Poslanci rokujú o zmenách v trestnom práve

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Parlament
Foto: SITA/Marián Peiger

BRATISLAVA 21. mája (WEBNOVINY) – Národná rada SR dnes rozhoduje o viacerých dôležitých zmenách v trestnom práve prostredníctvom novely Trestného zákona a zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

„Komplexnú reformu trestnej politiky predstaví rezort spravodlivosti v súlade so schváleným legislatívnym plánom v druhej polovici tohto roka,“ dodala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.

Navrhovanou novelizáciou sa znižuje dolná hranica trestnej sadzby za výrobu, držanie a obchodovanie s drogami zo štyroch na tri roky. Zmena smeruje k vytvoreniu širších možností pre súdy, aby mohli účelnejšie a primeranejšie postihovať špecifické drogové trestné činy, ktorých sa dopúšťajú užívatelia, nie díleri drog.

V prípade trestu do troch rokov môže súd podmienečne odložiť jeho výkon vo väzení a uložiť probačný dohľad. Ak by už súd vymeral štvorročný trest, čo je v súčasnosti zákonné minimum, musel by ísť odsúdený do väzenia.

„V určitých hraničných prípadoch je pre spoločnosť lepšie, aby odsúdený mohol dostať podmienečný trest s probačným dohľadom, a teda dostal ešte jednu šancu na vedenie slušného života bez drogovej závislosti. V prípade predaja drog formou dílovania zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov, a to v základnej sadzbe až do desať rokov,“ vysvetlila Zlatohlávková.

Spravodlivejšia trestná politika

Parlament
Foto: SITA/Diana Černáková

Tento krok má prispieť tvorbe spravodlivejšej trestnej politiky v oblasti drogovej trestnej činnosti, pričom systémové zmeny budú obsiahnuté v pripravovanej veľkej novele Trestného zákona.

„Pre porovnanie, v susednom Česku za rovnakú skutkovú podstatu stanovuje tamojší Trestný zákon sadzbu do päť rokov odňatia slobody alebo peňažný trest,“ dodala hovorkyňa.

Niektoré navrhované zmeny majú pomôcť účinnejšiemu boju proti extrémizmu, ktoré bude možné odhaľovať aj pomocou policajných agentov a odpočúvania. Návrh vzišiel z činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu.

„Nasadzovať agentov bude možné napríklad na trestné činy hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti ako aj trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd,“ poznamenala Zlatohlávková.

Novelizácia v prípade schválenia prinesie aj prísnejšie tresty za trestné činy spáchané z nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Novela venuje osobitnú pozornosť ľuďom s neheterosexuálnou orientáciou prostredníctvom rozšírenia osobitného kvalifikačného pojmu, tzv. osobitného motívu.

Osobný motív pri spáchaní činu

Spáchanie trestného činu z osobitného motívu vedie k uloženiu prísnejšieho trestu pre páchateľa. Napríklad pri ublížení na zdraví sa namiesto základnej trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky použije trestná sadzba jeden až tri roky.

Osobitným motívom je napríklad spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti. Po novom sa osobitný motív rozširuje aj o trestný čin spáchaný z nenávisti pre sexuálnu orientáciu. „Táto zmena je dôležitá z hľadiska prevencie páchania trestných činov založených na nežiaducej intolerancii v spoločnosti,“ uviedla hovorkyňa.

Obete obchodovania s ľuďmi budú mať väčšiu motiváciu nahlasovať tieto trestné činy polícii. Súdy totiž budú môcť v súlade s európskou legislatívou upustiť od potrestania páchateľov menej závažných trestných činov, ak sa ich dopustili v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou obchodovania s ľuďmi.

Vďaka zmene Trestného zákona sa tiež vytvoria podmienky na účinnejšiu ochranu spoločnosti pred páchateľmi sexuálnych trestných činov, ak bol takýto trestný čin spáchaný na dieťati, vrátane detskej pornografie.

Po novom bude mať súd možnosť takémuto páchateľovi uložiť okrem trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti na doživotie. Zákaz činnosti sa môže týkať napríklad profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. „Aj táto zmena vychádza z úniového práva,“ vysvetlila Zlatohlávková.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať