Počas SNP sa odohral malý zázrak, podľa historika sa Ostrô stala legendou povstaleckej armády

SNP
Účastník ukážky bojov “SNP 1944 - prepad partizanského štábu” počas stretnutia klubov vojenskej histórie a vojenských vozidiel Sahara. Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo

V bojoch proti nemeckým okupačným vojskám v rámci Slovenského národného povstania (SNP) patril Liptov spolu s obranným podúsekom Kosatec v oblasti Malužinej a Čertovice k najtvrdšie a najúspešnejšie bráneným oblastiam povstaleckého územia.

Ako pre agentúru SITA uviedol historik Stanislav Chytka, toto územie, konkrétne dnešný Ružomberský okres bol zároveň prvým na Slovensku, v ktorom bol už 27. októbra 1944 zvrhnutý režim Tisovej vlády a vyhlásené obnovenie Československej republiky. Slovensko si v sobotu pripomína 76. výročie SNP.

Čerstvo narukovaní sa dostali pod priamu paľbu

Mimoriadne významným bodom obrany povstaleckého územia sa na dolnom Liptove podľa Chytku stala výšina Ostrô južne od Ružomberka. Wehrmacht podľa historika zaútočil na mesto 6. septembra 1944.

„Miestnu posádku tvorili do značnej miery tyloví príslušníci armády – Doplňovacie okresné veliteľstvo, vojenská nemocnica, doplňovací útvar delostrelectva,“ uviedol historik s tým, že keď sa čerstvo narukovaní vojaci bez bojových skúseností dostali pod priamu delostreleckú a mínometnú paľbu, boli nútení v chaose opustiť mesto a ustupovať smerom na Banskú Bystricu.

„Na južnom okraji mesta, v oblasti Bieleho Potoka, sa však odohral akoby malý zázrak. Vojakov utekajúcich z pozícií sa podarilo skonsolidovať, utvoriť obrannú líniu a zastaviť postup nemeckých vojsk,“ zdôraznil Chytka

Ťažisko obrany bolo pod velením majora Miloša Vesela na úseku Biely Potok na línii Ostrô – Trlenská dolina – Vlkolínec – Šiprúň. „Na ľavom krídle ju podporovala partizánska brigáda Stalin. Jadrom obranného podúseku bolo práve Ostrô. Pozorovateľňa na jeho vrchole umožňovala povstalcom dokonalú kontrolu Nemcami obsadeného priestoru vo vyústení Revúckej doliny, včas registrovala každý pokus o prípravu útoku proti povstaleckej obrane, riadila delostreleckú paľbu,“ vysvetlil Chytka.

Muž proti mužovi

Vojaci Wehrmachtu v tomto regióne podľa historika na povstaleckú armádu útočili sústavne od septembra do konca októbra, pričom od 18. októbra nasadili letectvo a jednotky SS.

„Po ťažkom boji, keď už bojoval muž proti mužovi, boli esesáci odrazení. V tom čase už bolo Ostrô legendou v celej povstaleckej armáde,“ uviedol historik.

Dodal, že povstalecká obrana na tomto úseku fronty vydržala viesť ústupové boje až do 28. októbra, keď časť armády prešla na partizánsky spôsob boja v horách.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Stanislav Chytka