Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
ARCHEOLÓGIA
2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Pohľad na archeologický výskum na ostrove Failaka v Perzskom zálive, kde pôsobia slovenskí archeológovia. Ostrov patriaci Kuvajtu sa má stať pamiatkou UNESCO. Bratislava, 6. jún 2017. Foto: SITA/AÚ SAV

Ostrov v Perzskom zálive, kde pôsobia slovenskí archeológovia, sa má stať UNESCO pamiatkou

NITRA 11. júna (WebNoviny.sk) – Ostrov Failaka v Perzskom zálive, kde pôsobia už niekoľko rokov slovenskí archeológovia, sa má stať pamiatkou UNESCO. Výsledky práce našich vedcov si bola pozrieť komisia z UNESCO, ktorá chce ostrov patriaci štátu Kuvajt a jeho pozoruhodné archeologické nálezy zapísať do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

„Výskum sa im veľmi páčil, najmä sa im páčila metóda výskumu a prezentácia výsledkov. Celý výskum robíme modernými technológiami, každý deň je zdokumentovaný aj v 3D, sú tam rôzne rekonštrukcie a vizualizácie, ktoré Kuvajtské národné múzeum používa na prezentáciu,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Z Failaky by sa malo stať turistické centrum

Z ostrova Failaka by sa malo v budúcnosti stať turistické centrum. Už dnes sa teší čoraz väčšiemu záujmu odbornej i laickej verejnosti. Ešte donedávna bol ostrov viac-menej neprístupný, teraz už sem chodia prví turisti. Kuvajt, ktorý zatiaľ nemá žiadnu pamiatku UNESCO, by rád do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísal aj tri veže na pevnine, ktoré slúžili ako zásobárne vody po invázii Iraku a stali sa akýmsi symbolom krajiny. Slovenskí archeológovia na Failake nedávno ukončili svoju siedmu výskumnú sezónu. Okrem nich na ostrove pôsobia aj ďalšie zahraničné výskumné tímy, napríklad Francúzi či Taliani.

Tento rok archeológovia skúmali stredovekú ranokresťanskú osadu Al Qusur, v rámci ktorej sa im podarilo doložiť stavebné fázy od konca 6. storočia až do začiatku 9. storočia. V 7. storočí sa tu už rozmáhal islam, no zároveň tu ešte žili aj kresťanské komunity. Dnes púštny ostrov Failaka bol v tom období zelený a obývala ho kresťanská komunita nestoriánov, ktorá tu postavila kostoly a bola známa svojím obchodným duchom.

ARCHEOLÓGIA: Výskum na ostrove v Perzskom zálive
Zľava: Riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay a zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta na mieste archeologického výskumu na ostrove Failaka v Perzskom zálive. Ostrov patriaci Kuvajtu sa má stať pamiatkou UNESCO. Bratislava, 6. jún 2017. Foto: SITA/AÚ SAV

„Mali schopnosť s každým sa dohodnúť. Možno aj vďaka tomu mierumilovne fungovali s rôznymi skupinami obyvateľstva a postupne sa šírili cez Indiu až do Číny,“ hovorí Ruttkay. Nestoriáni boli okrem toho najznámejšími lovcami perál v Perzskom zálive, ktoré odtiaľto vyvážali do celého sveta. V minulých rokoch archeológovia na ostrove našli aj poklad ametystov, ktoré zrejme pochádzajú zo Srí Lanky alebo Egypta a dostali sa sem v rámci obchodného styku.

Lokalita Al Qusur je veľmi bohatá na nálezy

Lokalita Al Qusur je veľmi bohatá na zaujímavé nálezy. Aj tento rok sa podarilo nájsť množstvo sklenených predmetov ako sú nádoby, džbány, flakóny či poháre, ktoré majú spravidla sýrsky alebo egyptský pôvod. „Máme tu najväčší komplex keramiky z tohto obdobia, ktorú ešte musíme spracovať, čo pomôže chronológii celého Perzského zálivu,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.

Vlani slovenskí vedci objavili v paláci zo 7. storočia dômyselnú stredovekú klimatizáciu. Systém kanálov a klimatizačnej veže svedčí o mimoriadnej technickej vyspelosti tamojšej civilizácie. „Tento rok sme našli podobnú konštrukciu aj zo staršej vývojovej etapy a predpokladáme, že bola kombinovaná ešte aj s rezervoárom na vodu v podzemí, kde si obyvatelia uskladňovali vodu,“ dodal Pieta.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Odporúčané články

Archeológovia objavili v Egypte najstaršiu keramickú dielňu, je stará viac ako štyritisíc rokov Archeológovia v Egypte objavili mumifikačnú dielňu aj komunitné pohrebisko

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Veda a technika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies