Poslanci po troch mesiacoch opäť rokujú o uvoľnení dlhovej brzdy

NR SR, parlament
Politici v slovenskom parlamente. Foto: ilustračné, SITA/Marko Erd

BRATISLAVA 8. septembra (WebNoviny.sk) – Po štvrtkovom neúspešnom opozičnom pokuse na mimoriadnej schôdzi odvolať ministra práce Jána Richtera pokračujú poslanci v programe prerušenej 19. schôdze.

V piatok sa pritom vrátia k návrhu koaličných poslancov, ktorým chcú zaviazať finančný výbor, aby vypracoval novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ňou chcú do dlhovej brzdy zapracovať investičnú výnimku na infraštruktúrne projekty.

V návrhu uznesenia sa pritom v súvislosti s investičnou výnimkou spomína iba výstavba dopravnej infraštruktúry, ktorá by mala byť z možného vyššieho zadlženia financovaná. Prílohou návrhu je zoznam všetkých pripravovaných projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, diskutovalo sa však už aj o železničných projektoch.

V júni o dlhovej brzde rokovali iba deň

Poslanci pritom v júni o tomto návrhu otvorili rozpravu a o návrhu diskutovali, po jednom dni však náhle rozpravu prerušili s tým, že diskusia bude pokračovať v septembri.

Poslanec za Smer-SD Juraj Blanár vtedy za predkladateľov tvrdil, že zavedenie investičnej výnimky pre vybrané projekty cestnej infraštruktúry je v období mimoriadne výhodných úverových podmienok rozumným riešením financovania ich výstavby.

Opozícia však návrh kritizovala. Tvrdili, že vládna koalícia a predtým vláda samotného Smeru-SD nepresvedčili, že vedia rozumne hospodáriť. Preto podľa opozície požiadavka na uvoľnenie dlhovej brzdy z ich strany nie je oprávnená.

Ich vystúpenia často smerovali aj k tomu, že štát má pri súčasných priaznivých ekonomických podmienkach dostatok zdrojov aj na financovanie cestných projektov.

Na zmenu treba ústavnú väčsinu

Na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti treba v pléne nájsť ústavnú väčšinu.

Opozičné strany SaS a OľaNO-NOVA sa však ešte začiatkom júla vyjadrili, že za uvoľnenie dlhovej brzdy na infraštruktúrne projekty nezahlasujú. Niekoľko dní na to prišiel so svojou predstavou o možných zmenách v dlhovej brzde aj minister financií Peter Kažimír.

Prioritou z jeho pohľadu je upraviť ústavný zákon tak, aby sa do úvahy bral namiesto hrubého dlhu čistý dlh, čo by rozviazalo ruky Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity pri financovaní štátneho dlhu.

Pri výške dlhu pre potreby zákona by sa tak totiž nebrali do úvahy hotovostné rezervy štátu, ktorý by si tak za výhodných podmienok na trhu mohol požičať viac zdrojov a nebol by obmedzovaný sankciami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy.

Táto zmena by však nerozšírila možnosti štátu pri financovaní infraštruktúrnych projektov, ako sa o tom uvažuje v návrhu uznesenia koaličných poslancov.

Fungovanie investičnej výnimky

Čo sa týka samotnej investičnej výnimky, jej fungovanie by minister financií Peter Kažimír podmienil vytvorením špeciálneho parlamentného výboru s proporcionálnym zastúpením poslancov podľa výsledkov parlamentných volieb.

O jednotlivých projektoch financovaných z investičnej výnimky by tento výbor mal podľa neho rozhodovať dvojtretinovou, teda v podstate ústavnou väčšinou.

Otvorene sa pritom postavil aj proti tomu, aby, ak má byť zavedená, investičná výnimka bola určená len na dopravné projekty.

Ako uviedol, v budúcnosti nás totiž čakajú rovnako dôležité debaty napríklad o financovaní obrany, vzdelávania alebo zdravotníctva. Pripúšťa však, že otázka, čo by z investičnej výnimky malo byť financované, je vecou politického konsenzu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Juraj BlanárPeter Kažimír
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRNR SR Národná rada Slovenskej republikyOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiSaS Sloboda a Solidarita