Palko: Matovičova vláda neurobila s novými výzvami nič, iba hlásala slogany o riadení eurofondov

František Palko
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko Foto: archív František Palko

Tento rok sa končí sedemročné programové obdobie pre čerpanie eurofondov, no ich využívanie je naďalej pomalé a neefektívne. Slovensko ku koncu októbra minulo na rôzne projekty cez šesť miliárd eur. Predstavuje to však len 39,4 percenta z alokovaných európskych peňazí v celkovom objeme 15,343 miliardy eur.

Šanca vyčerpať nevyužité prostriedky od Európskej únie () je ešte do konca roka 2023. Ako hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko v rozhovore pre Webnoviny.sk, vláda by mala byť pri ich využívaní aktívnejšia.

Zároveň ale dodáva, že z našej neschopnosti sa čiastočne stane výhoda, lebo zmena pravidiel umožní nevyužité zdroje použiť na zmiernenie následkov pandémie koronavírusu. Je však otázne, aký bude prínos týchto peňazí na zvýšenie konkurencieschopnosti.

Aké sú hlavné príčiny takého pomalého a neefektívneho čerpania peňazí Európskej únie?

Svoju úlohu zohral nepochybne aj pomalý a oneskorený nábeh čerpania, príliš zložitá implementačná štruktúra – veľký počet sprostredkovateľských orgánov, komplikované kontrolné mechanizmy. Dôvodom je tiež nepružná a často nedostatočne zreteľná legislatíva o verejnom obstarávaní, nedodržiavanie vlastných pravidiel riadiacich orgánov a ďalších orgánov štátnej správy, zapojených do procesu riadenia eurofondov.

Žiaľ, viacerí žiadatelia o eurofondy boli konfrontovaní s prekračovaním lehoty na rozhodnutie o schválení žiadosti, a to často aj niekoľkonásobne. Z vlastnej skúsenosti viem, že napríklad jedna zo žiadostí Inštitútu hospodárskej politiky leží na ministerstve školstva od februára 2020. Už je november a zatiaľ nie je žiadna zmienka o vývoji procesu.

Čerpanie eurofondov od konca minulého roka za desať mesiacov vzrástlo o 8,7-percentuálneho bodu. Počas súčasnej vlády od konca marca 2020 sa za sedem mesiacov zvýšilo o 7,3-percentuálneho bodu. Je to dosť aj vzhľadom na pandemickú situáciu?

Mohlo a hlavne malo to byť viac. Mali by sme tempo čerpania zdvojnásobiť, aby sme fondy minuli. Nábeh čerpania za sedem mesiacov tejto vlády o 7,3-percentuálneho bodu je len samovoľným pokračovaním predchádzajúceho obdobia a nie dôvodom nových rozhodnutí novej vlády.

Pomôže zmena pravidiel

Zareagovala vláda, resp. vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová na tento stav v čerpaní súčasných eurofondov primerane?

Čísla hovoria samé za seba, nie. Skôr sme boli svedkami, že v prvých mesiacoch svojho nástupu nová vláda nerobila s novými výzvami nič, iba sa hlásali slogany o tom, ako treba riadiť eurofondy.

Európske peniaze v programovom období 2014 – 2020 je možné využiť do konca roka 2023. Je ešte možné, aby sme za viac ako tri roky využili zvyšných 60 percent peňazí?

Pomôže nám zmena pravidiel, ktorá umožní z nevyčerpaných fondov sanovať škody spôsobené COVID-om. Z našej neschopnosti sa čiastočne stane výhoda, peniaze môžeme „rozdávať“ aj v rozpore s pôvodným účelom. Otázne je, ale nakoľko prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti, rastu a inklúzii, teda o čo nižší efekt bude mať ich využívanie v zmysle budúcich prínosov.

Zazmluvnenie peňazí EÚ v závere októbra presiahlo 12 miliárd eur, teda vyše 79 percent celkovej alokovanej sumy. Koľko dokážeme využiť celkovo do konca roka 2023?

Podľa doterajšieho pomalého prístupu tejto vlády by sme museli mať krištáľovú guľu. Závisí to od toho, ako vláda nechá rozhýbať riadiace orgány a profesionálnych úradníkov, aby robili svoju prácu, pripravovali nové výzvy a schvaľovali nové projekty.

Minulá vláda však nechala pre súčasnú vládu veľmi zlú východiskovú pozíciu, lebo tá liknavosť bola pre predošlých ministrov tiež príznačná. Niekedy sa mi zdá, že vlády v tejto oblasti vyznávajú v praxi tézu: „Kto nič nerobí, nič nepokazí“. Len v praxi to nie je pravda. Pomalosťou veľmi pokazili podmienky pre rýchlejší rozvoj slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

„Rozhádzať“ môžeme všetko

Koľko eurofondov môže v tomto programovom období prepadnúť?

Zjednodušene by sme mohli skonštatovať, že „rozhádzať“ môžeme všetko, lebo teraz sú z Európskej komisie mäkšie pravidlá pre čerpanie eurofondov. Otázne je, koľko dokážeme zmysluplne minúť a koľko nie. Je to otázka na vládu a riadiace orgány.

Problémy z predošlého programového obdobia 2007 – 2013 sa opakujú. Prečo sme sa nepoučili?

Žiaľ, je to vlastnosť Slovákov. My sa neučíme z chýb iných, ale z vlastných a aj to nedostatočne. Súčasné výsledky v čerpaní eurofondov sú toho výsledkom.

A je šanca, že sa tento raz už konečne poučíme?

Nie som si tým istý. Každá vláda sa bude vyhovárať na tú predchádzajúcu, pričom úradníci sú ti istí, len cirkulujú po rezortoch.

Sú európske pravidlá pre celý proces implementácie eurofondov také problematické, alebo si ich doma ešte viac sťažujeme?

Pravidlá si sťažujeme, nedostatočne využívame zjednodušenia, ktoré Európska komisia umožňuje. Uplatňujeme viacsnásobneé kontroly, uplatňujeme gold-plating, kde sa len dá.

Dohoda bude viac ako ťažká

Kto nesie hlavnú zodpovednosť za to, že Slovensko patrí v čerpaní eurofondov k najhorším krajinám v rámci EÚ?

Mne sa zdá, že to už prestala byť atraktívna téma. V začiatkoch čerpania bol tlak na pokrok v implementácii, na dočerpanie prostriedkov. Dnes nad prepadnutím desiatok miliónov nikto nezdvihne obočie. Nie je tlak na politikov, tí potom netlačia na úradníkov.

V budúcom programovom období eurofondov 2021 – 2027 by malo mať Slovensko k dispozícii takmer 13 miliárd eur. Na čo a ako by sme ich mali hlavne využiť?

Je určite rozdiel medzi tým, na čo by sa nám fondy reálne zišli, a tým, na čo nám ich Európska komisia dovolí čerpať. Stále, napríklad, nemáme dobudovanú infraštruktúru, ale Európska komisia nás chce podporiť primárne na štrukturálne reformy. Takže u nás to budú zrejme štrukturálne reformy, znalostná ekonomika, zelené opatrenia, inklúzia…

Verejnosť sa môže vyjadriť k prioritám investičného eurofondového plánu pre Slovensko pre budúce roky v Národnej konzultácii k eurofondom. Čo od toho očakávate?

Materiál je pomerne široko koncipovaný, verejná diskusia je každopádne chvályhodná. Otázka je, čo bude s jej výsledkami, keďže, napríklad, rozhodnutie o štruktúre inštitucionálneho zabezpečenia čerpania bolo urobené bez diskusie od stola za zatvorenými dverami, čo naznačujú aj reakcie samotných ministrov. Dohoda bude viac ako ťažká, a to na úkor spomaleného nábehu nového programového obdobia v praxi.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom