Čo si dnes o nás myslia Francúzi po pamätnej tlačovke v Paríži? Čo si dnes myslia o nás Rusi a Maďari, keď sa k nim chodíme sťažovať s našimi problémami ako malé deti? Povedal v rozhovore pre portál SITA.sk nezaradený poslanec Ján Podmanický.
Vlani odišiel zo Smeru, dnes je členom strany Život – národná strana. Podmanický odpovedal aj na otázku, či predloží do parlamentu návrh na sprísnenie interrupcií a či mu neprekáža, že jeho stranícki kolegovia Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci sa do parlamentu dostali na kandidátnej listine kotlebovcov.
V nedávnej vládnej kríze to jeden čas vyzeralo, že opoziční poslanci združení okolo Tomáša Tarabu vrátane vás môžete zohrávať dôležitú úlohu pri prežití Matovičovej vlády, ak by v nej už nebola ďalej SaS. Prečo ste ako opozičný poslanec nechceli podporiť pád vlády a takémuto kroku ste boli naklonený len v prípade, že by nasledovali predčasné voľby?
Pád vlády bez predčasných volieb by viedol buď k úradníckej vláde, alebo ku kozmetickým zmenám v rámci jestvujúcej koalície. Oba varianty boli zlé. Úradnícka vláda by bola v podstate vládou pani prezidentky, prostredníctvom ktorej by sa len posilnilo liberálne krídlo v koalícii a zrejme by sa v nej etablovali aj politici neparlamentného Progresívneho Slovenska. Variant kozmetických zmien bol pre nás tiež neprijateľný, lebo vláda zlyháva ako celok.
Jedinou rozumnou odpoveďou na túto vládnu pohromu sú predčasné voľby. V podstate ako jediní opoziční poslanci sme upozorňovali, že pádom Igora Matoviča sa nič nerieši, ale musí dôjsť v rozumnom časovom horizonte k predčasným voľbám. Napokon sa potvrdili naše slová: vláda Igora Matoviča padla, ale nič sa nezmenilo, nič sa nevyriešilo. Vládna karavána ide vo svojom chaose ďalej.
Na poslednej koaličnej rade si Igor Matovič ani nesadol a koaličným kolegom len oznámil, že všetko vetuje a odišiel.
Čo hovoríte na výsledné riešenie krízy?
Väčšina politických pozorovateľov to vidí tak, že zdroj konfliktov vo vláde sa nevyriešil a je len otázkou času, kedy tu budeme mať vládnu krízu nanovo v plnej sile. Predpokladali sme, že konflikt vo vládnej koalícii prepukne pri tvorbe štátneho rozpočtu na jeseň, kedy si Igor Matovič ako nový minister financií zgustne na rezortoch SaS a Za ľudí. Ale to sme nepočítali s talentom Igora Matoviča vyvolať konflikt už o pár dní svojimi eskapádami v Moskve a v Budapešti.
Na poslednej koaličnej rade si Igor Matovič ani nesadol a koaličným kolegom len oznámil, že všetko vetuje a odišiel. Zdá sa, že teraz len vypätím posledných hraníc pudu sebazáchovy koaliční partneri nereagovali, ale každému je jasné, že táto koalícia sa bude potácať vo vnútorných konfliktoch ďalej.
Rozbuškou krízy sa stala ruská vakcína Sputnik. Je dobré, že sa doviezla na Slovensko?
V čase nízkej zaočkovanosti a nedostatku očkovacích látok treba na Slovensko doviezť nielen ruskú vakcínu, ale všetky dostupné, napríklad aj čínske. A nech ľudia majú právo si na vlastnú zodpovednosť vybrať konkrétny typ očkovacej látky. Štát by mal namiesto energie, ktorú dáva do testovania, vrhnúť všetky sily do logistiky a zabezpečenia očkovania. Aby bolo k dispozícii dostatok očkovacích látok, aby boli napríklad všeobecní lekári finančne motivovaní očkovať a podobne. Aby každý, kto sa chce dať očkovať, sa zaočkovať mohol, a to vakcínou, ktorú si vyberie.
To však nič nemení na našom názore, že očkovanie by malo byť v každom prípade dobrovoľné a tí ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, nesmú byť pre tento svoj postoj nijako diskriminovaní.
Bola chyba, že expremiér Matovič cestoval do Moskvy a neskôr do Budapešti na vlastnú päsť a z hry vynechal rezort zahraničných vecí?
Pre túto vládu neplatia žiadne pravidlá, ani zvyklosti. Charakteristikou ich vládnutia sú avantúry a bizarné nápady. Nikoho už neprekvapuje, že minister financií sa venuje len tomu, čo ho aktuálne napadne. Hoci na Ivana Korčoka môžeme mať rôzny názor a v mnohých smeroch s ním nemôžem súhlasiť, diplomacia štátu má dôležitú úlohu. Ak sa nerešpektujú aspoň základné pravidlá medzinárodného správania sa, tak sa výrazne poškodzuje imidž štátu.
Vyzeráme ako nevyspelý a nezrelý štát.
Čo si dnes o nás myslia Francúzi po pamätnej tlačovke v Paríži? Čo si dnes myslia o nás Rusi a Maďari, keď sa k nim chodíme sťažovať s našimi problémami ako malé deti. Vyzeráme ako nevyspelý a nezrelý štát. To významne znižuje našu schopnosť presadzovať záujmy Slovenskej republiky na medzinárodných fórach.
Bude Eduard Heger lepším premiérom, ako bol Igor Matovič?
Osobnostne je oveľa rozvážnejší a pokojnejší politik ako Igor Matovič, čo dáva akú – takú nádej, že sa aspoň základné fungovanie vlády znormalizuje. Zároveň je však človek veľmi submisívny voči Igorovi Matovičovi a som presvedčený, že ho bude disciplinovane poslúchať. V krátkom čase už druhýkrát zažívame podobnú situáciu.
Keď sa stal Peter Pellegrini premiérom, všetci hovorili, že bude len predĺženou rukou Roberta Fica. Jemu sa však podarilo emancipovať, postupne si pretláčal vlastné nominácie a darilo sa mu robiť aj autonómnu politiku. Napokon vyrástol na aktuálneho politického lídra. Treba však povedať, že Robert Fico sa mu do vedenia vlády nemiešal, stiahol sa do parlamentu a ponechal mu určitý priestor. Tu je asi každému jasné, že v tomto sa Igor Matovič od Roberta Fica veľmi odlišuje. Podľa mňa nedá Eduardovi Hegerovi dýchať a celá vláda Eduarda Hegera bude o riešení konfliktov vo vládnej koalícii.
Budeme otvárať viaceré témy. No nie preto, aby sme na nich cielene rozbíjali vládnu koalíciu, ale preto, aby sme vytvárali tlak na konzervatívnu časť vládnej koalície.
Heger je praktizujúci katolík. Očakávate, že podporí sprísnenie interrupcií?
Očakávam, že prejde aspoň kozmetické riešenie, ktoré pred pár mesiacmi predložila pani poslankyňa Záborská. Ak neprejde ani táto malá novela, môžu to rovno zabaliť. Ich pôsobenie v politike tak nebude mať opodstatnenie. Som zvedavý, čo urobia s návrhom na legalizáciu marihuany, ktorý predložili liberálni poslanci OĽaNO. To predurčí, akým spôsobom budú pristupovať k hodnotovým otázkam.
Prídete s návrhom na sprísnenie interrupcií?
Budeme otvárať viaceré témy. No nie preto, aby sme na nich cielene rozbíjali vládnu koalíciu, ale preto, aby sme vytvárali tlak na konzervatívnu časť vládnej koalície a aby aspoň niečo prijali.
Ako poslanec spolupracujete so stranou poslanca Tomáša Tarabu Život – národná strana. Ste aj členom tejto strany?
Áno, už som to aj ohlásil.
Neprekáža vám, že Taraba a tiež Štefan a Filip Kuffovci kandidovali na kandidátke za ĽSNS?
Pokiaľ viem, nikdy neboli členmi tejto strany a kandidovali len ako koalícia národných strán na ich kandidátke. Celý čas zdôrazňovali, že sú samostatná strana a bezprostredne po voľbách odišli aj z ich klubu. Strana Život – NS je jasne postavená na kresťanskom princípe a ten odmieta akýkoľvek rasizmus a antisemitizmus. Pred Bohom sme si všetci rovní.
Kandidovať za kotlebovcov znamená súhlasiť s ich politikou, a to je politika extrému. Nie?
Keď rokovali o spoločnom postupe vo voľbách, ich podmienkou bolo podpísanie spoločnej deklarácie o tom, že sa uznávajú historické krivdy, ktoré sa v minulosti udiali v novodobých slovenských dejinách. Žiadali skrátka jasný postoj k takým kapitolám slovenských dejín, ktoré sa nedajú obhajovať ani pri najlepšej vôli.
Ktoré strany považujete za najbližších politických partnerov v parlamente a aj mimo neho?
V podstate vieme rozprávať s každým. V praktickej parlamentnej politike komunikujeme s väčšinou demokratických strán v parlamente. Život – národná strana nebude v politickej izolácii. Už teraz je zrejmé z nášho pôsobenia v parlamente, že napriek tomu, že vieme veľmi jasne definovať svoje priority a postaviť sa za ne, dokážeme sa politicky rozprávať s každým pri ich presadzovaní.
Chceme byť ponuka pre tých, ktorí si myslia, že národné a konzervatívne sily nepatria automaticky do antisystému a politickej izolácie, ale naopak, mali by byť hlavným prúdom v politike.
Vlani v máji ste odišli zo Smeru. Mali ste tam pomerne silné postavenie ako krajský predseda v Žiline. Neunáhlili ste sa?
Odchádzal som v čase, keď vrcholilo vnútrostranícke napätie a hrozilo, že naša aktivita s poslancom Marošom Kérym, aby sa koordinoval postup konzervatívnych poslancov v parlamente, bude použitá ako zámienka na odchod liberálnejších poslancov zo Smeru.
Napokon ma k tomu v televíznej relácii vyzval aj jeden z podpredsedov Smeru, tak som sa rozhodol odísť. Zároveň som si povedal, že využijem toto obdobie na to, aby som sa konzervatívnej politike mohol venovať bez obmedzení. Nakoniec si kolegovia z Hlasu našli inú zámienku na odchod, ale vrátiť som sa už nechcel. Zdalo by sa mi to teatrálne, aj keď dnes vidíte, že ministrom nie sú takéto odchádzania – neodchádzania vôbec trápne.
Pri odchode ste kritizovali Petra Pellegriniho ešte ako podpredsedu Smeru. Ten bol však viac či menej na odchode zo strany. Čo teda najviac zavážilo, že ste Smer po dlhých rokoch opustili?
Po odchode zo Smeru som začal spolupracovať s poslancami Tomášom Tarabom a Kuffovcami, začali sme robiť samostatnú konzervatívnu a národnú politiku. Postupne sa naša spolupráca prehlbovala a dnes vidím náš subjekt ako dobrú ponuku pre ľudí na Slovensku, ktorí chcú voliť kompetentnú národnú a konzervatívnu stranu, ktorá nebude v politickej izolácii, bude mať moderný politický program postavený na rešpektovaní našej identity. Budeme strana, ktorá vie nielen problémy pomenovať, ale ich aj riešiť. Naše piliere predstavíme čoskoro.