Hrobku germánskeho kniežaťa v Poprade, ktorého médiá označili za „slovenského Tutanchamona“, sa podarilo objaviť v roku 2006. Aký bol ďalší osud nálezu a kedy ho bude môcť slovenská verejnosť prvý raz vidieť?
Tento európsky unikátny nález detailne skúma a konzervuje medzinárodný tím odborníkov v obrovských laboratóriách v Schleswigu v Nemecku, pretože Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Konzervácia potrvá až do roku 2015, tento rok sa však už na Slovensko sa vráti časť mobiliáru hrobky. Verejnosť bude môcť vidieť niektoré kusy nábytku, zhotoveného prevažne z tisového dreva, ktorým bola hrobka zariadená pre posmrtný život germánskeho náčelníka či kráľa. Našiel sa tu napríklad trón zdobený striebornými kovaniami, lehátko, stôl či katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený. Zaujímavým nálezom bola aj dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami, na ktorom sa hrala hra typu dámy so sklenými, bielymi a tmavozelenými kameňmi. Výstavu plánujeme v zimných mesiacoch, bude buď v Bratislave, v Poprade alebo v Nitre. Pripravený už máme 3D model, ktorý umožní návštevníkom aj virtuálnu prehliadku celého nálezu so všetkými detailami tak, ako ho našli archeológovia. S definitívnou prezentáciu nálezu počítame v rokoch 2015 – 2016, kedy by sme v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade chceli zriadiť stálu expozíciu pod Tatrami.
Aké informácie o germánskom vladárovi sa dajú zistiť z nálezov?
Vieme napríklad, aké nosil oblečenie, pretože sme našli unikátne odevy, ktoré sa v takejto podobe nikdy nenašli – brokátové látky či rôzne vyšívané kožené časti odevu. Máme informácie aj o jeho strave, pretože v hrobke sa našli košíky s potravinami aj vrecká orechov, ktorých obsah analyzujú v Nemecku. Rádioizotopové metódy a analýzy DNA zároveň umožňujú spoznať pôvod nebožtíka. Už čoskoro zistíme, v ktorej krajine vyrastal, v ktorom prírodnom prostredí sa pohyboval. Sami sme zvedaví, či sa tento vandalský germánsky vladár narodil pod Tatrami alebo k nám prišiel so svojimi družinami z nejakých iných končín, čo je pravdepodobné, pretože sa pohybujeme v období sťahovania národov. Hrobka pochádza zo 4. – 5. storočia nášho letopočtu. O nález je veľký záujem aj zo strany mnohých významných európskych múzeí, ktoré sa už dnes pokúšajú získať akvizície pre svoje výstavy. Záujem prejavili napríklad nemecké múzeá vo Frankfurte a v Mannheime alebo francúzske múzeum v Saint Germain. My však chceme nález po prvý raz prezentovať na Slovensku. Veľa krajín si tiež neustále žiada prednášky na túto tému. Zaujíma ich nielen samotný nález, ale aj proces analýzy a konzervácie, ktorý je v takomto rozsahu v Európe absolútne ojedinelý.
Veľký záujem verejnosti na Slovensku vzbudili aj slovanské nálezy z Bojnej. Pozlátené plakety z 9. storočia dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda, zároveň sa vyvrátila hypotéza, že Nitra bola jediným vtedajším mocenským centrom na našom území. Systematický archeologický výskum sa v Bojnej začal v roku 2007. Aké výsledky doteraz priniesol?
Nálezisko má značný rozsah – až 11 hektárov, takže doteraz sme preskúmali len jeho menšiu časť.
Nevychádzame z údivu nad bohatstvom nálezov, ktoré jednoznačne potvrdzujú veľký význam Bojnej v minulosti. Našli sa tu napríklad odlievané zvony a šperky. Ročne sa nájde viac ako tisíc kovových nálezov ako sú šípy, jazdecké ostrohy, nástroje, poľnohospodárske náradie či vtedajšie platidlá – železné hrivny. Na viacerých predmetoch sú znázornené kríže, ktoré dokladajú prítomnosť kresťanstva. Najzaujímavejším vlaňajším nálezom bolo koncové kovanie pošvy meča, bohato zdobené striebrom. Znázornené sú na ňom vzlietajúce sokoly. Je to nález, ku ktorému sa zatiaľ nepodarilo nájsť žiadnu paralelu a bezpečne demonštruje prítomnosť najvyššej spoločenskej vrstvy tej doby. V minulej výskumnej sezóne sa nám zároveň podarilo spresniť systém urbanizmu osady, ktorá sa nachádza vo vnútri hradiska. V jej strede sme našli dva rozmerné objekty, z ktorých sa zachovali podmurovky základov. Svojou veľkosťou i nálezmi v ich blízkosti sa dajú jednoznačne spájať s prítomnosťou spoločenskej elity.
Na čo zameriate pozornosť pri výskume v Bojnej tento rok?
V tomto roku plánujeme ukončiť výskum veľkého opevnenia hradiska, ktorý je veľmi dôležitý pre presné časové zaradenie náleziska a pre poznanie stavebných techník z 9. a začiatku 10. storočia. Preskúmať chceme aj slovanské mohyly, ktorých sa tu doteraz podarilo nájsť päť. Zatiaľ sme preskúmali len najväčšiu z nich s priemerom 15 metrov. Žiaľ, išlo zrejme len o symbolický hrob a naviac bol aj vykradnutý. Je však veľmi zaujímavý z hľadiska pohrebných rituálov, pretože sme tam našli zvyšky pohrebnej hranice, pohrebnej hostiny, zvieracie kosti a zbrane. Pravdepodobne tam symbolicky pochovali bojovníka, ktorý padol mimo Bojnej.
Vy ste priekopníkom experimentálnej archeológie na Slovensku, na Liptovskej Mare ste ešte začiatkom 90-tych rokov vybudovali archeologické múzeum v prírode Havránok. Ako je na tom slovenská experimentálna archeológia v súčasnosti?
V porovnaní s okolitými štátmi sme veľmi rýchlo stratili prioritu prezentácie nálezísk. My pamiatky skúmame a dokumentujeme, ale veľmi málo ich prezentujeme, čo je na škodu veci. Hlavným problémom býva nedostatok financií. Havránok bol prvým a bohužiaľ zostal aj jediným archeologickým skanzenom na Slovensku. Archeologický ústav SAV v Nitre však plánuje vytvoriť archeoskanzen v areáli bývalých kasární v Nitre, kde máme pozostatky veľkomoravského kostolíka z 9. storočia. Zároveň tu vznikne múzeum s najvýznamnejšími archeologickými nálezmi z celého Slovenska. Experimentálnu archeológiu v súčasnosti realizujeme v susednom Rakúsku. Na kopci nad mestom Hainburg sme už v roku 2000 postavili drevený model keltského opevnenia, zničili ho však škodcovia a vandali. Teraz ho postavíme na žiadosť rakúskej strany nanovo. V spolupráci s Lesnou správou Duchonka sme vyhľadali a opracovali vhodné kmene stromov, ktoré potom prevezieme do Hainburgu. Opevnenie postavíme v priebehu mája s použitím pôvodných stavebných technológií, teda za pomoci drevených spojov, lán a kladiek.
Už niekoľko rokov vediete archeologický výskum v Kuvajte na ostrove Failaka. Bude pokračovať aj v ďalšom období?
Terénny výskum sme robili päť rokov, vzhľadom na klimatické podmienky sa v Kuvajte pracuje vždy len v zimných mesiacoch. Posledný rok sme spracúvali výsledky našej práce a do mája máme odovzdať záverečnú správu. Potom by sme mali uzavrieť nový kontrakt na terénne vykopávky pre budúce obdobie.
Prácu archeológom značne sťažujú vykrádači nálezísk, ktorí svoje stopy zanechali napríklad aj na významných náleziskách v Bojnej a v Poprade. Akým spôsobom sa dá proti nim bojovať?
Tento problém je naozaj v posledných rokoch čoraz vypuklejší, máme už pomaly viac vykradnutých nálezísk ako nevykradnutých. Ako najúčinnejšia zbraň sa zatiaľ javí pomoc a angažovanosť miestnych obyvateľov. Napríklad v Bojnej už žiadni samozvaní kopáči nemajú šancu, miestni si nálezisko strážia a pohyb podozrivých osôb okamžite hlásia. Slovenská legislatíva na ochranu kultúrneho dedičstva je kompatibilná s európskou, v praxi sa však len ťažko dohliada na jej dodržiavanie. Najmä v lesoch je veľmi ťažké niekoho pristihnúť a potom aj usvedčiť. Sú dva druhy tzv. „detektorárov“ – tí, čo sa naozaj zaujímajú o históriu a nálezmi si dopĺňajú vlastné zbierky a tí, ktorým ide len o peniaze a nálezy predávajú či vymieňajú na čiernom trhu. Západoeurópskym krajinám sa darí fenomén vykrádania nálezísk potláčať tým, že hľadačov z prvej skupiny sa snažia získavať na stranu zákona a priviesť ku kontrolovanej spolupráci s odborníkmi. Takýmto smerom by sme sa chceli uberať aj my.
Zhovárala sa Mária Pietová