BRATISLAVA 14. februára (WebNoviny.sk) – Pre kresťanov sa v stredu začína pôst, ktorý je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní. Kresťania si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy.
Kresťania sa už v 2. storočí pripravovali na veľkonočnú slávnosť dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Obdobie 40 dní možno spájať s viacerými udalosťami: 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 rokov trvala cesta Izraelitov na púšti, 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj.
Zrieknutie sa jedla a pitia
V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst zrieknutie sa jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka.
Zo zosmiešňovaného vianočného stromčeka z Ríma, ktorý mal prezývku „prašivec“ narobia suveníry
Chrámové rúcho je, podobne ako v advente, fialovej farby. Počas služieb Božích nenosia farári bielu kamžu, ale iba čierny luterák. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne. V Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký piatok sa čítajú pašie – história utrpenia Ježiša Krista.
Židia sedávali v popole
Pôst sa začína Popolcovou stredou. Tento názov pochádza z dávnych čias, keď na znak smútku sedávali Židia v popole. Pôst vrcholí Veľkým týždňom. Pôst tvoril aj súčasť židovského kultu, Židia sa postili v pondelok a vo štvrtok.
Postupne sa však pôst sformalizoval. Ľudia ho začali pokladať za svoj záslužný skutok. Takýto postoj Ježiš kritizoval. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, ktoré sa má diať v skrytosti.