Poslanci sú slobodní, ale Pellegrini by im nakázal hlasovať podľa výsledkov prijatých v referende

NR SR: Rokovanie 16. schôdze
Poslanec a šéf strany Hlas Peter Pellegrini. Foto: SITA/Branislav Bibel

Prikázať poslancom parlamentu, aby rešpektovali výsledky úspešného referenda, chce strana Hlas-SD Petra Pellegriniho ústavným zákonom. Aktivity opozície s cieľom zosadiť vládu Igora Matoviča (OĽaNO) sa začali už na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR a budú pokračovať aj v novom roku 2021.

Poslanci zamietli v stredu 2. decembra návrh Smeru-SD na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej mali rokovať o návrhu na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Protiústavný návrh Hlasu

V januári príde Hlas s návrhom ústavného zákona o záväznosti výsledkov platného referenda. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka by bol taký zákon v rozpore s ústavou. Poukázal na to, že v ústave je okrem iného zákaz imperatívneho mandátu.

V ústave je totiž napísané, že poslanci majú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi. Základný zákon štátu tiež hovorí, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon.

„Nič viac sa nehovorí o účinkoch. Bolo by potrebné celé to prepísať a dohodnúť sa najprv, aké majú byť tie účinky. Nedá sa jednoznačne povedať, že niektoré účinky sú také a iné sú onaké. To je ústavný nezmysel,“ vysvetlil Kresák.

Rozpustenie parlamentu referendom je európska rarita

Ústavný právnik Vincent Bujňák pripomenul, že všeobecne záväzné pravidlá správania sa s právnou silou zákona, prípadne ústavného zákona, možno prijímať občanmi v referende už v súčasnosti, čo v októbri 2014 potvrdil ústavný súd.

„Všetko ale závisí od správnej formulácie otázky. Ak naformulujete otázky tak, že ešte vyžadujete hlasovanie poslancov Národnej rady SR, narážate na súčasný text ústavy,“ upozornil Bujňák.

Rozpustenie parlamentu priamo občanmi prostredníctvom referenda, čím sa vynútia nové voľby, je podľa Bujňáka v európskom ústavnom priestore raritou.

Právnik spomenul napríklad ústavu Lichtenštajnska. Tá hovorí, že 1 500 oprávnených voličov si môže vynútiť hlasovanie o rozpustení parlamentu. Tento počet predstavuje približne 7,57 percenta oprávnených voličov.

„Ak by sme to preklopili do slovenských podmienok, hlasovanie o rozpustení parlamentu by si vedelo vynútiť niečo cez 335 000 oprávnených voličov,“ priblížil.

Lotyši po roku volili znovu

Úspešný príklad rozpustenia parlamentu po hlasovaní občanov, avšak z iniciatívy hlavy štátu, bol v Lotyšsku.

„V roku 2011 vtedajší prezident Zatlers využil svoje ústavné oprávnenie, pri takmer 45-percentnej účasti sa väčšina hlasujúcich vyslovila za rozpustenie, a po roku od parlamentných volieb (2010) sa kvôli tomu v Lotyšku konali ďalšie parlamentné voľby,“ uviedol Bujňák.

Ak by sa v tejto súvislosti predložila do parlamentu novela ústavy, nemalo by podľa neho zmysel, aby po platnom výsledku referenda k rozpusteniu parlamentu ešte museli poslanci prijímať osobitný ústavný zákon.

Boli by s tým podľa neho späté problémy týkajúce sa slobodného výkonu mandátu a poslaneckej indemnity. „Ústavná úprava by mala v nadväznosti na platný výsledok referenda o rozpustení parlamentu určovať iba termíny vedúce ku konaniu nových parlamentných volieb,“ dodal právnik.

Opozícia pomáha OĽaNO?

Poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)  Webnovinám povedal, že jeho strana chce dať „väčšiu silu referendu a názoru ľudí“. Preto Hlas navrhne ústavný zákon, aby poslanci museli rešpektovať výsledky referenda.

„Naša iniciatíva je aj reakciou na vyjadrenia viacerých koaličných poslancov, že ak by aj referendum o predčasných voľbách bolo úspešné, tak ho nemienia akceptovať,“ uviedol Šutaj Eštok.

Referendum o ochrane rodiny
Referendum sa naposledy na Slovensku uskutočnilo v roku 2015 Foto: SITA/AP

Podľa neho Hlas chce pomôcť hnutiu OĽaNO naplniť predvolebné sľuby. „Najmä v OĽaNO hovorili, že chcú zdynamizovať referendum, aby malo väčšiu váhu,“ podotkol.

Ak Hlas v parlamente neuspeje, na prelome januára a februára začne spolu s ďalšími stranami opozície a organizáciami v mimovládnom sektore zbierať 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.

Pellegrini v parlamente narazí

Je nepravdepodobné, že by koalícia podporila zámer Hlasu. Navyše v parlamente má komfortnú ústavnú väčšinu 95 hlasov zo 150.

Poslankyňa Anna Andrejuvová (OĽaNO) povedala, že po predložení zákona o záväznosti referenda sa o ňom poradia v klube. „V OĽaNO sme pomerne veľkí zástancovia referend. Chápem, že dlho vládli, ale Smer a aj Hlas by mali rešpektovať výsledky volieb,“ poznamenala.

Podľa poslanca Ondreja Dostála (SaS) pokusy skracovať volebné obdobie referendom „sú v rozpore s podstatou parlamentnej demokracie“. Zámer Hlasu nepodporí.

Poslanec Ľudovít Goga (Sme rodina) označil iniciatívu Pellegriniho Hlasu za zbytočné naháňanie politických bodov. „Ak mám hovoriť za seba, tak vždy výsledky referenda boli smerodajné,“ podotkol.

Výsledky referenda sú podľa ústavy platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Znamená to, že by sa ho muselo zúčastniť viac ako 2,2 milióna voličov. Na ilustráciu možno uviesť, že strany Smer-SD a Kotlebovci – ĽSNS, ktoré sú v opozícii, volilo dohromady niečo vyše 756 000 ľudí.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anna AndrejuvováĽudovít GogaOndrej DostálPeter KresákVincent Bujňák
Firmy a inštitúcie HlasNárodná rada SROĽANOSaSSme rodinaSMER-SD