Parlament Čiernej hory napriek protestom Ruska ratifikoval vstup krajiny do NATO

Čierna Hora, armáda
Foto: ilustračné, SITA/AP

CETINJE 28. apríla (WebNoviny.sk) – Parlament Čiernej Hory ratifikoval v piatok protokol o vstupe tejto balkánskej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Historický krok smerom k Západu podnikol napriek protestom zo strany Ruska a domácej proruskej opozície.

Za členstvo v NATO hlasovalo všetkých 46 prítomných poslancov. Čiernohorský parlament má 81 kresiel, zasadnutie v historickom hlavnom meste Cetinje však bojkotovali zákonodarcovia z radov proruskej opozície.

Čiernohorský premiér Duško Markovič v prejave pred hlasovaním povedal, že členstvo v NATO bude predstavovať záruku budúcej bezpečnosti krajiny, jej hospodárskeho rozvoja i regionálnej stability.

NATO získa kontrolu nad Jadranom

Proti ratifikácii prístupového protokolu demonštrovalo niekoľko stoviek stúpencov opozície. Protestujúci pálili vlajku NATO a kričali heslá ako „Zrada!“ či „Zlodeji!“; následne sa pokojne rozišli.

Rusko rozhnevalo nadchádzajúce rozšírenie NATO o Čiernu Horu, ktorá je jeho tradičnou zónou vplyvu. Vláda v Podgorici obviňuje Rusko, že vlani v októbri počas volieb stálo za zmareným pokusom o prevrat, údajne zameraným na odvrátenie vstupu do aliancie. Moskva to popiera.

Krajina so 620.000 obyvateľmi má malú armádu s približne 2000 príslušníkmi. Jej poloha je však strategická, NATO jej členstvom získa úplnú kontrolu nad Jadranským morom, konštatuje agentúra AP.

Čierna Hora dostala oficiálnu pozvánku do NATO v decembri 2015. Vtedy sa aj otvorili rokovania o jej členstve, ktoré musí ratifikovať všetkých doterajších 28 krajín aliancie. Dosiaľ to urobilo 27 z nich, v Španielsku by sa mal tento proces skončiť v najbližších týždňoch. Slovenský parlament schválil príslušný dokument 14. júna 2016.

Rusi odsúdili krok Čiernej Hory

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo piatkové hlasovanie parlamentu Čiernej Hory za ratifikáciu vstupu tejto balkánskej krajiny do Severoatlantickej aliancie.

Podľa ruského rezortu diplomacie sa toho hlasovanie poslancov konalo „pod zámienkou imaginárnej ruskej hrozby“ a tí, ktorí hlasovali za, „sú zodpovední za následky uskutočnenia plánov vonkajších síl na prehĺbenie existujúcich rozdelení v Európe a na Balkáne“.

Rusko vníma rozširovanie NATO ako priamu hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť. Jeho ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke dodalo, že vstup Čiernej Hory do aliancie zhorší regionálne napätie „vrazením klinu do základov hlbokej historickej tradície priateľských vzťahov so Srbmi a Rusmi“.

Opozícia prisľúbila referendum

Dlhoročný čiernohorský líder, naposledy do konca minulého roka premiér Milo Djukanovič vyhlásil, že „môže ísť o najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré Čierna Hora urobila vo svojej nedávnej histórii“.

Čierna Hora sa oddelila od Srbska v roku 2006 pod vedením Djukanoviča a jeho Demokratickej strany socialistov (DPS). Hoci krajina je hlboko rozdelená v otázkach od nezávislosti po vzťahy s Ruskom a členstvo v NATO, DPS zachováva prozápadný kurz.

„Čierna Hora musí za súčasných geopolitických okolností racionálne posudzovať všetky možnosti a urobiť rozhodnutie… chrániace jej národné a bezpečnostné záujmy,“ uviedla vláda terajšieho premiéra Duška Markoviča pred parlamentnou debatou o ratifikácii. Predstavitelia Čiernej Hory očakávajú, že ich krajina sa zúčastní už ako plný člen na májovom summite NATO v Bruseli.

Opozícia však prisľúbila zorganizovať referendum o členstve v aliancii v prípade, že sa dostane k moci. O otázke jej zástupcovia diskutovali tento týždeň na „ľudovom zhromaždení“ v obci Murino, ktorú NATO bombardovalo v roku 1999 pri zásahu voči vtedajšiemu Srbsku a Čiernej Hore.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Milo Djukanovič
Firmy a inštitúcie NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy