Politológovia nemajú čo Kiskovi vytkúť, spája Slovákov

Andrej Kiska sa stal štvrtým prezidentom Slovenska
Prezident Andrej Kiska (vpravo) počas ochutnávky ríbezláku pod hradom Devín. Bratislava, 15. jún 2014. Foto: SITA/Ján Slovák

BRATISLAVA 29. marca (WEBNOVINY) – Pôsobenie Andreja Kisku rok od volieb hodnotia politológovia prevažne pozitívne a oceňujú, že Kiska neprišiel do žiadneho otvoreného konfliktu so svojim súperom z druhého kola, premiérom Robertom Ficom.

„Ak sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky a podpory vedúcich predstaviteľov, tak na vrchole rebríčkov popularity sa pravidelne strieda prezident s premiérom. Je to pozitívny ukazovateľ pre našu krajinu a je to nepochybne tiež dôkaz, že bývalí tvrdí súperi, z ktorých každý má svoj názor, dokázali v prvom roku od prezidentských volieb pozitívne spolupracovať,“ povedal pre agentúru SITA politológ Michal Horský.

Potreboval čas na ostrieľanie sa

Podľa Jána Baránka prezident začal plniť aj ten bod programu, čo zanedbával, čiže boj proti korupcii. „Nemám zásadné výhrady k jeho pôsobeniu, potreboval istý čas na ostrieľanie sa. Nebol politik, je to pochopiteľné,“ tvrdí Baránek.

Politológovia sa zhodujú, že zatiaľ medzi Kiskove najvýraznejšie kroky patria jeho rozhodnutia v oblasti súdnictva a zdravotníctva.

„To, že sa Kiska vyjadruje k zdravotníctvu sa dalo očakávať, keďže to avizoval aj v predvolebnej kampani. Podľa môjho názoru je Kiska v zdravotníckych témach kompetentnejší ako predseda vlády. Ako filantrop pôsobil v zdravotníctve dlho, pozná ho zvnútra,“ tvrdí Mesežnikov.

Odporúčame: Kiska navštívil Bardejov, s ľuďmi hovoril o problémoch

Postavil sa na stranu kritikov Putina

Zároveň podľa neho prezident svojimi vyjadreniami pomohol k zmenám v justícii. „Kiskovo stanovisko k justícii vyvolalo pozitívnu zmenu a jeho postoj prispel aj k výmene predsedu Najvyššieho súdu, keďže už pred voľbami avizoval, že by mal problém vymenovať Štefana Harabina,“ dodal Mesežnikov.

Politológovia tiež upozorňujú na Kiskovo rozhodnutie nevymenovať ústavných sudcov do funkcie. „Z morálno-etického pohľadu mal na to právo,“ tvrdí Baránek. „Celkovo hodnotím Kiskovo pôsobenie vo vnútornej politike pozitívne,“ povedal Mesežnikov.

V rusko-ukrajinskom konflikte sa prezident „jasne postavil na stranu kritikov Putina,“ hodnotí Baránek Kiskovo pôsobenie v zahraničnej politike.

V zahraničnej politike sa mu nedá nič vytknúť

Horský upozorňuje, že „hoci vo vyhláseniach premiéra nepočuť tak jasné tóny v zahranično-politických vystúpeniach, pri prezidentových vyjadreniach sú často prítomní minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák alebo minister obrany Martin Glváč, ktorí by nikdy nemohli sedieť za jedným stolom s prezidentom bez súhlasu ich premiéra“.

Podľa Mesežnikova Kiska po prevzatí úradu pokračoval vo svojich predvolebných sľuboch, hlavne čo sa týka podpory členstva v Európskej únii a NATO. „Jednoznačne vystupoval a vyjadroval sa k témam ako solidarita v rámci EÚ a vyjadroval sa tiež k plneniu záväzkov vyplývajúcich pre Slovensko z týchto organizácií,“ tvrdí Mesežnikov.

Baránek tiež konštatuje, že hoci podľa Ústavy SR môže prezident robiť zahraničnú politiku, túto kompetenciu si Kiska neprivlastňuje. Politológovia sa zhodujú, že v zahraničnej politike nie je nič, čo by sa dalo Kiskovi vytknúť.

Dôverujú mu aj voliči Smeru

Politológovia nepredpokladajú, že Kiskovo pôsobenie by sa mohlo výrazne zmeniť. Očakávajú, že prezident ostane naďalej jedným z najdôveryhodnejších politikov a bude spájať občanov. „Kiska jednoznačne spája občanov, dôverujú mu dokonca aj voliči SMER-u, čo je veľmi pozitívne,“ hodnotí Mesežnikov.

Horský upozorňuje, že Kiska vo svojej kandidatúre „obratným spôsobom využil všeobecné znechutenie občanov zo straníckej politiky ponovembrových elít“. K jeho volebnému úspechu prispeli podľa Horského aj ďalšie dva faktory – pomerne bezvýrazná politika jeho predchodcu a hektická kampaň opozície, že ktokoľvek okrem premiéra môže byť dobrým prezidentom.

„Z takýchto východísk mal Kiska ako novozvolený prezident dvojnásobne ťažkú úlohu presvedčiť občanov, že predsa sa ako-tak v politike vyzná a zároveň aj upokojiť polarizujúcu sa verejnosť,“ dodal Horský.

Andrej Kiska

sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov.

Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaMartin GlváčMichal HorskýMiroslav LajčákRobert Fico