Plesová sezóna tradične prichádza po sviatku Troch kráľov. Trvá až do Popolcovej stredy, ktorou sa začína obdobie veľkonočného pôstu. Zo šľachtických dvorov a cez bohatých mešťanov sa plesové šantenie presunulo až na vidiek, kde v posledných desaťročiach bývajú garantmi spoločenskej zábavy aj záujmové združenia, ako sú hasiči, rybári a v neposlednom rade i poľovníci. Profesijné webové stránky už dnes ponúkajú avíza na poľovnícke plesy, ktoré majú v niektorých obciach dlhoročnú tradíciu, špičkovú úroveň a vysoký honor presahujúci neraz celý región.
Práve poľovnícke bály majú svoj nezameniteľný kolorit. Či už je to v podobe osobitého plesového oblečenia pánov i dám, štýlovo zariadeného interiéru tanečných sál i tematicky ladenej hudobnej kulisy. No poľovnícke plesy lákajú aj neobvyklými gastronomickými špecialitami z diviny. Tak ako na vianočnom stole nezvykne chýbať kapustnica, ani plesová poľovnícka tabuľa sa nezaobíde napríklad bez polievky z bažanta, tradičného divinového gulášu, grilovaných srnčích chrbtov, jelenieho stehna na smotane, diviačích steakoch s brusnicami, či opečených medialónkoch z daniela. A to je len skromný výpočet originálneho menu na poľovníckych plesoch. Azda ani netreba pripomínať, že aj tradičná polnočná tombola má na poľovníckom plese veľmi originálnu, s ničím nezameniteľnú ponuku výherných cien.
Plesová sezóna a maškarné bály počas fašiangov sú tiež príležitosťou na stretnutia nielen medzi poľovníkmi, ale aj ich rodinami a priateľmi. Práve tieto neformálne kontakty pri dobrej nálade vytvárajú to najlepšie podhubie na upevnenie vzťahov i vzájomného porozumenia. Veď, v konečnom dôsledku toto obdobie charakterizuje pohodu, hojnosť jedla a pitia na vidieku i v mestách. Posedenia pri bohato prestretých stoloch by mali podľa tradície zabezpečiť hojnosť a prosperitu v nadchádzajúcom roku a zároveň byť protikladom k veľkonočnému pôstu.