Peniaze na obnovu by mali putovať do krajín rešpektujúcich právny štát, vyplýva z najnovšieho eurobarometra

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Európska únia, občan
Foto: ilustračné, SITA/AP

Štyria z piatich respondentov sa v najnovšom prieskume verejnej mienky vyslovili za podmienenie prístupu k prostriedkom Európskej únie (EÚ) dodržiavaním zásad právneho štátu a demokratických hodnôt.

V piatok o tom informoval tlačový atašé Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku Ján Jakubov.

Postoj občanov Únie je jasný

Vyplýva to z výsledkov augustového prieskumu Eurobarometer, ktoré EP zverejnil v piatok, len pár dní pred plenárnou rozpravou o stave Únie naplánovanou na stredu 15. septembra.

„Európsky parlament sa jasne vyjadril, že prostriedky EÚ určené na obnovu by sa nemali poskytovať vládam, ktoré nerešpektujú základné demokratické hodnoty či zásady právneho štátu. Tento prieskum potvrdzuje, že drvivá väčšina občanov EÚ sa s tým stotožňuje. Ak sústavne podkopávate hodnoty EÚ, nemali by ste očakávať prostriedky EÚ,“ vyhlásil predseda Európskeho parlamentu David Sassoli.

Najnovší Eurobarometer ukazuje, že verejnosť jednoznačne podporuje snahy o transparentnosť a efektívnu kontrolu vynakladania prostriedkov EÚ, ktoré by mali byť použité na obnovu Únie pre budúce generácie v rámci programov NextGenerationEU.

Účinná kontrola je žiadúca

Podľa prieskumu sa 53 % občanov EÚ a 54% občanov Slovenskej republiky (SR) jednoznačne stotožňuje s požiadavkou účinnej kontroly čerpania prostriedkov Únie, ďalších 32 % občanov EÚ a 31 % občanov SR s ňou skôr súhlasí. Nesúhlas s takouto požiadavkou vyjadrilo v prieskume len 8 % občanov EÚ a 9 % občanov SR.

Rovnaký názor zastáva aj Európsky parlament, ktorý v súčasnosti spolu s Európskou komisiou (EK) posudzuje národné plány s cieľom zaistiť, aby sa prostriedky EÚ určené na obnovu využili v súlade s cieľom podporiť ekologickejšiu, digitalizovanejšiu a odolnejšiu európsku spoločnosť.

Traja z piatich občanov EÚ (60 %) veria, že projekty NextGenerationEU pomôžu ich krajinám vyrovnať sa s hospodárskymi a sociálnymi škodami spôsobenými pandémiou koronavírusu. Na Slovensku je o tom presvedčených 55 % obyvateľov.

Tieto programy podľa väčšiny respondentov pomôžu ich krajinám lepšie sa pripraviť na budúce výzvy – na úrovni EÚ je o tom presvedčených 59 % a na Slovensku 57 % občanov.

Väčšina Slovákov má pochybnosti

V tejto súvislosti má z Európskej únie pozitívny celkový dojem 53 % jej občanov, negatívny dojem z EÚ prevažuje u 19 % jej obyvateľov. Na Slovensku vníma Úniu pozitívne 43 % a negatívne 25 % respondentov.

Prieskum však poukázal aj na obavy občanov viacerých členských štátov Únie, ktoré sa týkajú schopnosti ich národných vlád správne využiť prostriedky EÚ určené na obnovu.

V tejto súvislosti svojej vláde vo všeobecnosti dôveruje 45 % občanov EÚ, pričom 41 % občanov prejavuje pochybnosti.

Na Slovensku vláde v tomto smere dôveruje 26 % občanov, zatiaľ čo 60 % respondentov pochybuje o jej schopnosti správne využiť prostriedky z programu obnovy.

Právo a demokracia ako podmienka

Verejnosť tiež v prieskume jasne podporila postoj Európskeho parlamentu v súvislosti s kontrolou, transparentnosťou a podmienenosťou prístupu k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu.

Európania sú teda naďalej presvedčení, že rešpektovanie zásad právneho štátu by malo byť podmienkou čerpania prostriedkov EÚ.

Štyria z piatich občanov EÚ (81 %) súhlasia s tým, aby EÚ poskytovala finančné prostriedky členským štátom len pod podmienkou, že ich vlády budú uplatňovať zásady právneho štátu a demokratické princípy.

Tento postoj má pritom vysokú podporu naprieč Úniou – na Slovensku sa s ním stotožnilo 74 % respondentov. Zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu zostáva kľúčovou prioritou Európskeho parlamentu.

Boj proti klimatickej zmene

Pri otázke týkajúcej sa politických priorít, teda oblastí ktorými by sa mal Európsky parlament zaoberať prednostne, akcentovala väčšina respondentov – 40 % na Slovensku a 43 % v celej EÚ – boj proti klimatickej zmene.

Medzi ďalšie priority by podľa občanov mali patriť opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36 % respondentov na Slovensku, 32 % v EÚ), verejné zdravotníctvo (35 % respondentov na Slovensku, 27 % v EÚ), opatrenia na podporu hospodárstva a tvorbu nových pracovných príležitostí (27 % respondentov na Slovensku, 31 % v EÚ), boj proti terorizmu a organizovanému zločinu (24 % respondentov na Slovensku, 31 % v EÚ), ľudské práva – v rámci EÚ aj celosvetovo (24 % respondentov na Slovensku, 24 % v EÚ), demokracia a zásady právneho štátu (23 % respondentov na Slovensku, 19 % v EÚ), spravodlivá a udržateľná poľnohospodárska politika (23 % respondentov na Slovensku, 15 % v EÚ), budúcnosť Európy (22 % respondentov na Slovensku, 19 % v EÚ) a tiež migračná a azylová politika (20 % respondentov na Slovensku, 27 % v EÚ).

Právny štát prioritou Maďarov a Poliakov

Občania Maďarska a Poľska, ktorých krajiny sa s európskymi inštitúciami sporia práve v súvislosti s porušovaním zásad právneho štátu, pritom považujú za jednu z top priorít, ktorou by sa mal zaoberať Európsky parlament, demokraciu a právny štát.

Respondenti z celej EÚ túto oblasť zaradili až na ôsme miesto, na Slovensku skončila na siedmom mieste, zatiaľ čo v Poľsku bola na druhom a v Maďarsku na treťom mieste.

Rýchly prieskum Eurobarometer pre Európsky parlament realizovala agentúra Ipsos (Ipsos European Public Affairs) v dňoch 17. – 25. augusta 2021 v online prostredí na vzorke 26 459 respondentov vo veku pätnásť a viac rokov z 27 členských štátov EÚ.

V Luxembursku, na Cypre a na Malte vykonali 500 rozhovorov, vo všetkých ostatných členských štátoch po tisíc rozhovorov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe David Sassoli
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEurópska úniaEurópsky parlament