Podľa analytika má legislatíva o špicľovaní diery

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Gorila
Účastníci sviečkovej manifestácie, ktorú zorganizovalo Občianske hnutie protest Gorila. Bratislava, 23. marec 2012. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 10. októbra (WEBNOVINY) – Súčasná legislatíva umožňujúca zásah do súkromia je deravá. Myslí si to bezpečnostný analytik Milan Žitný. Ako povedal pre agentúru SITA, na Slovensku chýba orgán, ktorý by preveroval opodstatnenosť žiadostí napríklad o odpočúvanie.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v utorok 9. októbra oznámila, že chce napadnúť na Ústavnom súde SR zákon o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sú telefónni a internetoví operátori povinní uchovávať informácie o uskutočnených telefonátoch a internetovej komunikácii.

Tieto údaje musia operátori na základe rozhodnutia súdu poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Liberáli to považujú za porušovanie práva na ochranu súkromia.

Žitný priznáva, že každé nahliadnutie čo i len do mailu je zásahom do súkromia. „Ale to neznamená, že sa nemá diať, preto ho upravuje zákon,“ pokračuje. Súčasná legislatíva je však v tejto oblasti podľa neho nedostatočná.

Gorila
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Nie je orgán na kontrolu

„Je tu diera,“ hovorí. Podľa jeho slov chýba na Slovensku nezávislý kontrolný orgán, ktorý by preveroval opodstatnenosť žiadostí o zhromažďovanie údajov.

„Dnes je možné ako dôvod uviesť čokoľvek, nie je tu orgán, ktorý by žiadosti kontroloval,“ povedal. Súdy síce rozhodujú o jednotlivých žiadostiach, nepreverujú však, či dôvody v nich uvedené zodpovedajú skutočnosti.

Ako príklad uvádza Žitný kauzu Gorila, kde boli podľa neho pri žiadosti o odpočúvanie uvedené nepravdivé dôvody, pričom skutočné dôvody nasadenia odpočúvacej techniky boli iné.

Zhromažďovanie údajov v trestnom poriadku je podľa poslanca NR SR Martina Poliačika definované veľmi vágne. „Už aj pri priestupkoch podávajú orgány činné v trestnom konaní žiadosť o výpis údajov. A ten počet je alarmujúci,“ uviedol v utorok na tlačovej besede.

V roku 2010 až 7147 poskytnutých údajov

V roku 2008 podľa neho požiadali o sprístupnenie údajov v 319 prípadoch, zamietnutých bolo 65. V roku 2009 bolo poskytnutých 5 214 informácií a zamietnutých súdom 157. V roku 2010 bolo 7 417 poskytnutých údajov.

Poliačik poukazuje na žiadosť policajného oddelenia v Jasove, ktorá žiadala o dvanásťmesačný výkaz, pretože občan vystupoval neoprávnene pod nickom s iným menom, čím poškodil jednu osobu. Podľa Poliačika polícia žiada sprístupniť informácie k činu, ktorý by podľa práva bol len priestupok a nie trestný čin.

Polícia argumentuje, že len využíva prostriedky, ktoré umožňuje právny poriadok. „Nie sme kompetentní posudzovať, či sú v súlade s Ústavou SR,“ odpísala agentúre SITA hovorkyňa ministerstva vnútra Lucia Garajová.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať