Martina Moravcová chce štartovať na šiestej olympiáde

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Deň matiek: Ktoré známe mamičky ho oslávia po prvý
Martina Moravcová Foto: SITA/Peter Pašuth

V lete ste prekvapili celý plavecký svet, keď ste oznámili, že sa vraciate do bazénu a chcete štartovať na OH 2012 v Londýne. Bola túžba byť na šiestej olympiáde takým silným motorom, ktorý vás naštartoval opäť do tvrdého a systematického tréningu?

Budem úprimná, áno. Šanca dostať sa na šiestu olympiádu je pre mňa momentálne najväčšia motivácia. Takáto príležitosť ma veľmi láka. Navyše, na šiestich olympijských hrách neštartoval ešte žiaden slovenský športovec. Bol by to úplne nový zápis do histórie, ktorý by sa veľmi ťažko vyrovnával. Pokúsim sa nominovať na OH 2012, ale nebude to vôbec ľahké.

Kedy ste začali trénovať s vidinou skorého návratu do súťažného bazénu?

Už v apríli som sa do toho pustila, no z rôznych príčin som musela prípravu na niekoľko mesiacov prerušiť. Prakticky celý august som sa venovala môjmu letnému plaveckého kempu v Piešťanoch. Až po skončení týchto povinností som mohla začať opäť trénovať. Podarilo sa mi to v septembri – a začínala som prakticky od nuly. Po návrate do Dallasu som sa opäť podľa reálnych možnosti sústredila na tréning a v októbri a novembri som už plávala prvé súťaže po materskej dovolenke. Čiže po dvoch rokoch, čo je pre plavca veľmi veľká pauza.

Prečo práve v Dallase?

Podmienky a prostredie na trénovanie sú jednoznačne lepšie v Amerike. Navyše, človek, ak sa chce plávaniu venovať aspoň na osemdesiat – deväťdesiat percent, potrebuje okolo seba sparingpartnerov. Potrebuje skupinu plavcov, ktorí ho na tréningu potiahnú, ktorí ho motivujú k tomu, aby podával lepšie výkony. Ja takúto partiu plavcov v Dallase mám. Viem, že ak by som trénovala sama, nebavilo by ma to. Poznám sa, potrebujem okolo seba ľudí, čo mi pomôžu. A nie iba trénera Steva Colinsa. Na druhej strane musím tiež povedať, že v Amerike nemám také zázemie, pokiaľ ide o opateru dcérky. V lete v Piešťanoch to bolo ideálne. Užila si ju celá rodina. V Dallase to zostáva na mne. Času veľa nemám, lebo pri dieťati v tomto veku musí mať človek oči na stopkách, aby niečo nevyviedlo. Bolo dobré, že nedávno boli u nás moji rodičia a po nich sa o Karolínku starali zasa moji známi. Aspoň som mohla trénovať. Nie ráno od šiestej do ôsmej, ako som pôvodne kvôli Karolínke uvažovala, ale normálne v popoludňajších hodinách, čo bolo dobre aj pre regeneráciu organizmu a oddych.

Vaša dcérka je živé striebro. V praxi to prezentovala aj počas vášho tréningového kempu v Piešťanoch, no tam ju mal kto strážiť. Venovali ste sa jej nie iba vy a starí rodičia, ale dokonca aj tréneri a niektorí starí rodičia účastníkov tréningového kempu?

Áno. V Piešťanoch si v lete prišla na svoje. Všetci ju obskakovali a jej sa to veľmi páčilo. Vždy chce byť stredobodom pozornosti. Lenže v Amerike sme na ňu sami dvaja s manželom. Tam už takú veľkú spoločnosť opatrovateľov a pestúnov nezamestnáva. Všade jej je plno. Musíme ju na každom kroku strážiť, aby niečo nevyviedla. Chvíľu neposedí na jednom mieste.

Moravcová
Foto: Archívne foto SITA

Letný plavecký kemp Martiny Moravcovej a Nadácie Poštová banka ste tento rok zorganizovali druhýkrát. Aký bol ohlas na vašu aktivitu? Bol o ňu veľký záujem?

Vlani sme to robili prvýkrát a chýr o tomto kempe sa veľmi rýchlo rozšíril medzi mladými plavcami a ich rodičmi. Preto sme tento rok museli otvoriť o jeden turnus navyše. Mali sme tam plavcov všetkých výkonnostných úrovní a vďaka Nadácii Poštovej banky aj deti zo slabších sociálnych rodín. Šesť najlepších žiakov v celoslovenskom plaveckom rebríčku (dvaja chlapci, dve dievčatá a dvaja skokani roka v každej vekovej kategórii od 10 do 15 rokov) dostali voľné karty a mohli sa kempu zúčastniť za odmenu. Tých bolo tridsaťšesť. Ďalších šesť detí sme vyberali podľa motivačného listu, doporučenia učiteľov a trénerov. Spolu 42 detí malo pobyt a tréning v Piešťanoch za odmenu. Okrem dvojfázových tréningov sme deťom pomáhali aj inak. Súčasťou kempu aj besedy so zaujímavými ľuďmi, s trénermi, bývalými výbornými pretekármi, psychológom, odborníkom na zdravú výživu a podobne. Navyše, deti si našli čas aj na zábavu. Takže nebol to iba tréning, ale aj zábava a relax. Také pestré vyplnenie prázdninových dní pre malých plavcov, z ktorého môžu ťažiť aj v budúcnosti.

Do vašej letnej plaveckej školy sa treba nejako špeciálne hlásiť. Ak áno, kedy býva uzávierka prihlášok. Je to nejako striktne dané? Museli ste niekoho aj odmietnuť?

Tento rok sa nám prvýkrát stalo, že sme museli záujemcov zo zahraničia odmietnuť.

Hlásili sa k vám do Piešťan aj plavecké nádeje spoza slovenských hraníc?

Áno. Nevieme, ako sa o našom tréningovom kempe dozvedeli, ale v období, keď sa uzavierali prihlášky, sme mali záujemcov aj z Česka, Švajčiarska, Švédska a dokonca aj z USA. Bolo to pre nás ohromné prekvapenie. Lebo my sme táboru reklamu na internete alebo v médiách dopredu nerobili. Počty sme mali plné aj bez reklamy. Lenže, keďže kemp financuje Nadácia PB, povedali sme si, že v prvom rade sa budeme starať o výkonnostný rast slovenských malých plavcov. Interes zo zahraničia nás teší, ale deti spoza hraníc sme zatiaľ do kempu nevzali. Za ich záujem sme poďakovali a slušne sme ich odmietli. Možno niekedy v budúcnosti. Teraz sa venujeme predovšetkým slovenským talentom.

Akou finančnou čiastkou podporila Nadácia PB váš tréningový tábor v Piešťanoch? Stačili poskytnuté financie na pokrytie všetkých nákladov, alebo ste museli ešte hľadať ďalších sponzorov?

To nemôžem prezradiť, lebo to je vecou zmluvy o spolupráci medzi mnou a Nadáciou Poštová banka. Takéto informácie sa nezverejňujú.

Martina moravcová

Dobre. Hovoríte, že najlepší z rebríčka majú pobyt vo vašom kempe za odmenu. Navyše medzi účastníkmi vášho letného plaveckého kempu sú aj deti zo slabších sociálnych rodín, dá sa povedať, koľko stojí pobyt jedného adepta plávania v piešťanskom kempe Martiny Moravcovej?

Ani pri tejto otázke nemôžem byť konkrétna, lebo každý by si okamžite vypočítal koľko financií PB do nášho kempu vložila. Finančné otázky okolo piešťanského kempu by som na verejnosti nechcela riešiť. Základom úspechu je to, že deti, ktoré sa ho zúčastnili, dosahujú na celoslovenských pretekoch oveľa lepšie výsledky a niektorí talentovaní žiaci už pomaly mažú z listiny rekordov najlepšie výkony Marcela Gériho a ďalších niekdajších výborných plavcov, ktorým už obrazne povedané za tie roky narástla veľmi dlhá brada (smiech). Spomedzi absolventov nášho letného kempu máme už aj žiackych majstrov Slovenska. Z tohto pokroku máme najväčšiu radosť. Lebo slovenské plávanie novú krv potrebuje.

Koľko detí sa vystriedalo v Piešťanoch počas tohoročného kempu a v akom veku boli?

V troch týždňových turnusoch bolo v Piešťanoch celkom 152 detí vo veku 10 do 15 rokov a okrem mňa sa im venovali ešte štyria tréneri. V kempe mi pomáhali obaja rodičia a tiež ľudia, ktorých som k spolupráci prizvala. Podľa mňa výcvikový tábor mal veľmi dobrú úroveň po všetkých stránkach. Dôkazom spokojnosti je skutočnosť, že mnohé z detí sa do kempu hlásia už teraz s ročným predstihom. Chcú prísť aj o rok, ak ho budeme robiť.

Do boja o limity na OH 2012 v Londýne ste sa pustili už začiatkom decembra. Ako ste spokojná s tým, čo ste po dvojročnej prestávke v súťažnom bazéne doteraz dosiahli? V Atlante ste v prvých oficiálnych pretekoch na 50 m voľný spôsob dosiahli čas 26,49 s a obsadili 34. miesto. Je to podľa vás ten čas, na ktorom sa dá v budúcnosti stavať?

Do boja o limit na OH 2012 v Londýne som išla s tým, že zaplávať predpísané časy bude veľmi ťažké. Preto som si povedala, že v decembri si otestujem, čo som vlastne počas jari a jesene stihla natrénovať a potom na budúcu jar to bude už reálnejšie. Teraz som na súťaže v zámorí išla s cieľom zistiť na čo vlastne mám. Ďalšie preteky, kde by som mohla splniť limit, budú až 12. januára 2012 a ďalšie dve súťaže, ktoré prichádzajú u mňa do úvahy , budú až v marci. Napokon, limity na olympiádu sa uzavrú až začiatkom júla 2012, takže dovtedy mám čas ich splniť. Ale teraz to ešte neriešim. Nechávam tomu voľný priebeh. Buď sa mi to podarí, alebo nie. Vedu z toho nerobím. Som iba na polceste, čaká ma ešte veľa práce (smiech). S doterajšími výsledkami som však spokojná. Čas 26,49 ma potešil. Disciplína 50 m voľný spôsob je pre mňa novinkou. Je to pre mňa veľká výzva. Viem,. Že stále sa mám čo učiť. Na šprint treba mať nie iba rýchlosť a silu, ale aj výbušnosť a takú zdravú iskru v tele. To mi ešte chýba. Pocitovo je to dobré, ale treba k tomu ešte niečo pridať, aby to bolo výborné (smiech). Vždy som bola súťaživý typ. Preto verím, že formu postupne vybrúsim a postupne najmä získam potrebnú výbušnosť a spomenutú iskru, ktorú budem veľmi potrebovať.

Takže stále platí, to, čo ste hovorili už v lete v Piešťanoch, že vás zaujíma iba limit na 50 metrov voľný spôsob?

Vzhľadom na rodičovské povinnosti a iné okolnosti, ktoré úzko súvisia s tréningom v zámorí, sa môj výber disciplíny, v ktorej by som sa chcela predstaviť na olympiáde v Londýne, zúžil iba na jednu disciplínu – a tou je práve 50 m kraul.

Šanca dostať sa na šiestu olympiádu je pre mňa momentálne najväčšia motivácia. Takáto príležitosť ma veľmi láka. Navyše, na šiestich olympijských hrách neštartoval ešte žiaden slovenský športovec. Bol by to úplne nový zápis do histórie, ktorý by sa veľmi ťažko vyrovnával.Martina Moravcová

Prečo práve 50 m kraul?

Lebo príprava na túto disciplínu si nevyžaduje toľko hodín strávených v bazéne. A hoci to nikdy nebola moja hlavná disciplína, mám z nej piate miesto z OH 2000 v Sydney a striebornú medailu z majstrovstiev Európy 2002. Preto som sa rozhodla, že o limit sa budem snažiť práve na 50 metrov kraul. Určite by som vzhľadom na okolností nedokázala nazbierať sily na iné disciplíny, ktoré som v minulosti plávala – 100 m motýlik a 200 m voľný spôsob. V súčasnosti už nechodím do bazénu desaťkrát za týždeň ako to bolo vtedy, keď som bola v úzkej svetovej špičke. Teraz v bazéne trénujem iba päťkrát v týždni. Viac si nemôžem dovoliť. Ani z časových, ani z ekonomických dôvodov. Navyše, ja sa musím v bazéne cítiť dobre, musím mať z tréningov radosť a prípravu na súťaže si musím vychutnávať. Bez týchto pocitov by to bola iba tvrdá drina. Navyše, už nechcem, aby plávanie riadilo môj život.

Prísnejší A limit pre účasť na OH 2012 v Londýne v disciplíne 50 m voľný spôsob má hodnotu 25,27 s., kým B-limit je miernejší, lebo na jeho splnenie stačí zaplávať čas 26,15. Predtým ako ste išli na materskú dovolenku, ste na MS 2009 v Ríme zvládli kraulovú päťdesiatku za 25,63. Je teda vo vašich silách vrátiť sa po materskej opäť do takej športovej formy, aby ste plávali časy ako na MS 2009 v Ríme?

Keď som to prepočítavala, došla som k záveru, že B-limit pre nomináciu na londýnsku olympiádu pravdepodobne v súčasnej silnej konkurencii nebude stačiť. Ale zopakovanie času z majstrovstiev sveta v Ríme by mi akú – takú šancu mohli dať. Na svetovom šampionáte v Šanghaji by som s rímskym výkonom skončila okolo 25. miesta vo výsledkovej listine.

Na čo reálne si teraz na začiatku zimnej časti sezóny zámorských plaveckých súťaží trúfate? Čo by ste od januára do marca 2012 chceli dosiahnuť?

Bude to všetko veľmi zložité. Možno sa preceňujem, a možno podceňujem. Neviem (smiech). V každom prípade idem do toho, lebo šanca štartovať na šiestej olympiáde stále žije. Pokúsim sa dostať do nominácie, ale či sa mi to podarí, alebo nie, v tejto chvíli neviem povedať. Ak sa kvalifikujem na londýnsku olympiádu, bude to výborné. Ale ak nie, nič svetoborné sa nestane. Môj život už nie je iba plávanie. Po narodení dcérky som svoje životné priority prehodnotila a v hierarchii životných hodnôt poukladala inak ako keď som bola bez dieťaťa. Pre mňa je už teraz plávanie iba spestrením voľného času – a tiež je pokusom o to, čo doteraz na Slovensku nedokázal nik. Dnes sa už plávaniu nemôžem venovať 24 hodín denne. Dnes je na prvom mieste dcérka a rodina, až potom je všetko ostatné. Dnes už nemám silu obetovať športu celý svoj život. Momentálne uvažujem v iných súvislostiach. A to je dobré. Nič nechcem lámať cez koleno. Stále nemám v hlave zafixovaný presný termín, kedy chcem splniť limit na OH. Aj keď poctivo trénujem, nechávam tomu voľný priebeh.

Ak sa vám splní táto veľká túžba a vy sa dostanete na šiestu olympiádu, budúci rok v Londýne sa definitívne rozlúčite s aktívnom činnosťou? Už sa k plávaniu nevrátite?

Pokiaľ ide o špičkové športovanie a účasť na vrcholových plaveckých podujatiach, tak určite. Už to nechám pre mladších (smiech). Doteraz som to nechávala otvorené, stále som kalkulovala s tými otvorenými zadnými dierkami, lebo možnosť ísť na londýnsku olympiádu ma veľmi lákala. Ak tam budem štartovať, neviem si predstaviť, akú métu by som si pred seba zasa vytýčila, aby som s vrcholovým plávaním pokračovala ďalej. Taká méta už asi neexistuje… Opakujem ešte raz, plávanie je teraz pre mňa už iba vyplnenie voľného času.

Moravcová

Celá vaša rodina sa upísala plávaniu. Mama bola pretekárka, trénerka, otec tak isto, v ich stopách ste nešli iba vy, ale aj váš mladší brat. Bude v tejto rodinnej tradícii pokračovať aj dcérka?

Karolínka vodu miluje. Vôbec nemá problém do nej skočiť, alebo sa do nej ponoriť. Nemá pred ňou žiadny rešpekt, čo však v jej veku nie je dobré, lebo ju musíme strážiť, ak sme s ňou blízko pri bazéne. A pokiaľ ide o pointu vašej otázky, Karolínka je v takom veku, že ťažko predpovedať, čo z nej v budúcnosti bude. To je ešte veľmi skoro. Necháme sa prekvapiť, čo z nej vyrastie (smiech).

Keďže už v lete sme uvažovali nad návratom do súťažného bazénu, určite ste pozorne sledovali aj dianie na svetovom šampionáte v Šanghaji. Čo vás najviac na týchto MS zaujalo a prečo?

V prvom rade som zaregistrovala to, že plavci si konečne vyzliekli plavky zo supermoderných technologických materiálov a vrátili sa ku klasike. Tento krok sa okamžite odrazil na výsledných časoch, ktoré sa opäť vrátili do reality. Takže som rada, že plávanie je opäť iba o tom, kto čo dokáže vlastnými silami, vlastnou kondíciou, a nie o tom, čo si kto na seba oblečie, ako si plavkami pomôže… Tak isto ma veľmi prekvapil nástup novej generácie výborných čínskych plavcov. Bola to hotová invázia pretekárov z tejto krajiny. Vidieť, že olympiáda 2008 v Pekingu im veľmi pomohla. Veď mali zastúpenie v takmer všetkých finálových disciplínach. Ich nástup bol ohromujúci. Svet musí s ich nástupom veľmi vážne počítať.

Dlhé roky bolo zaužívané nepísané pravidlo, že Martina Moravcová trávila vianočné sviatky na ostrove Réunion. Takmer každý rok počas aktívnej kariéry ste tam trávili Vianoce a súťažili ste tam. Bude to tak aj tento rok, alebo máte na Vianoce iný program?

Na každý pobyt na ostrove Réunion som bola oficiálne pozvaná. Ako medailistka z majstrovstiev sveta alebo z olympiády, respektíve z majstrovstiev Európy. Každú cestu a pobyt na ostrove v Indickom oceáne pri Madagaskare mi hradili organizátori pretekov, ktoré sa na Réunione na Vianoce plávali. Tento rok ma nikto nepozval, lebo som takmer dva roky nesúťažila. Tunajší organizátori nemajú dôvod ma pozývať. A cestovať tak ďaleko za vlastné peniaze nemôžem, lebo na to nemám. V dnešnej zložitej dobe nie iba mladí športovci majú problémy s financovaním svojej prípravy, ale aj my, ktorí sme Slovensko reprezentovali na štyroch – piatich olympiádach. Peňazí na kvalitnú športovú prípravu nikdy nie je dosť. Napokon, aj pokus o šiestu olympiádu si momentálne hradím z vlastných zdrojov. A verte mi, nie je to lacná vec. Musím si veľmi dobre zvážiť, čo si v príprave môžem dovoliť – a čo už nie.

Takže Vianoce strávite tentoraz tak tradične po našom – v kruhu rodiny v Piešťanoch?

Áno. Domov sme prišli už ôsmeho decembra a na Slovensku budeme až do 3. januára 2012, kedy sa vraciame do Ameriky. Mňa potom o deväť dní čakajú ďalšie preteky zo seriálu americkej Grand Prix, ktoré sú oficiálnou súťažou, na ktorej môžem plniť limit na OH 2012. Prvé podujatie tohto seriálu bude v Austine v Texase, čo mi vyhovuje, lebo tam sa môžeme z Dallasu presunúť aj autom. Nemusím nikam lietať cez pol sveta, čo mi tiež môže pomôcť pri regenerácii. Všetci sa však na Vianoce v Piešťanoch veľmi tešíme. A najviac asi Karolínka, ktorá opäť raz bude stredobodom pozornosti a celá naša blízka rodina sa bude točiť najmä okolo nej. Zasa bude mať plno opatrovateľov (smiech). Verím, že si doma dobre oddýchnem, lebo budúca jar a leto bude pre mňa veľkou zaberačkou. Hoci limit na londýnsku olympiádu môžem plniť až do tretieho júla, bola by som šťastná, keby som ho mala vo vrecku už niekedy koncom mája alebo začiatkom júna. Podľa mňa by to bolo ideálne už na májových majstrovstvách Európy, ale na tie sa najskôr musím nominovať. Musím niečo kvalitné zaplávať, čo nebude jednoduché (smiech).

Pripravil Štefan Žilka

Martina Moravcová sa narodila 16. januára 1976 v Piešťanoch v plaveckej rodine. Jej otec Karol bol členom širšieho čs. reprezentačného tímu pred OH 1964 v Tokiu, mama Darina, za slobodna Kočí, sa tiež venovala súťažnému plávaniu. Tomuto športu voľný čas venoval aj Martinin mladší brat Karol (nar. 1985). Martina začala súťažne plávať ako šesťročná. Jej prvou trénerkou bola mama, neskôr ju deväť rokov – do roku 1994 pripravovala Viera Čamborová. Ako 16-ročná štartovala na OH 1992 v Barcelone, kde bola najmladšou členkou československej výpravy. Vtedy už bola dvojnásobnou medailistkou z ME juniorov v Antverpách. Prvú cennú medailu medzi dospelými získala na ME 1993 v Sheffielde – striebro na 100 m voľný spôsob. Odvtedy až do roku 2009 dokázala vybojovať takmer 70 medailí z OH, MS, ME v dlhom alebo krátkom bazéne, pričom v ME v krátkom bazéne sa stala s bilanciou 19 zlatých – 6 strieborných – 9 bronzových medailí historicky najúspešnejšou účastníčkou tohto podujatia. Vďaka svojim výborným výkonom ju slovenskí športoví novinári šesťkrát vyhlásili za najlepšiu športovkyňu Slovenska (1993, 1995, 1998, 2000, 2001, 2003). V ankete Slovenský športovec 20. storočia skončila na 4. mieste. Počas svojej dlhej kariéry sa zaradila medzi najväčšie hviezdy svetového plávania. Je autorkou troch svetových, šestnástich európskych a 207 slovenských seniorských rekordov. Na OH 2000 v Sydney vybojovala dve strieborné medaily. Na MS získala v rozpätí rokov 1995 – 2006 spolu 7 zlatých, osem strieborných a sedem bronzových medailí. Na ME v dlhom a krátkom bazéne od roku 1993 do roku 2006 má neuveriteľnú bilanciu – 21 zlatých, 17 strieborných a dve bronzové medaily. Za pozornosť stojí aj jej medailová zbierka na pretekoch US Open a na majstrovstvach USA: na pretekoch oboch zámorských seriálov sa tešila z bilancie: 13 – 3 – 3 a na akademických majstrovstvách USA (NCAA) vybojovala kolekciu 13 – 2 – 1. Na dvoch Svetových univerziádach (1995 Fukuoka a 1997 Messina) získala 5-krát zlato a raz bronz. Od roku 1995 žije striedavo v Dallase a Piešťanoch. V roku 1998 ukončila na Southern Methodist University (SMU) v Dallase bakalárske štúdium manažmentu informačných systémov a v roku 2000 magisterské štúdium aplikovanej ekonómie. Za výborne študijné výsledky ju zaradili na čestnú listinu SMU. Celú aktívnu činnosť bola členkou ŠKP Kúpele Piešťany, počas pobytu v zUSA súťažila za SMU Dallas. Je vydatá, manžel Martin Valko je rodákom zo Slovenska a v USA študoval právo. Dcéra Karolína má 1,5 roka.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martina Moravcová