Počas pandémie koronavírusu vzrástol počet volaní na linku dôvery Nezábudka o cca 80 %

9e41fbc9 f5c6 441f a162 2ab2565c4284.jpg
Foto: Liga za duševné zdravie

Prehupli sme sa do štvrtej fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Naďalej však pre všetkých platia isté obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať. Chcene nechcene táto situácia máva s psychikou nejedného jedinca. Ľudia sa však môžu obrátiť na linku dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie a ktorej chod podporuje magnéziová minerálna voda Gemerka, aby so svojimi pocitmi neboli sami. Ako táto situácia vplýva na našu psychiku a ako sa zmenilo naše správanie počas korona krízy nám porozprával riaditeľ Ligy za duševné zdravie Martin Knut.

1. Vzrástol počas korona krízy počet volaní na linku? 

Situácia, ktorá nastala po prevalení svetovej pandémie korona krízy sa odzrkadlila na všetkých aspektoch života, duševné zdravie nevynímajúc. Takmer zo dňa na deň sa nám zmenil život. Niektorým menej, iným radikálne. To malo za následok konfrontáciu s množstvom nových situácií, s ktorými si ľudia nevedeli pomôcť. Tu sa naplno prejavila dôležitosť existencie krízovej linky ako dištančného poradenstva, teda bez osobného kontaktu. Naša Linka dôvery Nezábudka je nízkoprahová, teda znižuje bariéry k tomu, aby človek dostal pomoc. Je anonymná, čím môže znižovať ostych a dodávať pocit bezpečia. Rovnako je založená na princípe dôvernosti, bezplatná, dovoláte sa napr. aj keď ste v núdzi a nemáte kredit. Dostupná 24 hodín z celého územia SR, teda práve vo chvíli kedy klient potrebuje podporu a odhodlá sa riešiť svoj problém. Práve táto rýchla dostupnosť pomoci môže rozhodovať aj o záchrane ľudského života, práve pokiaľ sa jedná napr. o suicidálne myšlienky alebo aj o násilie. Porovnaním štatistiky kontaktov na Linku dôvery Nezábudka vzrástol počet volaní počas korona krízy o cca 80 % a na našu online mailovú poradňu cca o 200 %. Vo všeobecnosti je potrebné si uvedomiť, že strach a úzkosť sú prirodzené pocity v momentálnej nenormálnej situácii. Tak sa k tomu treba stavať a to radíme aj našim klientom. Aj vďaka značke Gemerka sme mohli zdvojnásobiť prevádzkový výkon linky, to znamená, že sme mohli znásobiť príslužby našich odborníkov a poradcov, aby sa volajúci ľudia o pomoc na linku dovolali.

2. Ako sa zmieriť s obmedzením slobody, ľudského kontaktu?

Dôležité je si uvedomiť, že v tom človek nie je sám. Nie je to osobné väzenie na dobu neurčitú. Je to spoločenský dohovor o social distance – spoločenskom odstupe, domácej karanténe, ktorá však jedného dňa skončí. Je potrebné si sám v sebe uvedomiť, že nie sme obeť, je množstvo vecí, ktoré pre seba môžeme urobiť. Práve teraz je doba, kedy môžeme dať rôznym výdobytkom modernej techniky konečne zelenú – video konferencie, video hovory, chaty. Využime to, buďme v spojení so svojimi blízkymi, rodinou, kamarátmi. Môžeme si s nimi dať aj virtuálnu kávičku, dokonca sa rozšírili iniciatívy našich skvelých umelcov, ktorí z domova čítali pre deti rozprávky a pre dospelých romány.

Ale sú aj také typy ľudí, ktorým táto situácia vyhovuje. Vnímajú ako pozitívne celkové spomalenie, možno sú skôr introvertnejšieho ladenia osobnosti a tak im obmedzenie sociálnych kontaktov vyhovuje – majú čas premýšľať, užívajú si ticho a samotu. Občas je dobré spomaliť tempo, no pravda je, že v mnohých ľuďoch to dnes vyvoláva skôr úzkosť.

3. Narastá počas korona krízy domáce násilie? 

U nás zatiaľ takúto komplexnú štatistiku vypracovanú nemáme, ktorá by hovorila o náraste domáceho násilia vo vzťahu ku koronakríze, resp. si to vyžaduje následnú hlbšiu analýzu, či existuje príčinná súvislosť konkrétnych prípadov domáceho násilia s koronakrízou. Polícia dokonca hovorí o tom, že eviduje mierne zníženie počtu nahlásených prípadov. Z praxe však vieme, že menej nahlásených prípadov neznamená že sa to nedeje. Skôr je to o tom, že obete majú sťažený prístup k dovolaniu sa pomoci pre stálu prítomnosť a  kontrolu agresora. Alebo si myslia, že v súčasnej situácii sa aj tak ich problém nebude riešiť ďalej pre rôzne nariadenia.

Je dôležité upozorniť aj na to, že zraniteľnú skupinu ľudí voči násiliu či už psychickému alebo fyzickému netvoria len ženy a deti, ale často aj seniori, či ľudia s postihnutím alebo psychickou poruchou, čiže zraniteľná skupina ľudí a aj muži.

Volanie s problematikou násilia tvoria aj v súčasnosti tak 10 % z celkových hovorov.

V tomto období sme aj na našej linke zaznamenali viac volaní od tretích osôb, čiže tých ktorí vedia, že niekde sa násilie deje a chcú sa poradiť ako reagovať, ako pomôcť. Tu je dôležité povedať, u nás zo zákona vyplýva aj nahlasovacia povinnosť. Oznámenie môže byť aj anonymné – čiže je možné utajiť totožnosť oznamovateľa, ústne alebo písomné. Oznámiť podozrenie na domáce násilie je možné na čísle 158, alebo 112, pokiaľ obeť je/môže byť zranená. Oznamovanie prípadov zanedbávania starostlivosti o deti sa dá na čísle 0800 191 222 linka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dôležité je neobísť to ľahostajnosťou alebo vlastným strachom, máme veľa stereotypov ako „nestarať sa do cudzích vecí“ avšak záujem môže zachrániť život, predísť traumám. Práve táto súčasná situácia je príležitosťou ukázať medziľudskú solidaritu. Je potrebné byť solidárny, vyjadriť ochotu pomôcť, pripravenosť – napr. častejšie obeť kontaktovať, pýtať sa a uisťovať sa, či je ok, ponúknuť konkrétnu pomoc napr. aj bezpečie, poskytnúť užitočné kontakty, kým sa odhodlá vec riešiť. Dôležité je vedieť, že pomôcť sa dá, iba ak obeť sama pomoc chce, ak chce vo svojom živote prijať zmenu. Niekedy to odhodlávanie sa môže trvať dlhšie- neodsudzovať, zotrvať, byť pripravený, kým sa obeť sama rozhodne.

4. Aký má vplyv verejné strašenie ľudí na psychické zdravie – premiér, odborníci, médiá, …?

Strašenie z dlhodobého hľadiska nie je dobrá metóda – no na začiatku pandémie bolo správne komunikovať vážnosť situácie zverejnením aj nepríjemných informácií.

5. Ako táto situácia vplýva na deti? Obmedzenie školskej dochádzky a pod.

Vždy treba mať napamäti to, aby deti mohli vyjadriť svoje pocity a poskytnúť im pocit opory a istoty. Deti sú lakmusové papieriky a veľmi citlivo reagujú na správanie rodičov. Preto treba byť voči nim otvorený a optimistický, o pandémii a situácii ktorá nastala s nimi treba hovoriť primerane veku, dať im uistenie, že je v poriadku, keď sa boja, ale sme tu my, ich rodičia a my sa o ne postaráme. Dôležitý je pocit bezpečia.

No samozrejme netreba zabúdať na režim dňa – ten by sme mali dodržiavať aj my dospelí – pravidelne jesť, mať dostatok pravidelného spánku, cvičiť, ísť na prechádzku, rozdeliť si čas na prácu a na odpočinok či voľnočasové záľuby. Na tie netreba v týchto časoch zabúdať, máme jedinečnú príležitosť znovu skutočne byť so svojimi deťmi, veľa sa rozprávať, vyskúšať nové veci.

6. Rodič sa stal učiteľom – ako sa s tým vysporiadať? 

Najviac sa podľa odborníkov dotknú zatvorené školy detí so špeciálnymi potrebami a aj detí z vylúčených komunít. Často nemajú možnosť pripojenia sa na internet, či ich sociálne pomery nedovoľujú deťom pokračovať v domácom vzdelávaní. Je to vážny problém. Vo všeobecnosti rodičia nie sú na dištančné domáce vzdelávanie pripravení – veď kto by to bol tušil?! A tak sa stalo, že sa v rodine stretlo viac nášľapných mín na jednom mieste – preťažení rodičia, ktorým úlohy na Edupage pípali aj v noci a zároveň museli stíhať aj množstvo inej práce, prestrašené deti, ktoré nevedeli, akú úlohu skôr robiť, učitelia, ktorí nahadzovali učivo ako pri bežnej dochádzke. Nastal chaos, bol potrebný systém. Radili sme rodičom, aby hlavne strážili mieru frustrácie dieťaťa i svoju. Na našu Linku dôvery sa ozývali rodičia, ktorí už boli natoľko frustrovaní, že sa odmietali s deťmi učiť. Našťastie opäť spojili sily profesionáli, učitelia, vytvorili virtuálne skupiny, kde rodičom pomáhali. VÚDPaP takisto zriadil krízovú linku, kam sa mohli rodičia obrátiť.

7. Office a domácnosť v jednom – ako sa popasovať s týmto, aby sme boli v psychickej pohode?

Fungovanie v malom obmedzenom priestore môže mať za následok tzv. ponorku”. Opäť je dôležité nedusiť pocity a emócie v sebe, ale ventilovať ich, hovoriť o to nahlas. Pozor však na neriadené hádky – tie v hneve dokážu narobiť veľa problémov. Snažme sa vyhodnodiť či si chceme len uľaviť z hnevu alebo sa pokúsime o konštruktívnu hádku. Ak nechceme narobiť viac škody ako úžitku, počítajme radšej pred výbuchom do desať.

8. Aký ma vplyv postupne uvoľňovanie reštriktívnych opatrení na psychiku ľudí? 

Zrejme dobrý, väčšina ľudí sa poteší z postupného návratu k normálu. I keď opäť sú tu skupiny ľudí, ktorým to pôjde ťažšie. napríklad nie všetci rodičia budú súhlasiť s návratom detí do škôl. Budú sa báť nákazy, neustáleho nosenia rúšok v rozpálených triedach. Iný problém majú ľudia, ktorí vinou pandémie prišli o svoju prácu, zárobok, podnikanie…. Môže nastať výrazné zhoršenie úzkostí z budúcnosti, depresie, hnevu, i nadužívania alkoholickým nápojov.

Aktuálne RTVS vysiela každý pracovný deň v poobednajších  hodinách na STV1 reláciu „Ako sa máte“, kde sa Liga za duševné zdravie špeciálne venuje zvládaniu súčasnej pandémie v kontexte duševného zdravia. Sponzorom relácie je magnéziová voda Gemerka. Rozhovor s Martinom Knutom si môžete pozrieť už dnes o 20:30 v relácii „U vás doma“. Krátka ukážka relácie tu.

Informačný servis

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom