Podľa národniarov Spišiak kryl čerpanie eurofondov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Spišiak
Prezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak na TB o ďalších závažných zisteniach polície k prípadu údajného kanibala a prípravy úkladnej vraždy na východnom Slovensku v obci Kysak. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) – Slovenská národná strana (SNS) tvrdí, že ministerstvo pôdohospodárstva poskytlo peniaze z eurofondov aj na neexistujúce projekty súvisiace s bývalým Žrebčínom Motešice.

Informoval o tom dnes na tlačovej besede v Bratislave predseda SNS Ján Slota. Šéf národniarov si myslí, že túto činnosť trestnoprávne zakrýva policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Ako tvrdí, sú aj podpísané zmluvy, v ktorých ide o milióny v starej mene a stovky tisíc eur. „Skutočne boli vybraté na niečo, čo neexistuje, respektíve existuje len na papieri, taká imádž, také křoví, ktoré má len nepatrnú cenu toho, za čo boli vybrané tie obrovské sumy,“ vyhlásil Slota na tlačovej besede.

„To, čo tí Maďari si u nás dovoľujú, aj na čele s pánom Simonom a Nagyom, a to čo prikrýva pán Bugár, to presahuje všetky medze a všetci sa tvária ako pánbožkovia,“ vyhlásil Slota s odkazom, že „nie Jano Slota je najbohatší človek, tam sa pozrite, aké oni majú zdroje a peniaze…“

Majiteľ žrebčína sa obrátil na Slotu

Slota
Foto: SITA/Michal Burza

Líder SNS Ján Slota má ťažké srdce aj na ministra vnútra Daniela Lipšica. „Minister vnútra robí veľkého herca pri kauzách, ktoré sú vymyslené, respektíve sú čiastočne vymyslené a sú nafukované, a obviňuje, trestá, pomaličky tresty smrti by chcel dávať a na druhej strane tam, kde sú jednoznačné dôkazy, sa to jeho jednotlivými orgánmi a útvarmi na MV zametá pod koberec a nerobí sa s tým nič,“ dodal Slota.

S prípadom sa na SNS obrátil spomínaný bývalý riaditeľ žrebčína Ivan Katrinec, ktorý sa mu dlhšie venuje, lebo podnikateľ Slavomír M. na neho podal v minulosti trestné oznámenie za ohováranie a šírenie nepravdivých údajov.

Podľa Katrincových slov vyšetrovateľ niekoľkokrát osobne navštívil Motešice a riadne skutok zadokumentoval. „Ja osobne som na Úrad boja proti korupcii doniesol materiály usvedčujúce dotyčné osoby z podvodných konaní, nakoľko išlo o nezákonné dražby na majetok, ktorého akcionárom bol štát,“ tvrdil na tlačovej besede Katrinec.

Simon: To, čo odznelo na besede je džungľa

Simon
Foto: SITA/Diana Černáková

„To, čo odznelo na tlačovej besede, to je taká džungľa, že v tom už sa ani divá sviňa pomaly nevyzná,“ reagoval na vyjadrenia SNS minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.

Zdôraznil, že Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) nie je podriadená ministerstvu, ale je samostatným subjektom.

„Vymazanie osobných údajov pre fyzickú osobu, pána M., na internetovej stránke nie je zakrývaním, ani ničím podobným, ale je to naplnením rozsudku Európskeho súdneho dvora z 30. novembra 2010, ku ktorému Európska komisia prijala vykonávacie nariadenie,“ povedal minister.

V súvislosti s projektmi na golfové ihriská minister Simon skonštatoval, že boli podané aj takéto projekty. „Tieto projekty však boli vyradené ešte predtým, než boli podané žiadosti o platbu. Žiadny cent na takéto projekty z platobnej agentúry vyplatený nebol,“ zdôraznil šéf rezortu pôdohospodárstva.

Podľa ministra existujú dva projekty v rámci modernizácie fariem. „Oba tieto projekty boli podpísané v čase Ficovej vlády so Slotom,“ upozornil Simon. „Rozhodnutie o schválení projektu je zo 7. júna 2010, mesiac pred mojím nástupom do úradu,“ tvrdí Simon. „Dnes platobná agentúra pripravuje oznámenie o odstúpení od tejto zmluvy,“ povedal minister. PPA tak podľa neho koná tak, ako má, bez akýchkoľvek pochybení.

Minister dodal, že Ivan Katrinec sa zúčastnil privatizácie Motešíc v čase, keď bol vo vláde Vladimír Mečiar s Jánom Slotom. „Pripomína mi to príslovie, že z hlúpej diery len hlúpy vietor veje,“ povedal minister Simon k vyjadreniam na tlačovej besede SNS.

Rezort vnútra potvrdil Katrincov podnet

Lipšic
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Rezort vnútra v reakcii na vyjadrenia z tlačovej besedy konštatoval, že Katrinec podal 13. decembra 2011 podnet na príslušníkov Úradu boja proti korupcii pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

„V podnete argumentoval tým, že policajti nekonajú v prípade jeho údajného trestného oznámenia z 25. marca 2009, avšak polícia nemá vedomosť o tom, že by podal trestné oznámenie,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel.

Ako dodal, policajti z ÚBPK ho opakovane telefonicky kontaktovali za účelom dohodnutia osobného stretnutia v súvislosti s operatívnym preverovaním podozrení z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

„Nikdy tak neurobil,“ vyhlásil Grendel s tým, že 9. januára 2012 vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby vec podania Ivana Katrinca na príslušníkov Úradu boja proti korupcii odmietol.

Magál odmieta obvinenia z brania príspevkov na nerealizované projekty

Podpredseda Zväzu chovateľov koní na Slovensku Slavomír Magál, ktorý je jedným z dvoch spoločníkov vo firme MBL, spol s.r.o, odmieta obvinenia z brania príspevkov na nerealizované projekty, ktoré na neho dnes vzniesol na tlačovej besede SNS niekdajší údajný šéf Žrebčína Motešice Ivan Katrinec. „Paranoidné klebety, ktoré už roky tára viacnásobný recidivista, majú len takú hodnotu ako spoločnosť, v ktorej ich vyslovil. Za tieto klebety sme na neho už podali trestné oznámenie pred viacerými rokmi a za to isté ho už v tejto veci obvinil vyšetrovateľ,“ povedal pre agentúru SITA Magál.

Katrinec podal na Magála trestné oznámenie v marci 2009

Katrinec na Magála a jeho spoločníka ešte v marci 2009 údajne podal trestné oznámenie. Tvrdí, že osobne na Úrad boja proti korupcii doniesol materiály usvedčujúce dotyčné osoby z podvodných konaní, keďže išlo o nezákonné dražby na majetok, ktorého akcionárom bol štát. Údajne malo ísť o postúpenie pohľadávky obce Motešice na spomínanú spoločnosť, ktorá tak získala podľa Katrinca za necelých 600-tisíc korún majetok v hodnote niekoľkých desiatok miliónov korún. Katrinec ďalej tvrdil, že na tento majetok potom firmy Slavomíra Magála „zobrali štátne dotácie na neexistujúce projekty, resp. na projekty, ktoré nikdy neboli vykonané“. Išlo vraj o peniaze cez Pôdohospodársku platobnú agentúru rezortu pôdohospodárstva. Katrinec hovoril, že išlo o projekt výcvikovej dráhy (vyše 6 miliónov Sk), šampiňonáreň (3,6 milióna Sk), zvyšovanie životnej úrovne koní (7,2 milióna Sk), dve golfové ihriská (po takmer 20 miliónov Sk), ale aj firemný penzión.

„Spoločnosť MBL nikdy nepodala takéto projekty,“ uvádza Slavomír Magál. V prípade projektu penziónu išlo o zámer prestavať starý objekt, ktorý ale nesúvisí so žrebčinom a je aj v inej obci. Projekt mali schválený, ale nerozbehli ho, takže ani žiadne dotácie naň nepoberali. Magál pripúšťa, že zvažovali golfové ihrisko, ale na

pozemkoch, ktoré nesúvisia so žrebčínom. Ochranári ich upozornili, že je to zimovisko vzácnych vtákov, tak od projektu upustili.

Žrebčín mal veľké problémy

Magál opísal celú genézu privatizácie Žrebčína Motešice a hovorí, že žrebčín mal pred ich vstupom veľké problémy, pričom na konci tohto obdobia bol Katrinec – nikdy nevymenovaný riaditeľ žrebčína. Najprv žrebčín sprivatizovala jedna skupina v roku 1994, ale zaplatila len 9 percent z ceny, tak jej FNM previedol len taký podiel akcií. Niekoľko dvorov žrebčína podľa Magála táto skupina predala, rovnako tak asi 300 koní. Zvyšok žrebčína napokon skupina predala tiež, lebo zistila, že viesť ho nie je jednoduché. Podľa Magálových slov nastúpila druhá skupina, ktorá po roku prišla na to isté, dlhy pritom rástli. Z projektu žrebčína údajne odišli a nechali ho na Katrinca. „Jeho úlohou bolo zlikvidovať to úplne,“ povedal Magál.

Majetok sa podľa jeho slov dostal do exekúcie. Po niekoľkých neúspešných kolách dražby na jeseň 2001 exekútor navštívil Magála, za ktorým ho údajne poslali zamestnanci žrebčína. Magál totiž v minulosti jazdil na motešických koňoch a ľudia si mysleli, že by mohol mať o žrebčín záujem a verili, že by ho mohol dať do poriadku. „Keďže išlo o opakovanú dražbu, tak sme ho vydražili, nebol to nijaký podvodný prevod od obce. Neskôr sme budovy kúpili na riadnych verejných dražbách, ktoré organizoval Daňový úrad v Trenčíne,“ argumentuje Magál. Žrebčín obnovili, dnes je tam Chránený šľachtiteľský chov koní – pravidelne dvakrát do roka ho kontroluje odborná výberová komisia ministerstva pôdohospodárstva.

Katrinec im vraj prisahal pomstu a pred štyrmi rokmi obišiel Magálových kamarátov, pred ktorými ho údajne ohováral. Magál zozbieral 11 svedectiev a podal trestné oznámenie. „Teraz to rieši senecký vyšetrovateľ a už ho (Katrinca) aj obvinil,“ tvrdí

Katrinec podozrieva i orgány činné v trestnom konaní

Katrinec v utorok hovoril, že pátral okolo spomínaných podnikateľov ďalej. Vraj zistil, že bývalý konateľ firmy Agromer podal na Obvodnom oddelení PZ v Novom Meste nad Váhom trestné oznámenie v roku 2011 pre podozrenie z podvodu. Z Katrincovho vysvetlenia na tlačovej besede vyplýva, že podnikatelia sa prevodmi majetku údajne dostali k nenávratnému príspevku vyše 602-tisíc eur. Zarážajúce je podľa Katrinca to, že za predávajúceho zmluvu podpísal Norbert K. Ten je podľa Katrinca pomocným bačom na družstve a napriek tomu prepisoval miliónové majetky. Tohto muža údajne nevie nájsť súd ani polícia. Starostka obce, kde má trvalý pobyt, Katrincovi vraj povedala, že má informácie, že ho niekto dal odstrániť. „Mám preto vážne podozrenie, že orgány činné v trestnom konaní zakrývajú možno aj vraždu tohto človeka,“ vyhlásil Katrinec.

„Neviem, čo je to za paranoja,“ myslí si Magál. Podľa jeho slov v Agromere získal väčšinový podiel rakúsky konateľ, ktorý chcel u nás podnikať na poliach a on si vybral spolukonateľa.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Gábor GrendelIvan KatrinecJán SlotaJaroslav SpišiakVladimír MečiarZsolt Simon
Firmy a inštitúcie SNS Slovenská národná strana