V utorok 26. apríla 2022 po prvý raz zasadala tohtoročná odborná porota Ceny Oskára Čepana a vybrala piatich umelcov/umelkyne: LENKU ADAMCOVÚ, PETRA KAŠPARA, MONIKU PASCOE MIKYŠKOVÚ, MICHALA MITRA, JÁNA SKALIČANA. Vo svojom vyhlásení zdôraznila rozmanitosť autorských prístupov, ktoré prezentujú súčasné slovenské vizuálne umenie aj smerom k medzinárodnému publiku. Pätica začne už od mája pripravovať autorské projekty na spoločnú výstavu, ktorá bude od septembra inštalovaná v Kunsthalle Bratislava. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 57 umelcov/umelkýň, čo je najvyšší počet v 27-ročnej histórii projektu. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.
„Výber poroty bol náročný pre veľký počet prihlášok, ako aj vysokú úroveň tvorby prihlásených. V rámci selekcie sme uprednostnili umelecké prístupy, ktoré prezentujú jedinečný a zároveň kolektívny hlas, demonštrujú potenciál a budú môcť ťažiť z príležitosti účasti v projekte ako možnosti rastu v ďalšej umeleckej kariére, alebo prejavu uznania svojej doterajšej praxe. Vybraná skupina umelcov a umelkýň tlmočí svojím dielom diverzitu prístupov, reprezentujúcich diskurz súčasného slovenského vizuálneho umenia aj smerom k medzinárodnému publiku. Zároveň kolektívne reflektuje rôznorodosť umeleckých produkcií dneška,“ napísala v mene medzinárodnej odbornej poroty Ceny Oskára Čepana 2022 jej predsedníčka Amira Gad.
Porota mala k dispozícii portfóliá a prihlášky umelcov a umelkýň do Ceny Oskára Čepana 2022 takmer tri týždne pred svojím prvým online zasadnutím. Napriek vopred nadobudnutému prehľadu a pripravenosti porotcov a porotkýň trvalo zasadnutie takmer deväť hodín. „Názorové preferencie porotkýň a porotcu sa však v mnohom stretávali, o čom svedčili už vopred vytvorené ,shortlisty‘,
ktoré zefektívňujú celý výberový proces. Tešíme sa na spoluprácu s päticou autorov a autoriek, ktorí získajú štipendium na vznik nových autorských projektov, ktoré odprezentujú v rámci spoločnej výstavy na jeseň v Kunsthalle Bratislava. Porota sa, tentoraz osobne, stretne opäť koncom októbra v Bratislave, pričom bude viesť dialóg s vystavujúcimi a ich prezentáciami na výstave, výstupom čoho bude aj event pre verejnosť,“ povedala riaditeľka projektu Lucia Gavulová.
Portfóliá prihlásených posudzovala medzinárodná porota zložená zo špičkových odborníčok a odborníka v oblasti súčasného vizuálneho umenia: Aaron Cezar (USA/UK; zakladateľ a riaditeľ Delfina Foundation v Londýne; v roku 2021 člen poroty Turner Prize; ex-kurátor Hayward Gallery Project Space v Londýne; kurátor programov pre verejnosť na 58. Bienále v Benátkach), Amira Gad (EG/FR; riaditeľka Light Art Space Berlín; v 2014-2019 kurátorka Serpentine Galleries v Londýne; s Hansom Ulrichom Obristom spolukurátorka skupinovej výstavy Hack Space v K11 Art Foundation v Honk Kongu), Edith Jeřábková (CZ; hlavná kurátorka PLATO Ostrava; zakladateľka iniciatív Institut úzkosti a Are I are-events.org) a Lilia Kudelia (UA/USA; hosťujúca kurátorka v Residency Unlimited v New Yorku; ex-kurátorka Dallas Contemporary v Texase, Corcoran Gallery of Art vo Washingtone a Art Arsenal v Kyjeve; v roku 2017 ko-kurátorka Národného ukrajinského pavilónu na 57. Bienále v Benátkach).
Porota sa pristavila aj pri aktuálnej situácia, ktorá určuje širší kontext diania, v ktorom sa nachádza aj Cena Oskára Čepana. „V časoch rôznych turbulencií a vojny je esenciálnou hodnotou solidarita a súdržnosť, nutnosť vytvorenia silnejších základov pre lepšiu a sľubnejšiu budúcnosť. V tomto duchu sa tohtoročná Cena Oskára Čepana rozhodla po prvý raz v histórii svojho fungovania vyhlásiť skupinu umelcov bez vyhlásenia jedného víťaza/víťazky, ako gesto a symbol kolektívneho hlasu,“ píše sa vo vyjadrení člena a členiek poroty.
VYBRANÍ UMELCI A UMELKYNE, CENA OSKÁRA ČEPANA 2022
LENKA ADAMCOVÁ
Lenka Adamcová absolvovala v roku 2021 Ateliér intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2019 až 2020 strávila dva semestre na Univerzite umení v Rýne v Štrasburgu, kde študovala zvuk. Minulý rok sa zúčastnila stáže v Synth Library v Prahe. V roku 2020 realizovala zvukovú performance La Chufferie v Galerie de la HEAR v Štrasburgu, či v rámci Sonic Protest Festival v Paríži. Vo svojej umeleckej praxi sa zaoberá primárne prácou so zvukom, ako aj kolaboráciami v rámci rôznych choreografických, performatívnych a participatívnych projektov s inými umelcami a umelkyňami.
Porota o výbere Lenky Adamcovej: „Jadrom umeleckej praxe Lenky Adamcovej je výskum zvuku. Vytvára dynamicky vrstvené akustické krajiny s pomocou filmu, videa a sluchových stratégií na rozhraní od kompozície, dekonštrukcie a ohýbania či deformácie. Prezentuje sa aj cez frekventované kolaborácie s hudobníkmi, choreografmi a inými umelcami. Svojím dielom produkuje mnohoraké stavy dočasností, naliehavé a oslobodzujúce zároveň, ponúkajúce príležitosti k zváženiu alternatívnych realít.“
PETER KAŠPAR
Peter Kašpar vyštudoval masmediálnu komunikáciu na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2017 sa zúčastnil štipendijného pobytu SAIC na School of the Art Institute v Chicagu, v roku 2016 absolvoval rezidenčný pobyt The Fountainhead na Miami a v roku 2015 na School of Visual Arts Residency v New Yorku. V roku 2014 bol nominovaný na Pulse Art Prize. Medzi samostatné výstavné projekty posledného obdobia patria napríklad Liquid Being (2021) v A Promise of Kneropy alebo Sunroof (2017) v The Java Project v newyorskom Brooklyne.
Porota o výbere Petra Kašpara: „Bolo by jednoduché povedať, že ústrednou témou práce Petra Kašpara je umelá inteligencia (AI); skutočnosťou je, že jej témou sme my, lebo aj my sme AI. Oddeľovanie ľudí od AI a technológií nastavuje binárnu optiku a tvorí tak základ budúcim konfliktom. Možno aj preto nás Kašpar neuvádza iba do imerzívneho sveta virtuálnej reality, ale neustále udržiava spojenie aj s naším fyzickým prostredím vecí a tiel, ktoré sa nám javí ako známe. Zároveň tým ale ukazuje, že to nemusí byť celkom tak a že AI odhaľuje aj neznáme skutočnosti. Túto súvislosť potom sleduje na kognitívnej a zmyslovej úrovni, cez prepájanie činností našich telesných receptorov, mozgových vlákien, optických káblov a algoritmov. Kašpar sa programovo zaujíma o oblasť AI, rasizmu a etiky. Zbiera, pozoruje a porovnáva vzorce živých i neživých vesmírnych a zemských entít, ktoré sú dôkazom vzájomnej prepojenosti a príbuznosti všetkých častíc.“
MONIKA PASCOE MIKYŠKOVÁ
Monika Pascoe Mikyšková absolvovala magisterské štúdium v Ateliéri maľby +– XXL, kde v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium. V roku 2004 sa zúčastnila študijného pobytu v ateliéri Roxy Walsch na University New Castle Upon Tyne vo Veľkej Británii. V roku 2020 získala štipendium Nadácie NOVUM, v roku 2015 ocenenie v kategórii Selector Selection Prize v rámci Essl Art Award CEE a v roku 2007 3. miesto v súťaži VÚB Maľba. V rámci samostatných výstav prezentovala svoju tvorbu napríklad v Arosita Gallery v bulharskej Sofii (Natural Environment, 2021), alebo na skupinovej výstave Calm/Still Life (2021) v Tsekh Gallery v Kijeve.
Porota o výbere Moniky Pascoe Mikyškove: „Maliarska prax Moniky Pascoe Mikyškovej osciluje medzi premýšľaním nad maľbou skulpturálnym spôsobom a maľbou ako archeologickým médiom. Stelesňujúc rolu vizuálnej botaničky sa Mikyšková inšpiruje Nehemiahom Grewom, anglickým botanikom, ktorý ako prvý odhalil vnútornú štruktúru a funkciu rastlín. Jej maľby nám pripomínajú krásu prírodného sveta a dôležitosť aktu podpory nášho životného prostredia. Jej technika je podrobná aj subtílna, odzrkadľujúc komplexnosť a krehkosť rastlín. Pozornosť poroty upútali voľne stojace štruktúrované inštalácie, schopné prehodnotiť pojem maľby ako sochy, ako aj pretvárať fiktívne záhrady v kontexte múzea. Mikyškovej maľby sú zároveň apelom a výzvou k citlivému prístupu k životnému prostrediu: ,Moja práca nie je politická v zmysle aktivizmu, ale keďže príroda je jednou z mojich hlavných inšpirácií, záleží mi na jej ochrane a podporujem všetky environmentálne aktivity, ktoré sa snažia zmeniť súčasnú klimatickú situáciu. Rovnako si myslím, že moje práce vychádzajú zo ženskej skúsenosti v súčasnom svete.‘
MICHAL MITRO
Michal Mitro ukončil odbor intermédiá na Vysokom učení technickom na Fakulte výtvarných umení v Brne. V rokoch 2018 a 2019 sa zúčastnil stáže na Royal College of Arts so špecifikáciou artScience v holandskom Hágu, v 2013 a 2014 študoval na University of Tasmania sochu a zvuk a v 2012 na American University of Beirut psychológiu a výtvarné umenie. Okrem toho má za sebou aj vzdelanie v oblasti sociológie (Bosphorus University Istanbul, Masarykova Univerzita Brno). Vystavoval na rade výstav doma i v zahraničí. Popri umeleckej praxi sa venuje aj kurátorskej činnosti v interdisciplinárnom spolku sessi.space (Safe Space for Exploring S- Ideas) a je členom výskumného telesa STELLA (Somatic Tech Live Lab), mapujúceho prieniky performatívneho umenia a technológií v regióne V4.
Porota o výbere Michala Mitra: „Autorská prax Michala Mitru prekladá mnohostranné ekologické, socio-politické a ekonomické procesy do pozoruhodných metafor. Jeho posledné projekty vizualizujú spojenia medzi farmaceutickým priemyslom a etno-religióznymi konvenciami, prekvitaním kryptomien a históriou ťažby uhlia; a usilujú o priame zapojenie skúseností so sezónnymi afektívnymi poruchami, digitálnym záhradníctvom a sociálnym aktivizmom. V tvorbe jeho hyperobjektov a participatívnych nastavení dokáže Mitro obsiahnuť signály, fotóny, sonické vibrácie, umelú inteligenciu, silikón a karbónové chipy ako materiály jeho umeleckého arzenálu, ktorý sa rozprestiera na osi od 3D tlačí a zvukového inžinierstva po špekulatívnu archeológiu a docufiction. Technológia, fauna a flóra zohrávajú v jeho diele signifikantnú úlohu, komplikujúcu činnosť človeka.“
JÁN SKALIČAN
Ján Skaličan je od roku 2019 doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2018 absolvoval odbor Fotografia a nové médiá. V roku 2017 sa zúčastnil výmenného pobytu na Univerzite umení v Belehrade. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži Slovak Press Foto. Je súčasťou umeleckého kolektívu dsk., v rokoch 2014 až 2017 bol ako spoluzakladateľ kurátorsky a organizačne aktívny v artist-run space Žumpa a v roku 2016 organizoval projekt Mor ho! v bratislavskej Galérii Medium. V roku 2021 mal samostatnú výstavu Stream v Považskom Múzeu v Žiline a v SODA Gallery v Bratislave, skupinovo vystavoval v minulom roku napríklad na prehliadke Two Shapes of Leaf on Tree vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.
Porota o výbere Jána Skaličana: „Cez fotografické prístupy skúma Ján Skaličan nie len potenciál média, ale aj jeho obmedzení, ktoré ho v rámci výsledkov jeho pozorovaní často vedú na pole inštalácií, integrujúcich zvuk, objekty a texty. Zamýšľa sa nad naším vzťahom k životnému prostrediu ako v bezprostrednom, tak v širšom zmysle, odhaľujúc jeho históriu a čoraz viac špekulujúc nad tvarovaním jeho budúcnosti v stave klimatickej núdze. Skaličanovo dielo nás vedie cez hranice reality, popri tom, ako sa rôznymi spôsobmi pokúšame čeliť mnohým krízam, ktorých sme aktuálne súčasťou.“
Informačný servis