Poslanci koalície žiadajú zmeny v ÚPN, chcú odstrániť nedostatky

Jaroslav Paška
Prvý podpredseda Slovenskej národnej strany Jaroslav Paška. Foto: SITA/Marko Erd

BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Koaliční poslanci chcú odstrániť nedostatky vo fungovaní Ústavu pamäti národa (ÚPN). Prijatím navrhovanej zmeny by výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka skončil k 15. októbru 2017.

Návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) na júnovú schôdzu predkladajú poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená).

Šetrenie finančných prostriedkov

Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok. Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady by schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda Správnej rady Krajňák naďalej ostane členom Správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.

Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady. Rovnako sa návrhom ruší výbor ústavu a orgánmi ústavu zostanú Dozorná rada a Správna rada. Navrhovaná úprava definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov Správnej rady a Dozornej rady, s pracovným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom. Poslanci považujú za nevyhnutné aj šetrenie finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu.

Z uvedeného dôvodu návrh upravuje výšku mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady. Predsedovi Správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať,“ uvádzajú v dôvodovej správe.

Chcú transparentné riadenie

Poslanci navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena Správnej rady, odvolať ho aj v prípade „zistených závažných nedostatkov Dozornou radou pri výkone jeho funkcie„, ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.

Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený,“ uvádzajú poslanci a dodávajú, že ich snahou je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených, alebo menovaných Národnou radou Slovenskej republiky, Prezidentom Slovenskej republiky a Vládou Slovenskej republiky predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým spomínaného transparentného a demokratického spôsobu riadenia. „Zavedenie tohto spôsobu riadenia je nevyhnutne spojené s úpravou právomocí orgánov ÚPN i špecifikáciou vnútorného kontrolného mechanizmu,“ dodávajú.

Skúmanie doby neslobody

Ústav pamäti národa bol zákonom zriadený ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovať všeobecne prospešné služby a uskutočňovať bádateľskú a vzdelávaciu činnosť pre obdobie rokov 1939 – 1989, ktoré bolo v čase vzniku sa označené ako doba neslobody. Úlohou ÚPN je skúmať a pripomínať skutočnosť, že v minulom storočí boli sloboda občanov a princípy demokracie na území Slovenska počas dlhých období potlačované. Počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia,“ približujú predkladatelia s tým, že už tvorcovia zákona pred pätnástimi rokmi si dávali za cieľ, aby ÚPN vykonával činnosti spočívajúce v dokumentácii, vedeckom bádaní, zhromažďovaní a poskytovaní informácií, ale aj vo vzdelávaní o dobe neslobody.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Edita PfundtnerJaroslav PaškaMartina Šimkovičová
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republikyÚPN Ústav pamäti národa