Po lykožrútovej kalamite chýba v Tatrách najmä smrek

Stromy
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

POPRAD 1. apríla (WEBNOVINY) – Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) plánujú v tomto roku zalesniť vyše 330 hektárov kalamitných plôch.

Použijú na to takmer 740 000 sadeníc rôznych druhov drevín. Najväčšiu pozornosť sústredia lesníci na oblasť Vyšných Hágov, kde budú vysádzať mladé stromčeky na ploche asi 75 hektárov. Výrazné zastúpenie medzi novovysadenými stromčekmi bude mať smrek.

„Po nástupe lykožrútovej kalamity, ktorá tu mala veľmi rýchly priebeh, sme čakali na prirodzené zmladenie smreka. Keďže ani po štyroch rokoch sa v niektorých plochách prirodzené zmladenie nevyskytlo, musíme postupovať v rámci harmonogramu obnovy kalamitného územia a plochy umelo zalesniť,“ zdôvodnil tento postup námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP Pavol Fabian. Na tomto území by tak malo pribudnúť približne 105 000 kusov sadeníc smreka.

Druhou lokalitou, v ktorej po rýchlom postupe lykožrútovej kalamity budú lesníci na kalamitných plochách dopĺňať smrek, je Tatranská Lomnica. Smrekom nebudú lesníci vôbec zalesňovať Javorinu či Podspády, kde je dostatok prirodzeného zmladenia. Okrem smreka, ktorého pribudne asi 248 000 sadeníc, vysadia lesníci v tomto roku aj približne 100 000 jedlí, 120 000 borovíc a viac ako 130 000 smrekovcov.

Základom bude buk

Ten je v obnovovanom kalamitnom území spevňujúcou drevinou. V obnovovanom drevinovom zložení nového tatranského lesa nebudú chýbať ani javor, jarabina, jaseň, breza či buk. Sadenice ihličnatých a väčšiny listnatých drevín si dopestujú Štátne lesy TANAP vo vlastnom Stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach. Pre budúcnosť tatranského lesa tak zabezpečujú sadenice vypestované z pôvodných druhov drevín.

Stromy
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Nakupovať budeme najmä buk, ktorý budeme vysádzať v tých lokalitách, kde má dobré podmienky, teda všade tam, kde tvorí podložie vápenec,“ uviedol Fabian. Buky, zabezpečujúce biodiverzitu v lesných porastoch v nižších nadmorských výškach, by mali vyrastať v lesoch na Kežmarských Žľaboch, Podspádoch, Javorine, Červenom Kláštore, Oraviciach a na Zverovke.

Štátne lesy TANAP spravujú približne polovicu územia celého národného parku. Po vetrovej kalamite z roku 2004 vzniklo na území národného parku v správe Štátnych lesov TANAP takmer 4 570 hektárov holín.

K nim postupne pribúdajú ďalšie holiny ako dôsledok lykožrútovej kalamity. K ich rozšíreniu prispeli podľa lesníkov najmä rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody za výraznej podpory niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií. V rokoch 2005 až 2010 došlo k obnove 3 028 hektárov vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho 1 447 hektárov umelou obnovou a 1 581 ha prirodzeným zmladením. Ihličnany majú v tomto území 59 % zastúpenie.

Cieľom Štátnych lesov TANAP pri obnove lesných porastov poškodených vetrovou kalamitou v novembri 2004 je pomôcť vytvoriť ekologicky stabilné prírode blízke lesy, teda také, akoby ich vytvárala príroda sama. Nový tatranský les by mal byť druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejší ako štruktúra porastov pred vetrovou kalamitou. Revitalizáciu celého kalamitného územia odhadujú lesníci na približne 20 rokov.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom