Politici na facebooku

AMERICKÉ MUNIČNÉ SKLADY MIESTO MODERNIZÁCIE LETÍSK ?

z tlačovej besedy dňa 21-03-2019

Zdroj: www.ta3.com

Slovenskóóó!!!
Vstup do kvalifikácie na ME 2020 nám v Trnave vyšiel a porazili sme Maďarsko 2:0! Určite aj preto, že sme povzbudili našich chlapcov priamo na mieste! :)

Slávnostná ceremónia pri hrobe svätého Cyrila.

Autor fotky je Adam Kováč. Môj kamarát. Talentovaný fotograf. Nepočujúci.

DNES SME PREDSTAVILI NAŠU KAMPAŇ.
Sme poctivá proeurópska strana a členstvo v EÚ je kľúčový záujem Slovenska. Povedali sme si, že chceme EÚ spraviť ľuďom chutnejšou a zrozumiteľnejšou - v 27 mestách budeme s Marcelom Ihnačákom variť národné jedlá krajín EÚ a večer sa budeme spolu s vami baviť na EuroShow Nikitu Slováka. www.eurovolby2019.sk

Nová smernica o autorských právach vzbudzuje kontrovorzie. Môj postoj pred hlasovaním budúci týždeň je jasný.

Foto zo Svetového dňa Downovho syndrómu v Európskom parlamente :)

TÁTO KRAJINA ZOSTANE SLOBODNÁ LEN VTEDY, KEĎ JU UBRÁNIME PRED KOLABORANTSKOU MENTALITOU
(Chronológia aféry odhalenia podmienok vojenskej zmluvy s USA)

Spor o pripravovanú vojenskú prítomnosť USA na Slovensku sa dostal do fázy mocenského konfliktu, v ktorom sa proamerická časť vládnej koalície i opozície usiluje zahmlievať podstatu tak, aby verejnosť čo najmenej rozumela tomu, o čo tu ide. Pripomeňme si chronológiu celej aféry.

Kdesi na začiatku bol návrh prezidenta Andreja Kisku, ktorý na summite Severoaatlantickej aliancie vo Walese v septembri 2014 navrhol vybudovanie základne NATO, ktorá mala slúžiť na uskladnenie munície. Vtedajší minister obrany Martin Glváč klamal, že to vlastne nebude vojenská základňa, faktom však je, že táto myšlienka narazila na veľký odpor Slovákov, v prieskume sa proti nej vyslovili až tri štvrtiny obyvateľov a samotní obyvatelia Popradu spísali petíciu. Navyše, proti návrhu prezidenta i proti svojmu ministrovi sa postavil vtedajší premiér Fico, takže Andrej Kiska sa začal vyhovárať, že to vlastne nebol jeho nápad a proatlantickí propagandisti začali rýchlo tvrdiť, že NATO vlastne takéto rozhodnutie ešte neprijalo a základňu tu nepotrebuje.

V marci 2017 sa však na webových stránkach štátnych zákaziek americkej vlády objavil tender, že Spojené štáty hľadajú dodávateľa na projektovanie vojenských objektov na Slovensku. Podľa dokumentu by mali práce na slovenskom území obsahovať prípravu k výstavbe nových objektov a tiež k modifikácii, oprave či obnoveniu existujúcich, vrátane letísk, skladísk pohonných hmôt, kasární, inžinierskych komunikácií, opravovní, administratívnych budov a iných amerických vojenských objektov. Termín zmlúv bol určený na 3 až 5 rokov. Ide teda o dlhodobo plánovanú záležitosť, ktorej naše médiá nevenovali takmer žiadnu pozornosť.

12. februára tohto roku pricestoval na návštevu Slovenska minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo. Jeho rezortný kolega Miroslav Lajčák balamutil slovenskú verejnosť, že to, že o nás Spojené štáty dlhé roky ani nezavadili, je vraj výrazom „bezproblémového partnerstva“, že Pompeo sem neprišiel s negatívnymi posolstvami, ale oceniť naše vzťahy. No iste. Každý človek, ktorý sa len zbežne vyzná v medzinárodných vzťahoch vie, že americkí šéfovia diplomacie nechodia po svete na zdvorilostné návštevy, ale riešiť vlastné záujmy. Na celej záležitosti preto neprekvapuje Lajčákov neonormalizačný slovník, ale mlčanie inak hyperkritických médií, ktoré prinášali bulvárne zaujímavosti z návštevy Mikea Pompea, ale nespýtali sa ho na to podstatné, čo tu robil. Zisťoval som si teda veci sám. O deň neskôr poľský denník Rzeczpospolita s odkazom na diplomatické zdroje napísal, že Spojené štáty ponúkli Poľsku dychtiacemu po väčšej americkej vojenskej prítomnosti vojenskú základňu ako odmenu za odmietnutie úzkej spolupráce s Čínou a Iránom. Podľa tohto zdroja dal minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo podobné ponuky aj Maďarsku a Slovensku, ale vďaka neuveriteľnej servilnosti slovenských novinárov sme sa o návrhu na „bilaterálnu vojenskú spoluprácu“ nič konkrétnejšie nedozvedeli. A tak som pátral ďalej. Preštudoval som si obsah bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci (DCA), ktoré uzatvárali USA s inými štátmi. Zistil som, že vo všetkých týchto prípadoch ide o vybudovanie vojenských základní USA alebo o uľahčenie prítomnosti amerických vojakov na území dotyčných štátov. Vládna propaganda nám však v tom čase predávala tento kontrakt zavádzajúcou informáciou, že Spojené štáty nám chcú pomôcť zmodernizovať naše letecké základne.

Keďže s „internacionálnou pomocou“ máme svoje historické skúsenosti, 26. februára som na sociálnej sieti zverejnil status, v ktorom som vládu vyzval, aby verejnosti jasne povedala, či rokuje o uľahčení americkej vojenskej prítomnosti na Slovensku. Zároveň som vyzval ostatných prezidentských kandidátov, aby k tejto veci zaujali jasný politický postoj. Ministerstvo zahraničných vecí ešte v ten istý deň zverejnilo pomerne rozčúlené stanovisko, v ktorom ma namiesto jednoznačnej odpovede na priamo položenú otázku obvinilo, že hovorím veci, ktoré sú ničím nepodložené, konšpiratívne, že klamem, zavádzam, a tak ďalej. A túto hysterickú spŕšku ad hominem útokov nepodložilo ani jedným jediným vecným argumentom, ktorý by vyvrátil moje tvrdenia. Preto som pokojne zopakoval otázku a vyzval som ministerstvo zahraničných vecí, aby namiesto nervóznych a urážlivých poznámok zverejnilo aktuálny text návrhu dohody, ktorý je predmetom rokovaní, lebo ide o takú dôležitú otázku bezpečnosti Slovenskej republiky, že občania našej krajiny majú právo na informácie o tom, akými bezpečnostnými záväzkami ich chce zaťažiť naša štátna reprezentácia a majú právo vyjadriť sa k tomu ešte pred rozhodnutím.

V druhej reakcii už bolo MZVEZ SR vecnejšie, no odpovedalo len čiastočne, že nerokuje o vytvorení amerických vojenských základní. Keďže ma však začalo nepatrične poúčať, čo všetko by som mal vedieť o uzatváraní a uverejňovaní zmlúv, s pomocou dr. Fábryho z Právnickej fakulty Univerzity Komenského som im presne odcitoval ich povinnosti štátneho orgánu voči verejnosti. Pár dní na to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na zasadnutí parlamentného výboru pre obranu v emotívnom prejave vyhlásil, že pri rokovaní s americkou stranou o DCA nejde v súvislosti s pobytom amerických vojsk v Maďarsku o nič menšie ako o zachovanie suverenity štátu. Zvolal som tlačovú konferenciu, na ktorej som novinárom podrobne vysvetli problém a opakovane som vyzval ministerstvo zahraničných vecí na otvorenú komunikáciu. Zarazilo ma, že hoci boli prítomní zástupcovia prakticky všetkých celoštátnych médií, väčšina z nich nepriniesla z môjho vyhlásenia žiadnu informáciu a ministerstvo zahraničných vecí ma cez svojho hovorcu opäť obvinilo, že klamem. Priznám sa, že v tej chvíli ma na okamih premohlo zúfalstvo, že proti tejto agresívnej mašinérii mocenských elít, ktorá zahŕňa vlády, médiá i zbrojárske koncerny, sa nedá vyhrať. Bol to boj Dáívida s Goliášom.

Zlom nastal 5. marca tohto roku. Vtedy sa mi konečne dostala do rúk štúdia z amerického odborného časopisu Defense News, ktorá presne popisovala, ako letecké sily Spojených štátov testujú základne v strednej Európe na to, aby sa pripravili na budúce vojny. Z týchto údajov jednoznačne vyplývalo, že z peňazí, ktoré nám Američania ponúkajú, by v skutočnosti išlo pre nás len 25 percent, kým 75 percent by Američania investovali prakticky do seba, pre USAF. Z materiálu tiež vyplýva, že až 56 percent financií má ísť na vybudovanie skladov munície v Kuchyni. Zverejnenie tejto informácie vyvolalo vo verejnosti takú odozvu, že sa do sporu po prvýkrát politicky vložila vládna SNS. V pondelok 11. marca ministerstvo obrany ukončilo rokovania o stomiliónovej investícii USA a následne zverejnilo to, čo som žiadal od ministerstva zahraničných vecí: hlavné body pripravovanej vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že táto dohoda nie je pre nás výhodná a v takejto podobe ohrozuje slobodu a suverenitu Slovenskej republiky.

Rezort diplomacie, premiér i prezident boli nepríjemne zaskočení. Minister Lajčák sa úplne prestal ovládať, keď sa 15. marca v Slovenskom rozhlase rozkričal: „To nie sú výhrady voči mne, ale v skutočnosti ide o výhrady voči koncepcii našej zahraničnej politiky a chcem povedať, že tieto výhrady sú v rozpore s vládnym programom, sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, v rozpore s naším geostrategickým smerovaním, a teda aj v rozpore so záujmami Slovenskej republiky a jej občanov.“ Bola to hrubá, nehorázna lož. Odmietnutie cudzích vojakov na našom území, preboha, nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami, to by sme už neboli suverénnym štátom. Bilaterálna dohoda s USA ide vysoko nad rámec záväzkov vyjadrených v Severoatlantickej zmluve. Sme spojenci Spojených štátov, nie ich vazali. Dnešné patetické reči poslanca Petra Osuského, že vojaci NATO sú našimi vojakmi, sú nekompetentným táraním - nech si zájde na nejakú americkú vojenskú základňu a povie im tam, že je to naša základňa, vynesú ho odtiaľ surovejšie ako z demonštrácie proti návšteve čínskeho prezidenta.

Preto som rád, že podpredseda SNS Jaroslav Paška dnes kompetentne vyvrátil všetky klamstvá rezortu diplomacie: „Pán minister Miroslav Lajčák sám podpísal smernicu o expertných rokovaniach za Ministerstvo zahraničných vecí SR ešte v októbri roku 2018. Najprv sa hovorilo o technickej pomoci pre armádu SR, ale podľa pripravovanej dohody sa ukázalo, že nejde o skvalitnenie našich letísk. Po preverení finančných kapacít a alokácie sa zistilo, že letiská majú slúžiť najmä pre potreby USA, aby tu mohli pristávať ťažké dopravné lietadlá. Podľa dohody sa má financovať hlavne výstavba muničných skladov v Kuchyni a skladov pohonných hmôt na Sliači.“

Ministerstvo zahraničných vecí od začiatku klamalo. Najprv tvrdilo, že takéto zmluvy sa pred schválením nezverejňujú, hoci vieme, že to nie je pravda (Európska únia po tlaku občianskej verejnosti zverejnila dokonca už mandát prípravných rokovaní novej obchodnej zmluvy s USA). Potom tvrdilo, že vlastne nijaký návrh zmluvy neexistuje, iba pracovný materiál, hoci dnes vyšlo najavo, že na stole je štruktúrovaná 30-bodová zmluva s komplexnými náležitosťami. Teraz pod tlakom verejnosti ustupuje, že zmluvu sprístupní len poslancom na nahliadnutie priamo na ministerstve zahraničných vecí. Ale to už dávno nestačí. Občania, najmä tí, ktorí žijú v bezprostrednom okolí letísk, majú právo vyjadriť sa, či súhlasia s tým, aby sa v husto obývanej oblasti stavali muničné sklady americkej armády. A my všetci máme právo vyjadriť sa, či súhlasíme s americkou vojenskou prítomnosťou na Slovensku.

Už nekladiem otázky. Ak táto zmluva nebude odmietnutá politicky, urobím všetko pre to, aby ju mali možnosť odmietnuť samotní občania. Všetci totiž vieme, že tento biznis nezastaví náš skorumpovaný parlament. Miroslav Lajčák klame rovnako ako pred piatimi rokmi, keď tvrdil, že v Poprade bude len sklad, nie základňa. Akoby to neboli muničné sklady, ktoré patria medzi prvé objekty bombardovania. Viem, ako ma militaristické kruhy teraz nenávidia. Propagandista Juraj Smatana sa takmer so slzami na krajíčku o mne vyjadril, že som sabotérom obrannej spolupráce. Globsec narieka, že som im zničil rok práce. Ministerstvo zahraničných vecí mi nevie prísť na meno. Ale ja pri plnom vedomí a najlepšom svedomí hovorím: pred tridsiatimi rokmi som z revolučnej tribúny ako 18-ročný študent požadoval odchod sovietskych vojsk z Česko-Slovenska. Pamätám si ten pocit eufórie a šťastia, keď našu vlasť opustil posledný okupačný vojak. A nerobil som to preto, aby nám sem po troch desaťročiach, so všetkou našou historickou skúsenosťou nemeckej a sovietskej okupácie, nanútili amerických vojakov. Táto krajina je slobodná a takou aj ostane, ak ju ubránime pred kolaborantskou mentalitou tých, ktorí v každom historickom období vzývajú moc hegemóna.

MNOHÉ ŠPORTOVÉ LEGENDY POCHÁDZAJÚ ZO SLOVENSKA

Nezabúdajme na tých, ktorí zviditeľnili našu krajinu svojou tvrdou prácou a disciplínou. Mám na mysli športovcov, ktorých mená už mladá generácia možno nevie zaradiť, ale my starší si dobre pamätáme.

Cenu Samuela Zocha, ktorú Bratislavský kraj, najlepšie miesto pre život každoročne udeľuje osobnostiam nášho regiónu, som s veľkou radosťou a pokorou odovzdal aj legendám slovenského futbalu bratom Čapkovičovcom a karatistovi Jánovi Longovi.

SME PRIPRAVENÍ NA KAŽDÝ SCENÁR BREXITU

Slovensko podporí prípadné predĺženie dátumu odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ale potrebujeme vidieť nejaké konkrétne výsledky. Nemôžeme donekonečna predlžovať termín a nemať niečo reálne na stole. Ak Británia schváli dohodu, viem si prestaviť predĺženie dohody. Pokiaľ nebude schválená dohoda, musíme počítať s brexitom bez dohody. Slovensko je na to pripravené.

KTO SA BOJÍ ČÍNY?

Keď si dnes európski premiéri v Bruseli sadnú k spoločnej večeri, bude to historický moment. Nie kvôli Brexitu. Na programe je strategická debata o Číne. Takú európski lídri nemali už od konca studenej vojny. A je načase.

Európa ešte donedávna žila v naivnej predstave, že vzťahy s Čínou sa prirodzene vyvíjajú smerom k obojstranne výhodnému strategickému partnerstvu. Už nie. Čínske geopolitické ambície čoraz ostrejšie narážajú na európske záujmy. Pesimisti predpovedajú, že Čína si v 21. storočí poľahky rozoberie náš kontinent.

Je tu gigantický projekt Hodvábnej cesty: na jednej strane obrovská ekonomická príležitosť pre štáty ako Slovensko, Maďarsko či Grécko, ale na druhej strane strategický klin, ktorým Peking rozširuje svoj vplyv a narúša jednotu EÚ.

A potom sú tu bezpečnostné riziká: čínske firmy s prepojením na armádu a tajné služby, ako napríklad Huawei. V EÚ sa uchádzajú o zákazky v strategických sektoroch a skupujú podiely v dôležitých technologických firmách. Preto sa očakáva, že premiéri na tomto summite odobria opatrenie, ktoré sťaží čínskym investorom prístup do verejných zákaziek na jednotnom trhu.

Mimochodom, nie sme jediní, kto má obavy z Číny ako nového globálneho hegemóna. Rovnako intenzívne to cítia napríklad v Rusku. Keď som bol minulý týždeň v Moskve na neoficiálnych rozhovoroch s tvorcami ruskej zahraničnej politiky, jeden z nich mi vravel: „Vy na Slovensku vnímate Rusko ako toho veľkého nepredvídateľného a netransparentného obra. No my v Rusku presne tak vnímame Čínu“.

Pre Slovensko aj EÚ existuje jediná možná odpoveď: skutočne jednotná zahraničná a bezpečnostná politika. Iba tak bude EÚ sebavedomým a rovnocenným partnerom Číne. To je aj najlepšia záruka ochrany suverenity a záujmov Slovenska v 21. storočí. A aj preto kandidujem do Európskeho parlamentu.

VŽDY NA STRANE SLOVENSKÝCH VÝROBCOV
Tento týždeň podpísal predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani novú legislatívu, ktorá umožní slovenským výrobcom jednoduchší prístup na európsky trh. Mal som tú česť byť spravodajcom tohto návrhu za našu Európska ľudová strana v Európskom parlamente. Vždy budem podporovať našich výrobcov, ktorí tvoria pracovné miesta pre Slovensko a hodnoty pre celú Európu.

VIZITKA SÚČASNEJ A PREDCHÁDZAJÚCEJ VLÁDY

Pozrime sa na bilanciu Európskej Komisie. V čom sa nám darí, v čom stagnujeme a v čom zaostávame. Pri prvých 3 ukazovateľoch, v ktorých vynikáme (zelená farba), dva sú hlavne zásluhou nášho členstva v Európskej únii a Eurozóne, lebo sa vezieme na priaznivej ekonomickej vlne silných európskych ekonomík, na ktorých sme silne závislí.

Keď sa však pozrieme na veci v ktorých sme priemerní alebo v ktorých zaostávame, vidíme, že ich počet je podstatne väčší. Číslo v štvorčeku znamená poradie v EÚ.

Na záver už len vypichnem, kde sme takmer úplne na chvoste: apolitickosť verejnej správy, PISA testovanie žiakov, nezávislosť súdnictva, medzera výberu DPH.

Toto je vizitka súčasnej a predchádzajúcej vlády.

Pán premiér, pán minister, Orava je krásna a má čo ponúknuť návštevníkom, ale potrebujeme k tomu cesty! Každý deň pribúdajú ďalšie a ďalšie obce, ktoré sa zapájajú do protestu za R3. A chodia aj takéto krásne fotografie, ako napríklad tieto z Klina.

A ešte jeden detail na farebné ponožky. Podporte World Down Syndrome Day aj vy!

Nadaní umelci, športovci, pozorní a spoľahliví zamestnanci no najmä úžasní ľudia s obrovským srdcom, odzbrojujúcim úsmevom a vrúcnym objatím. Sme na vás hrdí a ja sa teším, že mnohých z vás som mala to šťastie aj osobne stretnúť. ❤️ #svetovydenDownovhosyndromu

A JE TO TU
Chválim, že sa ministerstvo rozhodlo riešiť túto tému. Nemuselo to byť hneď rovno prostredníctvom zákona, ale napr. obyčajným nariadením. Taktiež chválim aj to, že sa budú rušiť doterajšie pokuty.
Ponechanie povinnosti očkovania považujem za správnu vec. Nielen mnohými štúdiami, ale i realitou bolo dokázané, že nezaočkované deti poklesom celkovej zaočkovanosti ohrozujú ostatné. Som však aj toho názoru, že ak sa preukáže, že dieťaťu sa po očkovaní zhoršil vývoj, má mať rodina nárok na vyššiu finančnú podporu. V zahraničí sú na to vytvorené fondy, do ktorých prispievajú aj výrobcovia vakcín. Viem si predstaviť, že niečo podobné by mohlo fungovať aj u nás.
Napriek mnohým iným názorom a komentárom, s ktorými som sa tu stretla, som stále liberálka. Ale sloboda jednotlivca končí tam, kde narušuje slobodu iného....

SLOVENSKO PODPORUJE TZV. MALÚ OBCHODNÚ DOHODU SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI

Dnes sme spolu s premiérmi Vyšehradskej štvorky rokovali s eurokomisárkou pre obchod Ceciliou Malström. Slovensko je piaty najväčší exportér automobilov do Spojených štátov, a preto je pre nás kľúčové, aby eurokomisárka dostala čo najväčší mandát na rokovanie so Spojenými štátmi o obchodnej dohode. Podporujeme uzavretie malej obchodnej dohody, ktorá by sa týkala len priemyselných výrobkov, pričom by dokonca mohlo dôjsť až k zrušeniu ciel.

NAJPRV POVINNOSTI, POTOM PRÁVA

Sympatizantov máme aj v Česku :) Jeden z nich mi poslal bilboard, ktorý dal vylepiť. Motivoval ho k tomu môj článok "Kresťania, do boja!" (blog.hlavnespravy.sk, ktorý mi odmietli uverejniť na blogu denníka Postoj.

E.T. - Erik Tomáš: rozhodený pri tom, ako pomáhal - rovnako ako Marian Kočner - zriaďovateľom hororového zariadenia Čistý deň, kde sa zneužívali maloleté.
Zarazený, keď počúval o mafiánsko-oligarchickom systéme, ktorý tu vládne. A ktorý treba poraziť a zrušiť, aby peniaze išli, kam majú - nižšie dane a odvody, školy, škôlky, nemocnice, stacionáre pre seniorov...
PS: účelová titulka "Pravdy"