pracoval v rokoch 2003 – 2006 ako predseda trestného senátu NS SR.
V roku 2006 ho navrhlo ĽS-HZDS ako nestraníka do čela rezortu spravodlivosti vo vláde trojkoalície Smer-SD,SNS, ĽS-HZDS pod vedením Roberta Fica, prezident SR Ivan Gašparovič ho 4. júla 2006 vymenoval za podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti.
Harabina poslanci v opakovanej tajnej voľbe 20. októbra 2006 zvolili za kandidáta na ústavného sudcu. Prezident Ivan Gašparovič ho však spomedzi kandidátov na túto funkciu nevybral.
V roku 2009 Harabina navrhli na post šéfa NS SR sudcovské rady krajských súdov v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Žiline, Prešove a v Košiciach, ďalej 17 sudcovských rád a 12 plén okresných súdov, jeden návrh bol od 21 sudcov NS SR.
Ďalšie štyri návrhy kandidatúry Harabina Súdna rada neprijala, pretože nespĺňali podmienky.
Dňa 22. júna 2009 Štefana Harabina zvolila Súdna rada SR za nového predsedu NS SR a 23. júna 2009 prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina a vzápätí ho vymenoval za predsedu NS SR na päťročné obdobie.
V rovnakom období viedol Harabin aj Súdnu radu SR ako jej predseda. Od roku 2014 pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu SR.
Štefan Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti. V justícii na poste sudcu pôsobí aj jeho syn Branislav.