Poslanci sa hádali o dôchodkoch deväť dní, prekonali rekord

Robert fico
Foto: SITA/Marián Peiger

BRATISLAVA 12. augusta (WEBNOVINY) – Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament v piatok schválil, si vyslúžila historicky najdlhšiu rozpravu k jednému návrhu zákona za celé obdobie pôsobia Národnej rady SR.

Od predstavenia návrhu po jeho schválenie uplynulo deväť dní, parlament ešte o žiadnom bode súvisle tak dlho nediskutoval.

Vládny Smer-SD dlhé rokovanie o právnej norme sčasti vyprovokoval aj sám, keďže zmenami v dôchodkoch, daniach a odvodoch sa poslanci neplánovane zaoberali v skrátenom legislatívnom konaní.

Bugár si dlhšiu rozpravu nepamätá

Poslanci zložili sľub
Foto: SITA/Diana Černáková

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár, ktorý je poslancom od roku 1990 a pamätá si ešte federálny parlament, o dlhšej rozprave k jednému zákonu nevie. „Nikdy to takto nebolo,“ uviedol pre agentúra SITA.

Podľa jeho slov išlo o principiálny spor medzi pravicou a ľavicou. „My si myslíme, že je škoda zničiť takýmto spôsobom druhý pilier, v ktorom každý sporí na vlastné dôchodky,“ dodal Bugár.

Z veľkých debát v minulosti mu utkvela v pamäti diskusia pri prijímaní Ústavy SR, kde sa síce viedli spory, ale hranice medzi koalíciou a opozíciou neboli až také výrazné, dlhé a ťažké rokovania si podľa Bugára vyžiadali aj reformné zákony prijímané druhou vládou Mikuláša Dzurindu, ako dôchodková reforma či rovná daň.

Opozícia podľa lídra Mostu-Híd má právo na obštrukciu, ktorá ale musí byť zmysluplná. Aj preto, keďže sa nedalo žiadnym spôsobom zabrániť odsunutiu prijatia novely, nakoniec opozičné strany rozpravu ukončili.

Bugár zároveň podotkol, že nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie, keďže štátu z neschválenia novely nehrozili žiadne hospodárske škody. Smer-SD, naopak, týmto spôsobom vyťahuje 40 miliónov eur mesačne z úspor občanov, ktoré využije na sanáciu štátu. „Sú aj iné možnosti na konsolidáciu, ktoré Smer nechce akceptovať,“ vysvetlil.

Pavol Hrušovský porovnával

Pavol hrusovský
Foto: SITA/Marián Peiger
SDKÚ vyvesilo v parlamente petíciu
Foto: SITA/Marián Peiger

Ani ďalší dlhoročný poslanec Pavol Hrušovský (KDH) si nespomína na deväťdňové rokovanie o akomkoľvek zákone.

Boli dlhé diskusie, zvyčajne návrh o štátnom rozpočte. Neviem to ohraničiť časom, ale bola veľmi dlhá diskusia v súvislosti s prijímaním zvrchovanosti SR a ešte dlhšia, myslím, že týždeň, trvala diskusia o ústave. Ale takto dlho si nepamätám, možno preto, že vtedy tie rokovania boli aj v noci, rokovalo sa aj po 19:00,“ konštatoval Hrušovský.

Za veľké témy parlamentu považoval napríklad vyhlásenie o účasti SR na vojne v Iraku či vstup SR do EÚ.

Náročné sú podľa Hrušovského predovšetkým rokovania o statusových zákonoch, búrlivú diskusiu takto vyvolal nový Trestný zákon a Trestný poriadok prijímaný za druhej Dzurindovej vlády, ale aj reforma zdravotníctva či dôchodková reforma.

Asi najvážnejšie a najťažšie diskusie podľa predsedu poslaneckého klubu KDH prebiehali ešte vo federálnom parlamente, keď sa menil charakter štátu.

Číž vidí za rekordom obštrukcie

Miroslav Číž
Foto: SITA/Diana Černáková
Jan richter
Foto: SITA/Marián Peiger

„Zásadný problém je, že skutočná rozprava prebiehala príliš krátko. Bol len pokus o obštrukciu,“ uviedol poslanec za Smer-SD Miroslav Číž.

Vecná diskusia podľa neho prakticky neodznela, opozícia k zákonu pristúpila demagogicky s tým, že sa rozkrádajú úspory ľudí.

„Skutočné diskusie, dlhé rokovania boli okolo volebných zákonov začiatkom 90-tych rokov. Aj o ústave sa dlho diskutovalo, bolo to vecné, rokovanie sa prerušovalo a hľadali sa politické dohody na formuláciách ústavných článkov,“ konštatoval Číž.

Dnes sa za dlhú diskusiu považuje dvoj- aj trojdňová rozprava, spravidla 10 a 15 rečníkov okomentuje zákon z každej strany. Za falošné a čisto politicky účelové považuje Číž tvrdenia, že na zmeny bolo potrebných viac času.

Skrátené legislatívne konanie o návrhu si podľa neho vyžiadala kríza v EÚ a výpadok v rozpočte pre chyby exministra financií Ivana Mikloša.

Pre Slovensko je nesmierne dôležité, aby pôsobilo v pozícii stabilného, ratingami korektne hodnoteného štátu, ktorý má vnútorne stabilizovanú predovšetkým finančnú disciplínu a je schopný aj v budúcnosti pokračovať v dosahovaní onoho žiadaného trojpercentného schodku,“ vysvetlil Číž.

Novelou chce podľa jeho slov vláda získať mesačne asi 40 miliónov eur, čo je zhruba desatina sumy, ktorá podľa Smeru-SD chýba v tohtoročnom rozpočte.

Smer-SD podľa Číža komunikuje o rozhodnutiach na viacerých fórach, so sociálnymi a ďalšími partnermi a konečné návrhy bývajú výsledkom kompromisu, hoci voličská základňa by možno prijala iné riešenie.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Béla BugárPavol Hrušovský
Firmy a inštitúcie SMER-SD