Podkôrny hmyz napáda aj vzácne pralesy v Tatrách

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Tichá a Kôprova dolina
Foto: SITA/Gabriel Lipták

POPRAD 21. apríla (WEBNOVINY) – V minulom roku podľahlo náporu podkôrneho hmyzu v Tatranskom národnom parku na území v správe Štátnych lesov TANAP-u približne 491 000 smrekov. Z toho v 5. stupni ochrany prírody viac ako 235 000 stromov. Je takmer dvojnásobok chrobačiarov, ktoré v tomto bezzásahovom území pribudli v predchádzajúcom roku, informovala Lenka Burdová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku. Lykožrútová kalamita sa v minulom roku presunula najmä do lesov v najvyššom stupni ochrany prírody. V ňom zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje inštaláciu feromónových lapačov monitorujúcich nálety podkôrneho hmyzu bez udelenia výnimky. Štátne lesy TANAP-u takúto výnimku nedostali, a tak vývoj podkôrneho hmyzu v bezzásahovom území TANAP-u nemonitorujú.

Podkôrnemu hmyzu podľahlo od roku 2005 až doteraz viac ako 1,7 milióna stromov. Z toho len v 5. stupni ochrany prírody takmer 770 000 stromov na ploche presahujúcej 1 300 hektárov. Zasiahnuté je územie národného parku od Tichej doliny na Podbanskom až po Bielovodskú dolinu. Pod tlakom lykožrútov vysychá aj dospelý prírodný les v Tichej, Kôprovej, Mengusovskej a Bielovodskej doline a v Zadných Meďodoloch. Potvrdzujú to aj zábery z ortofotomáp, ktoré Štátne lesy TANAP-u zverejnili na svojej internetovej stránke.

Najvzácnejšie prírodné lesy pralesovitých formácií v týchto dolinách slúžili od vzniku Tatranského národného parku ako model pôvodných lesných ekosystémov v národnom parku. V súčasnosti slúžia aj ako génová základňa pôvodných tatranských drevín. V Tatranskom národnom parku sa nachádza približne 680 hektárov prírodných lesov.

Hlavným dôvodom tohto stavu sú podľa lesníkov predovšetkým rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody podporované názormi zelených aktivistov o bezzásahovosti územia a možnosti sledovania prírodných procesov v nich. Týmito rozhodnutiami prikázala na území v 3. a 4. stupni ochrany prírody z celkového spracovaného množstva dreva ponechať 419 395 m3 a v 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163 607 m3 kalamitného dreva. Toto drevo sa podľa lesníkov stalo základňou pre vznik lykožrútovej kalamity.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia