Parlament prednedávnom schválil novelu zákonov o politických stranách a volebnej kampaní, ktorým obmedzil spôsob financovania strán. Zaviedol sa limit vo výške 3 a pol milióna na činnosť strany na celé volebné obdobie získaných z darov a úverov. Do tejto sumy sa ale nezapočítava príspevok na činnosť strany zo štátneho rozpočtu.
Riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková si myslí, že nový zákon neprispeje k transparentnosti politickej súťaže, ale stane sa presný opak. Schválený limit považuje za veľmi nízky aj vzhľadom na to, že na volebnú kampaň možno vynaložiť 3 milióny eur.
Domnieva sa, že tak ako v minulosti strany obchádzali zákon, keď peniaze prichádzali netransparentným a často nezákonným spôsobom, tak bude aj teraz.
Petková nie je proti istým finančným limitom, namieta ale schvaľovanie zákona bez predchádzajúcej diskusie. „Tento zákon bol zbúchaný veľmi narýchlo a bez diskusie a takto aj vyzerá,“ uviedla.
Nové strany sú v jednoznačnej nevýhode
Na Slovensku sa činnosť strán prevažne financuje zo štátneho rozpočtu, z finančných darov a členských príspevkov. Novela zákona limituje príjem z darov a členských príspevkov, ale strany, ktoré sú zúčastnili predchádzajúcich volieb a získali aspoň tri percenta voličských hlasov, dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu. Zuzana Petková poukázala na Smer-SD, ktorý na základe volebného výsledku zo štátneho rozpočtu získal viac ako 16 miliónov eur. Tým má možnosť minúť na svoju činnosť niekoľkokrát viac ako novovznikajúce strany. Nepredpokladá, že takto vznikla rovnocenná súťaž.
Novela priniesla aj ďalší limit – príspevok môže od jedného člena môže byť maximálne 10 000 eur. Petková sa domnieva, že toto opatrenie je namierené voči konkrétnym politikom. Pripomenula, že bývalý prezident Andrej Kiska do svojej kampane na post hlavy štátu vložil nemalé vlastné prostriedky, vysoko presahujúce túto limitnú čiastku.
Bohatí ľudia sú ochotní podporiť stranu
Podľa Petkovej je lepšie, keď vidíme, kto sú tí bohatí ľudia, ktorí sú ochotní finančne podporiť niektorú politickú stranu, ako keď to zostáva skryté. Na to bol určený inštitút tretích strán, ktorý novela zrušila.
Zachovaním systému tretích strán by napríklad bolo možné skontrolovať, či budúca vláda bude robiť politiku či rozhodnutia v prospech konkrétnych donorov a sponzorov.
Poukázala pritom, že niektoré finančné skupiny majú aj iné možnosti, ako podporovať niektoré politické prúdy okrem iného cez vlastníctvo médií.