Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Politici na facebooku

Súhrn statusov politikov na Facebooku. Za obsah statusov nezodpovedajú Webnoviny.sk.

Jana Cigániková
16:39:48 2019.06.16

Jana Cigániková

POMÔŽME NAŠIM DEŤOM ❗️
Zdravie je najdôležitejšia vec, ktorú máme. Preto by sme mali dbať o jeho starostlivosť, najmä zlepšením svojho životného štýlu, zdravšou stravou či dostatkom pohybu. Z výskumu, ktorý realizovalo MZ SR vyplýva, že veľa detí trpí u nás obezitou. Zvyšuje sa nám síce konzumácia ovocia a zeleniny, avšak výskyt nezdravých návykov je ešte stále vysoký.
Našou úlohou by preto nemala byť len starostlivosť o vlastné zdravie, ale i o zdravie našich detí. Detská obezita nie je len estetický problém, práve naopak, je významných rizikovým faktorom pre mnohé ochorenia (cukrovka, ochorenia srdca, nádorové ochorenia,...). Aj v súčasnosti stále platí pravidlo - prevencia obezity je účinnejšia ako liečba. Preto učme naše deti správnym (zdravým) návykom každý deň.
www.webnoviny.sk
#detskaobezita #zdravyzivotnystyl #zdravastrava #viacpohybu #deti #spravnenavyky #ucmeich

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Jozef Mihál
16:30:26 2019.06.16

Jozef Mihál

Diskusia s ministrom Richterom:

... zamestnavanie cudzincov a premeskana prilezitost tlacit na rast miezd pre Slovakov

... kde su tie desiatky novopostavenych skolok, ktore v roku 2016 nasluboval Fico

... preco Socialna poistovna priznava matersku otcom po 4 mesiacoch alebo vobec

... preco si stat znova vezme polovicu zo zvysenia minimalnej mzdy

... ale aj pochvala ministrovi Richterovi za to, ze Europska agentura prace bude mat sidlo na Slovensku.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Soňa Gaborčáková
16:30:14 2019.06.16

Soňa Gaborčáková

DNEŠNÝ DEŇ PATRÍ OTCOM

Tretia júnová nedeľa patrí všetkým otcom, ktorí majú nenahraditeľné miesto v rodinách. Sú pevnou skalou, kompasom i kapitánom na rodinnej ceste. Všetkým otcom patrí obrovské ďakujem za mozole na rukách, občas prísnejšie slovo i cenné rady, ktoré svojim ratolestiam venujú.
Ponímanie otcov, ktorí sú len „strojom na peniaze“, je už dávno minulosťou. Dnes je otec plnohodnotnou súčasťou pri výchove i starostlivosti o malé dieťa. Každodenné radosti a starosti si mnohí osvojili aj na plný úväzok. Napríklad v roku 2014 podľa Sociálnej poisťovne poberalo materský príspevok len 717 mužov, v roku 2018 to bolo až 12 836. Aj tieto údaje dokazujú, že rodinný život dáva do popredia čoraz viac otcov. Na Slovensku musíme vytvárať prostredie, ktoré bude priateľské k rodinám. Je preto neprijateľné, aby sa nárok na materský príspevok nepriznával otcom malých detí. A to iba z dôvodu, že si Sociálna poisťovňa vykladá zákon po svojom.

Viac o mojej práci na www.gaborcakova.sk.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Ľuboš Blaha
15:09:49 2019.06.16

Do Kiskovej strany vstupuje jeden z najznámejších amerických pudlíkov - Tomáš Valášek. Ak on nie je agent CIA, tak potom nikto.

A SÚŤAŽ O TO, KTO NAJVIAC NENÁVIDÍ RUSKO, VYHRÁVA...

Pamätám si ho ako veľvyslanca pri NATO v Bruseli. Nikdy som nezažil toľko rusofóbie ako pri rozhovoroch s ním a jeho tímom. Vadili sme sa riadne. Kultivovane, ale tvrdo.

Tí chlapci tam už rozmýšľali nad tým, koľko hodín sa vydržíme brániť, keď nás napadne Rusko. Útok očakávali každú chvíľu. Ako úplní blázni.

To bolo asi pred 5 rokmi. Rusko nás medzitým stále nenapadlo. Ale som si istý, že Valášek na útok každé ráno netrpezlivo čaká.

Lebo ľudia ako on nenávidia Rusko tak, že im to zatemňuje mozog. Nič lepšie si Kiska do svojej strany vybrať nemohol - Valášek presne vystihuje to, aký je Kiska vojnový štváč a americký zbrojný lobista.

BEZPEČNOSTNÁ HROZBA PRE SLOVENSKO

Valášek neskôr odišiel do americkej mimovládky Carnegie. A ako sa sám pochválil pre slovenské médiá - bol spolutvorcom Bezpečnostnej stratégie SR.

Už chápete, prečo som túto stratégiu tak veľmi kritizoval? Chápete, prečo nesmie prejsť do parlamentu?

Dnes je to stopercentne potvrdené - Valášek je Kiskov človek. A obaja sú americkí tajtrlíci.

Takíto ľudia musia stáť čo najďalej od našej zahraničnej politiky, pretože sú pre Slovensko bezpečnostnou hrozbou.

RUSKO JE GARANT MIERU, AJ KEĎ SA TO KISKOVÝM PODRŽTAŠKOM NEPÁČI

Dnes v rozhovore Valášek označil moje pozitívne vyjadrenie o Rusku ako o garantovi mieru vo svete za naivné.

Len mu pripomeniem, že nebyť Ruska, dnes sa ešte rozvaluje v Sýrii Islamský štát, vo Venezuele je už americká vojna a Irán už bombardujú americké stíhačky.

A áno, som si istý, že presne toto Kiska s Valáškom chcú - vojnu, zbrojenie a krviprelievanie. A možno je naivné usilovať o mier. Ale pre mňa napriek tomu ostane mier tou najväčšou hodnotou.

NAJVÄČŠÍ OMYL SLOVENSKEJ DIPLOMACIE

Valášek dnes potvrdil, že bol jedným z najväčších omylov slovenskej diplomacie.

Potvrdil, že je americký vojnový štváč ako Kiska.

Potvrdil, že je spolitizovaný až do špiku kosti.

Potvrdil, že nie je žiaden nezávislý odborník, za ktorého sa vydával, ale len nástroj v rukách pravicových politikov.

VALÁŠEK MÁ DOMÁCU ÚLOHU - AMERICKÉ ZÁKLADNE NA SLOVENSKU

A zároveň potvrdil, že ak by sa náhodou stal v budúcnosti ministrom zahraničných vecí či obrany, ako prvé sem rozmiestni americké základne. Lebo o to v skutočnosti celý čas ide.

Valášek je odpoveďou na viacero otázok ohľadom alternatívy, čo ponúka pravica. Odpoveď je jasná - zo Slovenska idú spraviť americkú kolóniu. Dnes je to nad slnko jasnejšie.

Kiska je najväčším ohrozením pre mier, stabilitu a suverenitu Slovenskej republiky v jej novodobých dejinách.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Ľuboš Blaha
12:46:14 2019.06.16

Ľuboš Blaha

Tatinko. Tak som mu vravel celý život.

Odkedy máme Adamka a Lillianku, tak je "dede" (copyright patrí Adamkovi, keď začal bľabotať).

Dnes má svoj deň, tak ako milióny otcov. Vlastne - vrátane mňa. Dnes je Deň otcov.

To, čím sme, sme len vďaka svojim rodičom. Sme ich zrkadlom, sme ich obrazom. Moji rodičia mi dali lásku, sebavedomie, viedli ma k čítaniu, vštiepili hodnoty súcitu a spravodlivosti.

Ľavicovú filozofiu som objavil vďaka otcovi Milanovi. Bol ľavicový novinár, moderátor televíznych a rozhlasových diskusií, spisovateľ.

Bol intelektuál a viete si predstaviť - kníh sme mali v domácnosti možno viac než hračiek. Čítal som, čítal som, čítal som. Tak ako otec.

A bol to on, kto ma viedol k filozofii, k dejinám, k ekonómii. Vďaka nemu som dnes ľavicovým politikom a autorom viacerých filozofických kníh. Dal mi talent písať.

Posledné roky chodievame na spoločné výlety do Česka. Spomína na miesta, kde trávil vojenčinu a štúdium. Karlovy Vary, Praha, sever Čiech...

Vždy, keď spomíname na staré časy, prenesiem sa v spomienkach do detstva a s odstupom času, dnes už ako otec svojich detí, uvedomujem si, koľko zodpovednosti, obety a lásky do nás vložili naši rodičia. Naše mamičky, naši oteckovia. Dnes už viem...

Ďakujem svojmu tatinkovi, ďakujem maminke. Vďaka ním som tým, čím som.

A áno - rodina je to najdôležitejšie. Budem to opakovať aj tisíckrát. Vieme to všetci. Len to niekedy zabúdame vysloviť.

Krásny Deň otcov všetkým :-)

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Ľuboš Blaha
11:46:47 2019.06.16

V dnešných politických diskusiách sme mohli vidieť v priamom prenose hlavné kádre slovenskej pravice, ktorá sa derie k moci.

1. MICHAL TRUBAN - predseda Progresívneho Slovenska, ktorý sa v minulosti preslávil tvrdením, že volebné právo by mali mať iba bohatí. A robotníci, ktorí si nevedia nájsť prácu, sú podľa neho leniví. Bol členom SaS a otvorene sa hlási k liberalizmu. Arogantné zbohatlícke monštrum.

2. JOZEF MIHÁL - bývalý minister práce Radičovej vlády za SaS, ktorý sa preslávil tým, že chcel zrušiť príplatky pri narodení dieťaťa, ktoré zaviedla Ficova vláda. Ako minister plánoval radikálne osekať rodičovské príplatky, v čom ho musela zastaviť Radičová. Po Kaníkovi druhý najväčší sociálny netvor v galaxii. Dnes v strane Spolu.

3. RICHARD SULÍK - jeden z najextrémnejších neoliberálov na Slovensku, ktorý sa už dnes otvorene vyhráža osekávaním verejných výdavkov a sociálnych programov, no zato veselo obhajuje znižovanie daní pre korporácie a boháčov. Pre takých, ako sú Kočner či Haščák. Nečudo, že tak rád chodil na raňajky s Kočnerom. Sulík je žolíkom pracháčov. Je lídrom SaS.

Prirátajte si k tomu MIROSLAVA BEBLAVÉHO z SDKÚ (dnes Spolu), ktorý asistoval Kaníkovi pri protiústavnom odoberaní invalidných dôchodkov. V čase jeho pôsobenia sa odohrala aj kauza Gorila, ktorá sa spája s jeho materskou SDKÚ. Chalan je zo zbohatlíckej rodiny privatizérov a tvrdo vždy kopal za neoliberálnu pravicu.

A potom, samozrejme, MARTIN POLIAČIK. Kedysi ideológ SaS, dnes v Progresívnom Slovensku. Okrem toho, že sa verejne chválil užívaním heroínu a pervitínu, je známy tiež podporou tvrdej neoliberálnej pravicovej politiky. Zhruba ako Sulík.

TOTO SÚ NOVÉ TVÁRE? TOTO JE STRED?

Milí priatelia, toto je tá alternatíva. Tie nové tváre. Ten sladký "stred".

Štyria z piatich boli pri Dzruindovej či Radičovej pravicovej vláde a asistovali pri obludných protiľudových opatreniach. Toľko k "novým tváram".

A všetko ťažkí pravičiari a neoliberáli. Chcú osekávať štát, kopať do chudobných a pomáhať bohatým korporáciám. Toľko k tomu "progresívnemu stredu".

ROZOBERÚ SOCIÁLNY ŠTÁT NA ŠRÓBIKY

Všetci títo páni sú politickou pobočkou veľkých korporácií a milionárov na to, aby si zabezpečili svoje ekonomické záujmy. Usmievavá tvár biznisu.

Chaloši, čo zdecimujú ľudí a zničia sociálny systém. Ale budú sa pri tom usmievať a ako bonus nám sem navozia migrantov a zavedú manželstvá gejov. Waw.

ZDÁ SA VÁM BYŤ SMER MÁLO SOCIÁLNY? LEN SI POČKAJTE NA TIETO MONŠTRÁ!

Dnes tu polka Slovenska pri každom sociálnom opatrení Smeru mávne rukou - to iba toľko?

Zvyšujeme rodičovskú o 150 eur, čo je brutálny nárast. A ľudia sa pýtajú - iba toľko?

Chceme zvýšiť minimálnu mzdu na 600 eur. A ľudia si hovoria - nedá sa viac?

Robíme kopu sociálnych opatrení a áno, vždy sa dá povedať, že to nestačí.

ALTERNATÍVA BRATISLAVSKÝCH PRACHÁČOV

Ale spýtajte sa, čo je alternatíva. Tou sú títo "noví Miklošovia". Zoberú vám všetko. A myslíte si, že nebudú kradnúť? Zabudli ste už na Gorilu? Na sitká? Na budovu daňovej správy? Na rozpredaj národného majetku?

Pravica sa derie k moci. So starými ksichtami a usmiatejším profilom. Bacha na nich, ľudia, lebo to bude bolieť.

Zdá sa vám, že SMER je tu už príliš dlho? A že to chce zmenu? Tak si pripravte peňaženky - budete platiť aj za vzduch, čo dýchate.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Jozef Mihál
07:14:57 2019.06.16

Jozef Mihál

Dnes, v nedeľu 16.6.2019, TA3 relácia "V politike" od 11:00 ma vidíte v diskusii s ministrom Richterom.

Témy: ELA na Slovensku, trh práce, zamestnávanie cudzincov, mzdy.

Nenechajte si pokaziť chuť k nedeľnému obedu ;)

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Martin Klus
06:13:00 2019.06.16

Martin Klus

ISLAND JE VRAJ KRAJINOU OHŇA A ĽADU
Ja by som to rozšíril, že aj geologických unikátov, kúpania v horúcich prameňoch, nádherných pláží, či divokého oceánu. V zozname nemôžu chýbať krátery a vodopády, ale aj obedy z konzervy ako za študentských čias (keďže polievka tu bežne stojí aj 15 €) a dokonca aj vraku lietadla amerického námorníctva, ktorý je tu turistickou atrakciou. Zajtra konečne smer ľadovec :) #martinklus #zapolitickouoponou

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Miroslav Sopko
22:07:10 2019.06.15

Miroslav Sopko

Keď československé vojsko koncom apríla 1919 prekročilo demarkačnú čiaru s Maďarskom a zahájilo intervenciu proti Maďarskej republike rád, prešla táto 20. mája do protiútoku a jej červená armáda prenikla na Slovensko. Všetky správy hovoria o tom, že na „Turice, 8. júna 1919 bol učinený útok na Michalovce. Československé vojsko v Michalovciach, ktoré bolo len nepočetné - iba dve stotiny mužov - opustilo bez boja Michalovce a ustúpilo za Laborec smerom k Užhorodu, kde stáli hlavné sily operačné. Veliteľom týchto bol francúzsky generál Hennocque“.
Po prvý raz mesto bolo v rukách maďarských boľševikov do štvrtka 12. júna 1919. Ráno tohto dňa „vtrhlo do mesta československé vojsko 26. a 38. pluku. Po uliciach strieľali a hádzali ručné granáty. S vojskom prišlo obyvateľstvo z okolných dedín, ktoré rabovalo... Tiež niektorí tunajší ľudia im pomáhali. Obyvateľstvo bolo poschovávané v pivniciach alebo sa rozutekalo do dedín. Hlavná ulica bola v krátkom čase úplne vyplienená, židovské obchody úplne vykradené a výklady vybité. Zo zásob zbožia nezostalo nič. O 12. hodine zakročením podplukovníka 36. pešieho pluku Pouznera bol rabovaniu učinený koniec. Škoda týmto vznikla odhadovala sa na 5 miliónov korún. Bola vylúpená i pošta a nádražie“
Ostreľovanie mesta maďarským vojskom pokračovalo aj vo večerných hodinách 12. júna. V noci z 13. na 14. júna zaútočila maďarská pechota na Michalovce a mesto opäť obsadila. V rukách červenej armády bolo až do pondelka 16. júna 1919, kedy „ustúpili boľševici z Michaloviec a viacej sa nevrátili“. Československé vojsko opäť obsadilo mesto a ostala tu časť 28. pešieho pluku s posádkovým veliteľom ppl. Demuthom. Krátku dobu v sztárayovskom kaštieli pobudol francúzsky generál Félixa Alexisa Destremau, člen francúzskej vojenskej misie v Československu.

Tieto historické udalosti si nestačí len pripomínať, ale všemožne podporovať múzeá, školy a ostatné inštitúcie, ktoré pomáhajú uchovať našu historickú pamäť. Odvaha našich predkov je vzorom pre mladú generáciu, aby poznali súvislosti, že prebije sa len ten, kto sa prebiť chce.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Peter Antal
20:20:42 2019.06.15

Peter Antal

Dnes som mal tú česť byť prítomný na inaugurácii Zuzany Čaputovej, prvej prezidentky Slovenskej republiky. Želám pani prezidentke veľa šťastia a verím, že slová, ktoré povedala v inauguračnom prejave o tom, že bude prezidentkou všetkých občanov a že chce svojím prístupom prispieť ku konštruktívnej spolupráci, že chce ponúkať pokojný a vecný tón, trpezlivosť a vernosť hodnotám, ju budú sprevádzať po celú dobu výkonu funkcie. Držím pani prezidentke palce, držím palce nášmu Slovensku.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Ľuboš Blaha
19:44:51 2019.06.15

Prepáčte, ale mal to byť dnes festival ženskej rovnoprávnosti, akože prvýkrát na Slovensku žena prezidentka. A namiesto toho tu slniečka riešia, aké mala "Pani Prezidentka" krásne modré šaty, účes, úsmev a vizáž. Prepánakráľa.

TOTO JE AKOŽE TEN FEMINIZMUS? ŽE TU VEĽKÍ LIBERÁLI RIEŠIA ČAPUTOVEJ ŠATY?

Ja im do toho nechcem kecať, ale presne toto sú tie stereotypy, proti ktorým chcú akože progresívne bojovať.

Mne je srdečne jedno, aké má prezident pohlavie a čo má na sebe oblečené.

Verím v rovnosť mužov a žien a zaujíma ma, čo majú v hlave a nie, čo majú na hlave.

To, čo bolo politicky zaujímavé na zovňajšku Čaputovej, bolo len to, že si dá šaty v bledomodrej, pretože aj v deň, kedy chce vraj spájať Slovensko, potrebuje reprezentovať farby Progresívneho Slovenska. Trápne.

SÚ TO ONI, KTO ROBÍ Z POLITIČIEK BARBINY

Riešiť, či jej to slušalo, alebo nie, to je absurdné. Ona tam dnes nebola na móle. A je tak trochu ironické, ak z prezidentky liberálne média ospevovaním jej zovňajšku robia hlúpučkú Barbie.

Toto si žiadna žena v politike od svojich priaznivcov nezaslúži. Takto ju degradovať by som si ja v živote nedovolil a to som azda jej najväčší politický kritik.

DNES SME SLEDOVALI INAUGURÁCIU PREZIDENTKY ČI NÁKUPNÉ MANIAČKY?

Riešme jej slová, jej obsah, jej politiku. Ak si dobre pozriete moje statusy, nikdy som neriešil nič iné. Lebo o tom je skutočná viera v rovnoprávnosť.

No dnes sa to v médiách premenilo na čistý bulvár. Akoby sme už ani neriešili politiku, ale pozerali Nákupné maniačky. Hrozné.

ODBORNOSŤ? REALLY?

Jediné, čo ma dnes zaujímalo na inaugurácii, je Čaputovej prejav. Prečítal som si ho. A úprimne. V takejto slávnostnej chvíli namiesto jednej silnej myšlienky vychrliť tonu fráz a prečítať tam celú brožúru - to je nielen intelektuálne smiešne, ale aj krajne nevhodné.

Aspoň, že toľko nevzdychala. Inak by to bol úplný Kiska dva.

Možno aj trochu súdnosti by neškodilo. Povedať o sebe, že "ponúkam odbornosť" a nebyť profesor, riaditeľ vedeckého ústavu alebo autor desiatok monografií... uf, ja neviem, ale mne to príde ako hrozné naparovanie.

V dobrom - Čaputová je autorka zopár smiešnych brožúrok, ktoré jej financoval Soros. Aká odbornosť, preboha? Toto si o sebe sama povedať? Really?

KEDY ZAČNE ČAPUTOVEJ BLAHOREČENIE?

To, že “neprišla vládnuť", je úplne jasné. Ak to niekto zdôrazňuje, je to gýč. Prezidentské právomoci sú predsa mizivé. Prezident na Slovensku nevládne. Tak sa netvárme, že keď to povie Čaputová, tak je to prejav neuveriteľnej skromnosti od dobrotivej svätice.

Už len čakám, kedy slniečka začnú zbierať podpisy na jej blahorečenie. Zato, že baba povie, že nejde vládnuť, ale slúžiť.

A títo istí sa potom budú smiať voličom Mečiara či Fica, že akí sú nekritickí voči svojim lídrom. Veď to je smiešne. Správajú sa ako Čaputovej stádo.

ČAPUTOVÁ OCENILA FICA - KVITUJEM

To, že Čaputová nepriamo ocenila úspechy Ficových vlád v oblasti vedy, vstupu do eurozóny či boja proti schránkovým firmám, to je fajn.

Či bolo v takúto slávnostnú chvíľu potrebné hovoriť o devízových rezervách Národnej banky v roku 1993, to neviem - pripomínalo to skôr účtovníka Fantozziho.

BYŤ ŠŤASTNÁ Z VOJENSKÉHO PAKTU? ARE YOU KIDDING ME?!

Ale som si istý, že použiť slovo "šťastie" v súvislosti s NATO, to je skoro ako použiť "lásku" v súvislosti so zabíjaním a vojnou. Preboha, vojenské bloky nás nemôžu napĺňať šťastím, nech si o nich myslíme čokoľvek - vojna je zlo. Vždy.

A nekritickú oslavu NATO v Čaputovej prejave vnímam ako veľmi negustiózne prihlásenie sa k militarizmu, amerikanizmu, zbrojeniu a vojnám. Pre mňa - neprijateľné.

NATO môžu tolerovať či akceptovať, ale preboha, nie oslavovať a vyjadrovať šťastie! To je cez všetky čiary aj od Čaputovej.

Dostať sa k sociálnym otázkam až po nekonečných frázach o EÚ, NATO, klíme, dôvere, transparentnosti a právnom štáte - to je znakom typického odcudzenia bratislavských liberálov, ktorí nechápu priority slovenskej spoločnosti.

TO O ZLOM TOTALITNOM KOMUNIZME PÍSAL LEŠKO? SNÁĎ NIE

Vo vzťahu k bývalému režimu, ktorý po vojne pozviechal Slovensko na nohy, hovoriť len o "represii" a "totalite", to je absolútne primitívny antikomunizmus, ktorý je v hlbokom rozpore s tým, ako podľa štatistík vníma bývalý režim väčšia časť slovenskej spoločnosti.

Opäť - úbohý liberálny pohľad, trápne ideologizovanie, výsmech ľuďom, ktorí budovali našu vlasť počas socializmu.

A pri všetkej úcte - ak jej toto písal ex-komunista Leško, tak je to aj ľudsky neuveriteľne úbohé, lebo ten chlap tejto údajnej "totalite" poslušne slúžil ako redaktor Nového Slová.

ČAPUTOVA VYHLÁSILA VOJNU POLKE SLOVENSKA

Čaputovej prejav nebol prejavom zmierenia. Bol vyhlásením vojny. Proti všetkým, čo majú bližšie k socializmu. Všetkým, ktorí sú kritickí voči EÚ. Voči všetkým, čo majú plné zuby NATO a amerických vojen. Skrátka, Čaputová vyhlásila vojnu polovici Slovenska.

Nikdy nebudem Čaputovej vytýkať, aké mala šaty či účes. Nikdy by som nehodnotil výzor muža politika a nikdy to nebudem robiť pri žene političke - ak to nebude mať politický presah.

HISTORICKÉ ZLYHANIE HNEĎ V PRVÝ DEŇ

Moja kritika vždy bude o tom, čo táto politička predstavuje - aké názory, aké hodnoty, aké presvedčenie.

A v tomto budem nekompromisný - Čaputová ako prezidentka SR od prvého momentu zlyháva. Nie ako Barbie. Ale ako politička.

Prvý gombík na košeli zapla zle. A už to bude iba horšie.

A nepomôžu jej ani nekritické nadržané slniečka.

Dnes to bol epic fail.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Jozef Rajtár
19:17:48 2019.06.15

Jozef Rajtár

Dovoľte mi povedať pár slov k inaugurácii novej prezidentky. Ozývajú sa hlasy hovoriace o tom, že mala "strojovo čítaný prejav", že "nemala prvého muža (ekv. "dámy")" a rôzne komentáre popisujúce formálne pseudo nedostatky.
TOTO SÚ NEPODSTATNÉ VECI!
Ceremónie ako inaugurácia sú relikty vytvorené niekedy v 19. storočí a pôsobia až zvláštne v dvadsiatom prvom. Nastrojení muži a napúdrované dámy sa aj tak následne zhodia do treníriek a plaviek a pôjdu si v tomto sparne sadnúť k vode, či na záhradku!
Podstatné je, aby nová prezidentka bola zárukou spravodlivosti a nepodľahla všade-prítomnej mafii a oligarchii. Aby sa vedeli na ňu napr. obrátiť ľudia ktorí vidia, že niekto z chamtivosti znečisťuje prostredie nelegálnymi skládkami a podobne!
Toto sú pre mňa atribúty prezidenta a nie formálne relikty.
Ako hovorí Ibi Maiga "Len môj názor"!

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Martin Klus
19:13:18 2019.06.15

Martin Klus

STROKKUR GEYSYR TAK TROŠKU INAK :)
Možno ste už o ňom počuli. Najznámejší gejzír na Islande, ktorého predchodca striekajúci do výšky až 80 m dal pomenovanie všetkým gejzírom sveta. Nás jeho súčasný menší brat takto pekne "osprchoval" :) #martinklus #zapolitickouoponou #GoProFusion

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Eduard Chmelár
18:38:07 2019.06.15

Eduard Chmelár

NECH ŽIJE REPUBLIKA

Pri otvorení nového Námestia T. G. Masaryka v Bratislave oslovoval poslanec parlamentu za SaS Peter Osuský prítomného Karla Schwarzenberga „Jeho Jasnosť knieža“. Povedal to pod sochou štátnika, ktorý používanie šľachtických titulov zrušil a tento zákaz je stále platný aj v Slovenskej republike ako nástupníckom štáte. To, čo sa u nás „blahosklonne“ prehliada, by sa napríklad vo Francúzsku alebo Taliansku nemohlo stať. Tam sa na republikánske symboly a tradície dbá veľmi prísne. Na Slovensku máme republiku sto rokov, no často mám pocit, že tieto veci stále nemáme vyjasnené.

Po prvýkrát som si to uvedomil v roku 2008 – pri ošiali, ktorý spôsobila návšteva britskej kráľovnej Alžbety II. Tá vzdávaná úcta až hysterické dojatie zo strany nášho obyvateľstva bola veľmi zvláštna, najmä ak si uvedomíte, že nešlo o významného vedca či umelca, štátnika, ktorý zmenil svet, športovca, ktorý dokázal prekonať ľudské možnosti – ale v podstate o bodrú dôchodkyňu, ktorá sa bez vlastného pričinenia stala hlavou Veľkej Británie. Naši novinári písali o nej takmer teologické články, a pritom v tom istom momente nevedeli zachovať ani elementárny rešpekt voči nášmu prezidentovi Gašparovičovi, ktorý bol spoluzakladateľom štátu a na rozdiel od britskej panovníčky si ho občania dvakrát priamo zvolili. Argumentovať, že kráľovná má na rozdiel od našich demokratických politikov noblesu, je prejavom snobských manierov, nie zhodnotenia kvalít človeka. Kráľovská etiketa je ako anglický trávnik. Každý hádam vie, koľko času zaberie jeho vypestovanie a ani spôsoby britskej monarchie nevynašla Alžbeta II. Bol by som zvedavý, čo by žurnalisti omámení úrovňou britskej panovníčky povedali, keby skutočne prehovorila. Sama. Či by im to nadšenie vydržalo. Aj Magda Vášáryová vyzerala noblesne, kým prednášala naučené texty. Porovnávať kráľovnú s politikmi, ktorí prešli vyhňou demokratických volieb a musia národ presvedčiť silou argumentov, nie blahosklonným mávaním a imidžom Červenej Čiapočky, je skutočne poriadne od veci. Pohľad na omdlievajúce davy, ochotné v tom čase premrznúť na kosť len aby z diaľky skôr vytušili ako uvideli siluetu kráľovnej, bol z racionálneho odstupu skutočne čudný. Rovnako ako pohľad na strémované celebrity, ktoré si robia starosti, ako uspejú v tých niekoľkých sekundách svojho života a trasú sa od vzrušenia pri dotyku ruky drobnej ženy, ktorá má stisk asi ako mŕtva ryba. Akoby v tej chvíli na nich prešiel nejaký odlesk kráľovského majestátu a každý sa snažil rozprávať tak trochu vznešenejšie, dôstojnejšie či (povedzme si to úplne nearistokraticky) predposrato. Ako napríklad vtedajší bratislavský primátor, ktorý, lapajúc po dychu, skutočne veľmi noblesne a pomaly oboznámil televíznych divákov s tým, že „umožnil“ Alžbete II. spoznať jej námestníkov... Kráľovná toľkú poctu určite nečakala.

Veľmi podobné nepatričné správanie sa dalo pozorovať počas dnešného inauguračného dňa. Kým neoficiálnu reklamnú agentúru Zuzany Čaputovej Zomri najviac znervóznilo, že Andrej Danko bol vďaka svojmu nepatrične dlhému prejavu fakticky sedem minút prezidentom republiky, na celom akte boli rušivé oveľa závažnejšie prvky, ktoré minimálne vzbudzujú rozpaky. Napríklad oslovenie „Vaša Excelencia“ v republike nenáleží domácemu prezidentovi, ale iba zahraničným vysokým štátnym predstaviteľom a veľvyslancom. Slávnostná bohoslužba Te Deum nepatrí do republikánskej tradície. Je to pozostatok korunovácie kráľov, prezidenti Masaryk a Beneš ju striktne odmietali a nie je náhodné, že je to tradícia totalitných hláv republiky – Emila Háchu, Jozefa Tisa a Klementa Gottwalda. Tí si totiž potrebovali svoj majestát potvrdzovať a posilňovať aj takýmto spôsobom. Slovenská republika sa však podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo, čo by nás malo viesť podobne ako prezidenta Masaryka k odmietnutiu ďakovnej bohoslužby za prezidentku ako oficiálneho štátneho aktu. Ak už teda chce byť Zuzana Čaputová naozaj prezidentkou všetkých, teda aj tých 750 000 ľudí bez náboženského vyznania.

Zdá sa však, že časti spoločnosti to vôbec neprekáža. Naopak, mnohým ľuďom sa ceremoniály, ktoré sú historickým reliktom monarchistických čias, evidentne páčia. Na viacerých osobách v centre Bratislavy bolo vidieť, že sú doslova roztrasení z toho, že sa mohli dotknúť pani prezidentky, jedna pani sa z toho dokonca hystericky zrútila a iná sa Novému Času zverila: "Keď som jej podala ruku, tak som mala pocit, že ona je pre Slovensko ako svätý otec František pre cirkev.“ Čo je úplne šialené, ale práve toto musíme brať do úvahy: existuje tu nemálo ľudí, ktorí prezidenta nechápu ako ochrancu ústavy a demokracie, ale ako kráľa či pápeža, ku ktorému môžu vzhliadať. Na mieste je potom však otázka, či si naozaj želáme republiku a rozumieme jej princípom.

Táto diskusia u nás vlastne nikdy neprebehla. Pritom minimálne latentné monarchistické sklony malo Slovensko vždy. Úvahy o monarchii stáli už pri zrode slovenského politického myslenia. Dokonca aj tzv. uhorskí jakobíni z roku 1795, ktorí chceli v habsburskej ríši presadiť myšlienky Francúzskej revolúcie, boli v skutočnosti girondistami, lebo chceli premeniť Uhorsko na federálnu konštitučnú monarchiu, nie republiku podľa parížskeho vzoru. Ľudovít Štúr v roku 1849 tvrdil, že Slováci zmýšľajú s cisárskou vládou tak úprimne, ako málokto v monarchii. V tom čase žiadali štúrovci vytvorenie od Uhorska nezávislej korunnej krajiny na čele s kniežaťom. Republiku v tom čase presadzovala len malá časť slovenskej inteligencie bojujúca v tom čase na opačnej strane – v tábore kossuthovskej revolúcie. Podobne sa uvažovalo ešte v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, keď sa rátalo s tým, že na čele slovenskej autonómie (so sídlom v Nitre) by malo stáť knieža, ktoré by bolo členom vládnucej kráľovskej rodiny. Ani počas prvej svetovej vojny monarchistické nálady Slovákov neopustili. V čase rokovaní o povojnovom usporiadaní stredoeurópskeho priestoru Zväz česko-slovenských spolkov na Rusi prijal v marci 1915 rezolúciu, v ktorej predložil svoj zámer: vytvoriť samostatnú československú ríšu na čele s kráľom. Podobne uvažoval aj generál Štefánik, ktorý mal s profesorom Masarykom spor, keďže nechcel republiku, ale monarchiu, na čelo ktorej chcel dosadiť niekoho z talianskej kráľovskej rodiny.

To však nič nemení na tom, že už sto rokov sa snažíme pestovať republikánske tradície. Sám zakladateľ republiky T. G. Masaryk sa tomu venoval veľmi húževnato a uvedomil si, že aj jeho prezidentský úrad má mnoho monarchistických prežitkov. Postupne sme ich však odbúravali. Len pred pár rokmi sme zrušili trestný čin hanobenia hlavy štátu, čo bol pozostatok trestného činu hanobenia cisárskej rodiny – prvok, ktorý nemá v demokratickej republike svoje miesto. Stále však máme v našom zriadení niektoré historické relikty monarchie ako napríklad vymenovanie vysokoškolských profesorov prezidentom – odborný akt, do ktorého nemá hlava štátu čo zasahovať. Tieto veci treba jednoznačne vyriešiť. Je najvyšší čas povedať si, že skutočné tradície Slovenskej republiky sú republikánske a že je pomerne nevkusné, ak sa každú chvíľu hráme na niečo iné. Hysterické výkriky Bratislavčanov počas návštevy britskej kráľovnej (alebo akéhokoľvek monarchu) typu „Boh ochraňuj kráľovnú!“ mi prídu absolútne nemiestne, a to nielen preto, že pri pohľade na desiatky bodyguardov nevdojak zapochybujete, kto tu tomu vlastne velí. Predovšetkým preto, lebo je trápne spochybňovať samých seba a hrať sa na poddaných Jej Veličenstva. Iste, nie sme v tom sami. Rovnako čudné je, ak si v budove parlamentu Maďarskej (zdôrazňujem) republiky uvedomíte, že najposvätnejšou relikviou, ktorej sa vzdáva úcta, nie je úrad prezidenta, ale svätoštefanská koruna, ktorá aj tak nie je svätoštefanská, lebo pochádza z 12. storočia, ale to nikomu nebráni v tom, aby sa pri nej každú hodinu menila čestná stráž.

Snažiť sa šaškovať a podobať sa na kráľovstvo v prejavoch uctievania hlavy štátu je však absolútny nezmysel a nevkusný gýč. Chcem len dúfať, že sa nasledujúcich päť rokov nebudú médiá sústreďovať na šatník pani prezidentky, ako to robili v posledných dňoch, ale na výkon jej funkcie. Tradícia sa nedá nahradiť teatrálnosťou. Monarchia v Británii má svoje hlboké korene. Keď som tam žil, nemohol som si nevšimnúť, že fotografia stretnutia (hoci len náhodného) s členom kráľovskej rodiny je najcennejšou relikviou v každej britskej domácnosti. Podobne je to aj v Španielsku, Švédsku alebo Dánsku (mimochodom, je pozoruhodné, že návšteva týchto monarchov v nás toľko nadšenia nevzbudila, hoci ide o rovnako staré rody, navyše bez väčších škandálov – v porovnaní s manželmi Windsorovcami – čo len potvrdzuje, že sme podľahli tzv. mediálnej inscenácii). Dokonca aj moji ľavicoví priatelia z týchto krajín sa ma neraz nechápavo pýtali, ako môžeme za hlavu štátu považovať osobu, ktorú nezvolí ani tretina národa a po piatich rokoch hľadáme inú. Tieto historické skúsenosti sa skrátka nedajú ničím nahradiť.

Je pochopiteľné, že vzhľadom na doterajší marazmus slovenskej politiky nástup Zuzany Čaputovej mnohí ľudia spájajú s nádejami. Nevidím nijaký dôvod hlbšie komentovať jej prejav, hoci bolo vidno, že sa snaží obsiahnuť všetky témy, čo so sebou nesie vždy riziko banálnosti a povrchnosti. To, že chce byť prezidentkou všetkých občanov, je povinná jazda všetkých hláv štátov, ktorých si pamätám. To je pekný záväzok, ale nemá zmysel ho vyzdvihovať, lebo len pred niekoľkými hodinami odišiel z Prezidentského paláca človek, ktorý vo svojom inauguračnom prejave tiež sľuboval spoločenský zmier a napokon zanechal túto spoločnosť rozoštvanú ako nikdy predtým. Rovnako však nevidím dôvod na to, aby sme ju kritizovali za pekné reči. Čo je to za správanie, keď nová hlava štátu ešte len vystúpi z auta a nejaký hlúčik na ňu ziape „Hanba!“?? Aký dôvod má nadávať na ňu za to, že chce ľudí spájať, ponúknuť im nádej a prispieť k tomu, aby bolo Slovensko lepšie miesto pre život? To sú predsa ciele, voči ktorým sa nedá namietať. Politikov treba posudzovať podľa skutkov, nie podľa rečí. Ak aj patríte k tým, ktorí Zuzane Čaputovej nedôverujú, takýmito nenávistnými prejavmi neoslabujete ju, ale možnosť celospoločenského zmierenia. Mimochodom, to isté by som očakával od nej alebo od Andreja Kisku, ktorý iba moralizoval o nenávisti, ale nevšímal si ju vo vlastných radoch, iba v tábore jeho protivníkov. Takto sa však pohnúť dopredu nedá. Musíme začať od seba. Všetci. A nepodliehať ani nenávisti, ani kultu osobnosti. Skutočná demokracia sa totiž neznesie ani s psychotickou polarizáciou, ani s morálnym gýčom umelo vytváranej jednoty spoločnosti. Nech žije republika.

Zobraziť status na Facebooku (zobraziť viac...)

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X