Pravoslávni zasadnú k štedrovečernému stolu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pravoslávni si zasadli za štedrovečerný stôl
Kým veriaci západných cirkví slávia Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj dve tretiny pravoslávnych veriacich na Slovensku si dnes zasadli za štedrovečerný stôl.

PREŠOV 6. januára (WEBNOVINY) – Kým veriaci západných cirkví slávia Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj dve tretiny pravoslávnych veriacich na Slovensku si dnes zasadne za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o približne 13 dní, sa u nás riadi väčšina severovýchodných pravoslávnych veriacich. V prešovskej eparchii je okolo 120 živých farností, asi 90 percent z nich slávi Vianoce v týchto dňoch. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce slávila v decembri.

Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten slávi sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára. Tým sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra.

Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Hovorca za Pravoslávnu cirkev na Slovensku Milan Gerka pre agentúru SITA uviedol, že v pravoslávnych rodinách sa na Narodenie Krista dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od ráno do štedrej večeri vôbec nič neje. Aj na sviatočný stôl môže ísť výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu, môže byť aj ryba so zemiakovým šalátom, ale nie všade je to zvykom. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. Vianočné oblátky tu tiež nemajú tradíciu.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto ich „veľké povečerie“ začína spravidla už o 20:00.

Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať