Obecné weby radili ako hlasovať, na zozname boli i nebožtíci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slováci hlasujú v referende, rozhodujú o rodine
Návštevníčka obce Donovaly hlasuje v referende o ochrane rodiny na voličský preukaz počas lyžovačky. Donovaly, 7. február 2015. Foto: SITA/Ján Viazanička

BRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) – Referendum o ochrane rodiny sa v sobotu skončilo bez problémov a o 22:00 sa zatvorilo všetkých 4 942 hlasovacích miestností, nikde sa hlasovanie nepredlžovalo. Pre médiá to po skončení hlasovania potvrdila riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová.

Z pohľadu ministerstva vnútra plebiscit sa uskutočnil „v poriadku, bez mimoriadnych udalostí a podnety, ktoré boli treba hodnotiť ako bežné, bez nejakých možných dopadov na priebeh alebo aj na výsledky hlasovania v referende“. Ako pre médiá povedal prvý podpredseda ústrednej komisie Martin Poliačik (SaS), referendum bolo férové, „ak existovali nejaké neférové prvky, tak neboli predmetom žiadnych podaných sťažností alebo podnetov“. Ústredná komisia dostala počas hlasovania 12 podnetov.

Slováci odpovedali na tri referendové otázky:

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Obrazom: Slováci hlasovali v referende, rozhodovali o rodine
Slováci hlasujú v referende, rozhodujú o rodine
Foto: SITA/Ján Viazanička

Komisia riešila 12 sťažností

Za najväčší problém referendovej soboty označil podpredseda ústrednej komisie Martin Poliačik obrovský bilbord priamo na stene školy na Karloveskej ulici v Bratislave, kde sa hlasovalo. S týmto podnetom nemohla ústredná komisia nič robiť, nemá na to zákonné kompetencie. Miestna okrsková komisia tiež nemala možnosti ako plachtu odstrániť.

Zákon o referende ale zakazuje ovplyvňovanie v hlasovacích miestnostiach a v ich bezprostrednom okolí, čo ešte na začiatku hlasovania ústredná komisia pripomenula všetkým okrskovým komisiám. V usmernení ich vyzvala, aby prípadnú propagáciu v hlasovacích miestnostiach a ich okolí, ak je to v ich silách, odstránili.

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE

—–> TU.

Do budúcna považuje Chmelová za dôležité zlepšiť informovanosť občanov o vydávaní hlasovacích preukazov, aby si ich nenechali posielať na poslednú chvíľu. „Sústrediť sa na skvalitnenie prenosu informácií do Registra obyvateľov SR, aby sme zvýšili kvalitu zoznamov voličov pri jednotlivých druhoch volieb,“ konštatovala ďalej pre médiá Eva Chmelová, ktorá v Ústrednej komisii pre referendum SR zastupuje ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Pripomenula, že počas hlasovania v plebiscite sa objavili informácie o tom, že v niektorých zoznamoch občanov oprávnených hlasovať sa objavili aj nedávno zosnulí. V registri obyvateľov však ešte figurovali, čo naznačuje časový sklz informácií medzi jednotlivými úradmi – matrikami a registrom obyvateľov.

Webstránky obcí radili ako hlasovať

V kompetencii ústrednej komisie taktiež nie sú podnety na webstránky niekoľkých obcí, na ktorých sa objavili výzvy na účasť na hlasovaní či na spôsob ako konkrétne hlasovať. „Verejnosť by mala následne vyvodzovať zodpovednosť voči svojim voleným zástupcom,“ myslí si o týchto prípadoch Martin Poliačik.

Podnet, či podozrenia, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky sa podľa Poliačika nevyskytli. „Podozrenie z nejakých machinácií budeme môcť mať, až keď budeme vidieť nejaké neobvyklé výsledky. Keď budeme vidieť obce so 100-percentnou účasťou, tak tam sa dá zamýšľať,“ doplnil podpredseda ústrednej komisie.

Slováci hlasujú v referende, rozhodujú o rodine
Foto: SITA/Ján Viazanička

Oprávnení hlasovať boli aj nebožtíci

Zopakovali sa podnety na zoznamy občanov oprávnených hlasovať v referende. V niektorých sa totiž objavili aj mená tých, ktorí už nie sú medzi živými.

Ústredná komisia podľa Petra Macha konštatovala, že za zoznamy zodpovedajú obce a po preverení konkrétnych prípadov zistila, že zoznamy zodpovedajú Registru obyvateľov SR. Problém je zjavne spôsobený tým, že do registra obyvateľov sa informácie o úmrtiach nestihli dostať z matrík.

Do budúcna by sa tento problém mohol vyriešiť tak, že by sa prepojili jednotlivé úradné databázy. Hlasovanie v plebiscite osvedčilo systém overovania občanov SR, ktorí chcú hlasovať na pas. Po skúsenostiach z vlaňajších volieb prezidenta v prípade takýchto hlasujúcich najskôr okrskové komisie telefonicky overia v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, či nemajú trvalý pobyt v SR. Tentokrát sa podľa informácií ústrednej komisie jeden z hlasujúcich pokúsil hlasovať na pas, a to aj keď má trvalý pobyt na Slovensku. Vďaka spomínanému opatreniu sa mu to nepodarilo.

Ak spracovanie výsledkov hlasovania pôjde hladko, predpokladá sa, že ústredná komisia zverejní oficiálne výsledky hlasovania v referende v nedeľu okolo 10:00.

Slováci hlasujú v referende, rozhodujú o rodine
Foto: SITA/Milo Fabian

Od vzniku SR v roku 1993 sa uskutočnili sedem plebiscitov. Zo všeľudových hlasovaní konaných v rokoch 1994, 1997, 1998, 2000, 2003, 2004 a 2010 bolo platné iba jedno, konkrétne referendum zo 16. a 17. mája 2003. Občania v ňom súhlasili s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie.

Aliancia za rodinu odovzdala prezidentovi petíciu o gejoch
Foto: SITA/Ján Slovák

Chronológia referend od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) v januári 1993:

22. októbra 1994 – Pred voľbami do Národnej rady (NR) SR odhlasoval parlament referendum s otázkou, či občania súhlasia, aby NR SR prijala zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Pre nízku účasť na hlasovaní (necelých 20 percent) bolo referendum neplatné.

23. a 24. mája 1997 – Prezident SR Michal Kováč vypísal referendum s tromi otázkami – či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území.

Súčasne sa konala petičná akcia opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu a prezident Kováč spojil všetky štyri otázky do jedného referenda. Minister vnútra Gustáv Krajči však nerešpektoval rozhodnutie Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR), do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované len s tromi otázkami, bez otázky o priamej voľbe.

ÚKR dospela k záveru, že referendum bolo zmarené. Po odchode prezidenta Michala Kováča z funkcie prebral jeho prezidentské právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar, ktorý udelil amnestiu na trestné činy súvisiace so zmareným referendom.

25. a 26. septembra 1998 – Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar na dni, keď sa konali voľby do NR SR, vyhlásil aj referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, no hlasovalo v ňom iba 44,06 percenta občanov a bolo neplatné.

24. augusta 1999 – Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že referendum o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a neprivatizácii strategických podnikov nevypíše. Referendum požadované petíciou, ktorú organizovalo HZDS a SNS, by bolo v rozpore s Ústavou SR.

11. novembra 2000 – Väčšina občanov SR dala najavo, že je proti predčasným voľbám. Na referende o predčasných parlamentných voľbách, ktoré iniciovalo HZDS, sa zúčastnilo 20,03 percenta oprávnených voličov, plebiscit bol teda neplatný. Občania mali v referende odpovedať na otázku: Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?

V piatich slovenských obciach sa koná referendum
Foto: SITA/Viktor Zamborský

31. januára 2002 – Referendum o tom, či sa má privatizovať 49-percentný balík Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), neschválili poslanci NR SR. Opozičný poslanec Robert Fico (Smer) požadoval, aby sa občania v plebiscite vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády privatizovať 49 percent akcií tejto spoločnosti.

15. januára 2003 – NR SR nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktorým sa malo vypísať referendum o vstupe Slovenska do NATO. Návrh predložila skupina poslancov za Komunistickú stranu Slovenska.

17. mája 2003 – Na referende o vstupe SR do Európskej únie (EÚ) sa zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov. Z nich sa za vstup do EÚ vyslovilo 92,46 percenta a proti bolo 6,2 percenta zúčastnených voličov. Referendum o vstupe SR do EÚ je platné.

4. apríla 2004 – Referendum o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Z celkového počtu 4 193 347 oprávnených voličov prišlo na referendum hlasovať 1 503 784. Petíciu za vypísanie predčasných volieb zorganizovala Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR za podpory Smeru a KSS.

18. septembra 2010 – Konalo sa referendum, iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Občania sa mohli vyjadriť k šiestim otázkam:

1. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?,

2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?,

3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?,

4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?,

5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? a

6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?. Referendum bolo neplatné, celková účasť na referende bola 22,84 percenta.

7. február 2015 – Bude sa konať referendum o ochrane rodiny, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Ľudia sa môžu vyjadriť k trom otázkam: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?, Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? a Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Otázka „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom – najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča“ súčasťou referenda nebude, podľa Ústavného súdu SR nie je v súlade s ústavou.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin PoliačikMichal KováčRobert FicoRudolf SchusterVladimír Mečiar