Polícia voči demonštrantom nemá zviazané ruky. Dav podľa odborníka výtržníkov pred zatknutím neochráni

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Protest, Bratislava
Účastníci protestu proti výhodám pre zaočkovaných a protipandemickým opatreniam pred Prezidentským palácom v Bratislave. Bratislava, 5. august 2021. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher.

Z ulíc hlavného mesta sa dnes ozývali pokriky ako „gestapo“ alebo „my sme tu doma“. Bratislava sa totiž zase stala miestom protestov, z ktorých jeden z nich sa mal konať pred Úradom vlády SR na Námestí slobody.

Druhý sa začal o ôsmej ráno na Hodžovom námestí pred Grasalkovičovým palácom. Napriek zlému počasiu sa na ňom zišlo niekoľko stoviek ľudí, ktorí okolo obeda začali blokovať dopravu.

Polícii sa ich však podarilo za krátko vytlačiť mimo cestu, takže doprava dlho obmedzená nebola. V krajnom prípade je dokonca bratislavská mestská časť Staré mesto pripravená protesty rozpustiť.

Hovorca mesta Matej Števove informoval, že by k tomu došlo, ak by napríklad zhromaždenia podnecovali k násiliu, porušovaniu ľudských práv alebo by zúčastnení páchali trestné činy.

Zhromažďovacie právo nie je nedotknuteľné

Obci, v rámci ktorej sa takéto zhromaždenie koná, to totiž umožňuje zákon o zhromaždovacom práve. Všetkým organizátorom ukladá, aby jej písomne oznámili pripravované zhromaždenie aspoň 5 dní pred jeho konaním.

Takto oznámené zhromaždenie môže obec vopred zakázať, ale tak isto iba pre presne stanovené dôvody. Napríklad preto, že sa na danom mieste a v rovnakom čase už koná iné podujatie.

Rozpustiť len tak nemožno ani neohlásené zhromaždenie, pretože aj naň sa sťahujú zákonné podmienky, ktoré uviedol Števove.

Potvrdila to aj hovorkyňa Prezídia policajného zboru SR (PPZ SR) Denisa Bárdyová. Podľa nej zhromaždenie nie je možné na silu rozpustiť, pokiaľ by nenastali ďalšie zákonné okolnosti, napríklad páchanie trestnej činnosti.

„Organizátori a účastníci neohláseného zhromaždenia sa v prípade jeho zorganizovania, či účasti na ňom, dopúšťajú nanajvýš priestupku, za ktorý môžu byť postihnutí podľa príslušných zákonných ustanovení,“ doplnila hovorkyňa PPZ SR.

V praxi tak fyzickým osobám hrozí pokuta do 165 eur. Podnikateľom môže obec uložiť pokutu do 663 eur.

O bitku medzi policajtami a demonštrantmi nikto nestojí

Neznamená to však, že polícia nemá pri takýchto protestoch žiadne práva ako zakročiť. Pre protestujúcich totiž platí zákon rovnako ako pre ostatných občanov.

Jedinou výnimkou môžu byť podľa bezpečnostného experta Juraja Zábojníka urážky zo strany protestantov. Polícia ich totiž neberie veľmi do úvahy, pokiaľ nedôjde k nebezpečným vyhrážkam.

Nejedná sa však o apatiu alebo nečinnosť silových zložiek. „Na strane policajtov musí byť brané do úvahy, čo všetko každý zákrok môže spôsobiť. Stačí totiž málinko a vznikne konflikt,“ upozorňuje Zábojník.

Mnohí protestujúci sú počas takýchto akcií potužení alkoholom a konajú tak, ako by v bežnej situácií nekonali. Teda sú schopní použiť voči policajtom aj kamene či dlažobné kocky. Pri takomto konaní majú policajti nie len právo, ale aj povinnosť sa brániť.

V takto vytvorenom ohnisku je potom ťažké povedať ‚končíme‘,“ upozornil bezpečnostný expert. Podľa neho je niekedy lepšie, ak sa polícia zdrží a neprilieva olej do ohňa, než by malo dôjsť k následkom na zdraví a životoch.

Zatknutie hrozí aj v dave

Polícia preto podľa Bárdyovej pri takýchto udalostiach vyhodnocuje každé konanie uvážlivo a individuálne. Pri menej závažných výtržnostiach, ktoré možno považovať za priestupky, čaká preto demonštranta napríklad bloková pokuta.

„V prípade, že sa dopustí závažnejšieho protiprávneho konania majúceho znaky trestného činu, môže byť na mieste zadržaný a následne za príslušný trestný čin trestne stíhaný a po preukázaní viny aj odsúdený súdom,“ upozornila na závažnejšie následky hovorkyňa PPZ SR.

Tie môžu nastať aj v prípade veľkého davu, za ktorí sa protestujúci nemôžu tak ľahko schovať. Podľa Zábojníka sa totiž takáto situácia rieši tak, že takzvané policajné kordóny, teda jednotky ťažkoodencov, z neho vytrhávajú jednotlivcov, ktorí robia výtržnosti.

Tí sú následne zálohovými jednotkami predvedení na príslušné policajné riaditeľstvá. Tam na nich čaká vypočutie a následne obvinenie alebo prípadné prepustenie.

Kľúčová je prevencia

Aby však polícia mohla poriadok udržiavať, musí byť podľa Zábojníka na takéto ohlásené aj neohlásené zhromaždenia pripravená a ich priebeh monitorovať.

Prekvapením by pre ňu nemali byť ani napäté demonštrácie, ľudia, ktorí vyvolávajú konflikty alebo zhromaždenia, na ktorých sa stretnú obyvatelia celého Slovenska.

Keď už má polícia celú prípravu, potom nie je problém všetkými nástrojmi a prostriedkami, ako aj počtom nasadených síl a reguláciou prostredia, teda ulíc a ciest, udržiavať poriadok,“ doplnil bezpečnostný expert.

Jej konkrétne spôsoby sa však Webnovinám zistiť nepodarilo. PPZ SR ich z taktických dôvodov odmietlo zverejňovať.

Peter Borko, hovorca mestskej polície hlavného mesta však uviedol, že došlo k posilneniu monitoringu verejných priestorov kamerovým systémom a službu má počas protestov viac policajtov.

„Mestskí policajti dohliadajú na dodržiavanie verejného poriadku v oblasti protestu, ale aj na ďalších miestach, kde je predpoklad zhromažďovania väčšieho počtu ľudí,“ uviedol Borko. Ako dodal, policajný výkon služby v ostatných mestských častiach je tak isto zabezpečený.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Denisa BárdyováJuraj ZábojníkMatej ŠtevovePeter Borko
Firmy a inštitúcie PPZ SR Prezídium policajného zboru SRÚrad vlády SRWebnoviny.sk