BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) – V parlamente sa na stredajšej mimoriadnej schôdzi horlivo diskutovalo o Váhostave. Problémy tejto spoločnosti v stredu prerušili prvú mimoriadnu schôdzu o odvolávaní ministra zdravotníctva Viliama Čisláka (nominanta Smeru-SD). (VIAC V TOMTO ČLÁNKU).
Aj debatu o Váhostave však o 20:00 predseda parlamentu Peter Pellegrini prerušil, pretože diskusiu k skrátenému legislatívnemu konaniu o zmenách v reštrukturalizáciách nahradil nový bod programu – odvolanie Jána Figeľa (KDH) z funkcie popredsedu parlamentu.
Figeľ podľa návrhu ako bývalý minister dopravy v rokoch 2010 až 2012 nesie politickú zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa ocitli veritelia Váhostavu. Podstatná časť kontraktov medzi živnostníkmi a malými firmami ako subdodávateľmi a Váhostavom bola uzavretá v rokoch 2010 až 2012. (VIAC V TOMTO ČLÁNKU)
Parlament bude v diskusii k odvolávaniu Figeľa pokračovať vo štvrtok. Potom sa vráti k rozprave na skrátené legislatívne konanie o zmenách v reštrukturalizáciách. Po definitívnom schválení zákona by poslanci mali pokračovať v prerušenej schôdzi k odvolávaniu ministra zdravotníctva Viliama Čisláka.
Do parlamentu sa mimoriadne reštrukturalizácie dostali po problémoch stavebnej firmy Váhostav, ktorej ozdravný plán počíta s vyrovnaním záväzkov voči drobným veriteľom iba vo výške 15 percent. Opozičné strany avizovali, že predložia vlastné návrhy noviel zákonov. Veľkolepo ohlásené opatrenia vlády v súvislosti s kauzou Váhostav sú len 40-percentným riešením problému, vyhlásila SDKÚ-DS. Reagovala tak na ustanovenie, ktoré by veriteľom zabezpečilo uspokojenie pohľadávok do výšky 40 percent.
„Navrhované „riešenie“ zaplatí živnostníkom len náklady, ktoré štátu odviedli na daniach a odvodoch. Štát tak živnostníkom a malým podnikateľom len vráti to, čo mu už oni zaplatili na daniach a odvodoch,“ upozornila SDKÚ-DS. „Je cynické, že premiér slovenským stavbárom berie 60 percent ich pláce rukou, na ktorej má hodinky za 20-tisíc eur. Je to len dymová clona, ktorá má pomôcť Jurajovi Širokému dostať peniaze za hranice,“ uviedol poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Smer začal odvolávať Figeľa, opozícia chce opustiť funkcie
Veritelia môžu vymáhať do sto percent pohľadávok, tvrdí Fico
Odvolávanie Čisláka prerušili, Lipšic rečnil o Širokom a J&T
Obrazom: Váhostav je Dlhostav, ozývalo sa pred parlamentom
Na dlhy sa poskladajú občania Slovenska
Vláda dlhy Váhostavu zaplatí z peňazí všetkých daňových poplatníkov namiesto toho, aby na vlastné dlhy doplatil svojím majetkom Juraj Široký, myslí si nezaradený poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Sieť Miroslav Beblavý. „Namiesto toho, aby vláda tlačila na také riešenie, kde budú zahojení veritelia na úkor Juraja Širokého, vláda prijala zákon, kde my všetci máme zaplatiť drobným živnostníkom a Juraj Široký si môže nechať svoj majetok,“ povedal Beblavý.
Môžete si ho pozrieť —–> TU.
Vládny návrh, podľa ktorého by živnostníci prostredníctvom štátnej banky mali dostať 40 percent svojich pohľadávok a banka by ich potom vymáhala od spoločnosti Váhostav, považuje podpredseda Siete za neprijateľný. „Ani ja, ani premiér Fico neberie 40 percent platu. Ale vláda sa tvári, že má riešenie, ak živnostníkom ponúkne 40 percent,“ konštatoval Beblavý. Za ešte vážnejšie opozičný poslanec považuje, že dlhy nezaplatí Juraj Široký, ale poskladajú sa na ne všetci občania SR.
„Hĺbka každého vzťahu sa skúša v kríze. A hĺbka vzťahu tejto vlády a Juraja Širokého sa skúša v tejto kríze. Zatiaľ je to vzťah veľmi pevný, tak veľmi pevný, že vláda je ochotná prijímať zákony, ktoré pod nálepkou boja so schránkami za férové riešenie nárokov drobných živnostníkov vo Váhostave v skutočnosti pomáha a chráni Juraja Širokého a jeho obchodné záujmy,“ vysvetlil Beblavý.
Mimoriadna schôdza je pre Sieť cirkusom
Podľa Beblavého sú minimálne dve cesty, ako môže vláda kryť dlhy majetkom Váhostavu a Juraja Širokého. Majetok Váhostavu by podľa Beblavého mal postačovať na pokrytie pohľadávok v oveľa väčšom rozsahu, ako je dnes navrhované.
„Podľa informácií, ktoré mám, je veľmi pravdepodobné, že Juraj Široký má v bankách založené ďalšie svoje majetky za úvery voči Váhostavu. Keby došlo na konkurz alebo iný spôsob riešenia ako reštrukturalizácia, tak Juraj Široký by z vlastného majetku musel pokryť svoje záväzky voči bankám a tým viac by zostalo drobným živnostníkom a podnikateľom,“ okomentoval ďalší spôsob riešenia Beblavý.
„Preto ja aj strana Sieť považujeme mimoriadnu schôdzu za cirkus, na ktorom tradiční politici s Ficom na čele budú predstierať pomoc a riešenia. V skutočnosti to, čo máme, je slovenská schránková republika na čele so schránkovou vládou, ktoré nemajú záujem a nie sú schopné schránkam šliapnuť na krk, ani vyriešiť kauzu Váhostav tak, aby nebola na úkor daňovníkov, ale na úkor tých, ktorí tento problém zapríčinili,“ dodal Beblavý. Beblavý ani Martin Fedor sa ako členovia Siete na parlamentnom zasadnutí nezúčastnia.
Nezaradení poslanci parlamentu, ktorí sú v strane SKOK, uvádzajú, že vláda predstiera snahu riešiť problémy Váhostavu. „Vláda mala dostatok času na to, aby urobila systémové zmeny,“ upozornil poslanec Juraj Miškov.
Návrh o veriteľoch Váhostavu je zlý príklad pre nezodpovedných
Podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská skonštatovala, že riešenie, ktoré predkladá do parlamentu vláda, absolútne vynecháva z riešenia súčasnej situácie tých, ktorí ju spôsobili – manažment a vlastníkov Váhostavu. Most-Híd na stredajšej mimoriadnej parlamentnej schôdzi navrhne, aby ťarchu reštrukturalizácie museli znášať aj majitelia reštrukturalizovanej firmy a jej manažéri.
Podľa poslanca Národnej rady SR Viliama Novotného (podpredseda strany Šanca) je vládou navrhované riešenie zlým príkladom pre všetky nezodpovedné firmy. Váhostav by mal splatiť svoje záväzky po skončení svojej reštrukturalizácie zo ziskov z budúcich zákaziek. „Mali by sme trvať na dvoch podmienkach, ak už sa ide touto cestou. Prvou podmienkou je, že po reštrukturalizácii by vo vlastníckej štruktúre nemali byť žiadne schránkové firmy,“ povedal Novotný. Inak podľa neho hrozí, že zo ziskov z budúcich zákaziek nebude Váhostav uspokojovať svojich subdodávateľov, ale znovu sa stratia niekde v Karibiku alebo na Cypre u neznámych prijímateľov.
Za druhú podmienku poslanec označil to, že ak by schránkové firmy chceli uplatniť svoje pohľadávky voči Váhostavu za poskytnuté pôžičky, resp. vklady, malo by to byť možné iba vtedy, ak odkryjú svoju vlastnícku štruktúru. „Aby sa náhodou nestalo, že v rámci reštrukturalizácie sa nakoniec peniaze dostanú k tým, ktorí tento stav vlastne spôsobili, pretože schránkové firmy budú uspokojené v rámci reštrukturalizácie takisto ako subdodávatelia, živnostníci a malé firmy,“ dodal Novotný.
Kažimír chce zvýšiť základné imanie banky
Po schválení reštrukturalizačného plánu Váhostavu a návrhu novely Obchodného zákonníka chce Ministerstvo financií zvýšiť základné imanie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Vyhlásil to v rozprave k návrhu novely Obchodného zákonníka šéf rezortu financií Peter Kažimír.
„Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur,“ spresnil minister.
Slovenská záručná a rozvojová banka je 100-percentná dcérska spoločnosť štátu a jej jediným akcionárom je rezort financií. Dôležitým faktom podľa Kažimíra je, že z pohľadu fungovania systému verejných financií je spomínaná banka mimo verejných financií. „Peniaze nazhromaždili banky a ďalej ich budú platiť, to znamená, ak im odoberieme z tohto objemu, musia ho doplatiť v reálnom čase, tak ako to stanovuje zákon,“ dodal Kažimír.
Zároveň však podotkol, že to nepredstavuje dodatočný odvod. „Len v čase sa platenie tohto odvodu predĺži. Nemôže to mať žiadny dopad na správanie bánk, pretože oni už v minulosti zareagovali na zavedenie tohto odvodu,“ vysvetlil. Nezabezpečení veritelia sa budú môcť formou inzerátu v celoštátnych médiách uchádzať o predaj pohľadávok. „Z uspokojenia budú vylúčení majitelia pohľadávok, ktorí majú charakter schránkových firiem,“ ubezpečil Kažimír.
Návrh Smeru je podľa Hlinu zákerný
Navrhované riešenie z dielne rezortu financií podľa nezaradeného poslanca Ivana Mikloša nie je na úkor bánk, ale občanov. „Štátne finančné aktíva sú súčasťou okruhu verejných financií. Keď sa zaviedol osobitný odvod bankových inštitúcií, tak to samozrejme zvýšilo príjem verejných financií, čiže je to súčasťou verejných financií,“ vysvetlil. Podľa Mikloša tváriť sa, že je to na úkor bánk, je jednoducho lož.
„Je návrh, zlý návrh, hlúpy návrh, debilný návrh a návrh Smeru. Návrh Smeru je debilnejší od debilných a je zákerný. Štát zaplatí dlhy súkromnej firmy. To znamená, že daňoví poplatníci sa poskladajú pre živnostníkov, ale z prostriedkov štátu,“ reagoval poslanec Alojz Hlina (KDH).
Podľa poslankyne Lucie Žitňanskej (Most-Híd) tu máme vládu Roberta Fica bezmála desať rokov, pričom vláda za ten čas deväťkrát novelizovala zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
„To, že nám krachujú stavebné firmy a idú do reštrukturalizácie, vieme zhruba dva roky. V tomto pléne padlo veľa návrhov noviel zákona o konkurze a reštrukturalizácii cielených práve na riešenie tejto situácie. Všetky boli zamietnuté,“ upozornila. Smer podľa Žitňanskej prichádza 15 dní pred schválením reštrukturalizačného plánu.
Pellegrini predbehol opozíciu
Pôvodne plánovali mimoriadnu schôdzu k reštrukturalizácii Váhostavu zvolať opozičné strany, predbehol ich predseda parlamentu, ktorý zvolal zasadnutie z vlastnej iniciatívy.
Pellegrini súčasnú právnu úpravu, počas ktorej sa uskutočnilo viac ako 530 reštrukturalizácií, považuje za nedostatočnú, negarantujúcu rovnocenné postavenie jednotlivých typov veriteľov, pričom dostáva do nepriaznivej situácie najzraniteľnejších živnostníkov.
Predseda parlamentu očakáva, že parlament prijme uznesenia, ktorými zaviaže jednotlivých ministrov, aby urýchlene pripravili vo svojich oblastiach také úpravy, ktoré by mohli celý proces stabilizovať.
Základným zámerom návrhu zákona je podľa ministra spravodlivosti SR Tomáša Boreca zamedziť poškodzovaniu veriteľov v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilniť zodpovednosť za podnikanie. Návrh novely Obchodného zákonníka zavádza register diskvalifikácií, ktorého zriadenie by si malo podľa doložky vplyvov vyžiadať náklady vo výške 10-tisíc eur tento rok.
Novela predpokladá prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ďalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovanie firiem, medzi ktorými je zákaz vrátenia vkladov. Vzniknúť má tiež inštitút krízy obchodnej spoločnosti.
Jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek
Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. „Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania, a nie tým, že prostredníctvom reálnych či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov,“ povedal v úvodnej reči Borec.
Ak bude mať firma nedostatok kapitálu, spoločníci budú mať zakázané vyplácanie si zisku či uprednostňovanie uspokojenia svojich pohľadávok, pričom by svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom.
Pravdivo treba opísať všetky obchody
Do procesu reštrukturalizácie bude podľa návrhu môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili. Nová právna úprava ako následok reštrukturalizácie stanoví, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40 percent, reštrukturalizovaná firma nebude môcť svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr, ako uspokoja záväzky voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.
„Urobili sme si prieskum po súdoch a súdy nám potvrdili, že priemerná miera uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii je okolo 30 až 45 percent. Preto si myslím, že 40 percent je veľmi dobrá hranica,“ zdôvodnil po mimoriadnom rokovaní vlády premiér Robert Fico.
Slovenská záručná a rozvojová banka by zároveň podľa Fica mala ponúknuť odkúpenie pohľadávok malých veriteľov Váhostavu. „V praxi to znamená, že živnostníci, spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, ak prijmú našu ponuku, nebudú musieť štyri, päť rokov si vymáhať tých 15 percent, ktoré schváli reštrukturalizačný plán. V pomerne krátkom čase môžu dostať naraz a okamžite 40 percent hodnoty pohľadávky, ktorú majú voči reštrukturalizovanej firme,“ vysvetlil Fico. Novela by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, niektoré ustanovenia od 1. júla tohto roku, resp. 1. januára 2016.