Pre Petra Velitsa bola nominácia brata Martina na Tour šokom

Peter Velits
Peter Velits Foto: SITA/Tomáš Somr

Peter, minuloročným 19. miestom, ktoré je najlepším historickým výsledkom slovenského cyklistu v celkovom hodnotení slávnej Tour de France, ste latku náročnosti postavili veľmi vysoko. Je momentálne vo vašich silách dostať sa pri záverečnom bilancovaní ešte vyššie?

Vlaňajšie 19. miesto bolo pekné, ale ja by som sa naozaj tento rok chcel ešte zlepšiť (smiech). Takže tento rok budem spokojný iba vtedy, ak skončím vyššie. Tour je však iba na začiatku. Máme za sebou prológ a tri etapy, takže v podstate všetko je iba pred nami. Preto ešte nechcem hovoriť o celkových cieľoch, veď na Tour sa môže stať čokoľvek. Stačí jeden pád a vypadnete z hry o čo najlepší výsledok. Všetko je otvorené, uvidíme, ako sa budú preteky vyvíjať a potom budeme môcť hovoriť aj o cieľoch. Doteraz nám to ide, hoci v 1. etape som mal veľkú smolu. Nebyť toho defektu v okamihu, keď čelo pelotónu nastupovalona rozhodujúci únik, mohol som byť už vyššie ako som teraz.

Povoleným dopingom pre vás tesne pred štartom 99. ročníka Tour de France určite bola prekvapujúca nominácia vášho dvojčaťa Martina na totálne poslednú chvíľu. Ako ste tento fakt prijali? Aké ste z toho mali pocity, že budete mať v pelotóne svojho brata?

Pre nás oboch to bol veľmi príjemný šok! Dozvedeli sme sa to prakticky štyri dni pred štartom 99. ročníka Tour de France. Martin si po tréningu našiel asi osem neprijatých hovorov od tímového manažéra. Hneď vedel, že sa niečo deje. Boli sme veľmi šťastní – a poviem otvorene, že najprv sme tomu telefonátu ani neverili. Skôr sme si mysleli, že si niekto robí z nás žarty (smiech). Ale keď športový riaditeľ začal organizovať letenky do Belgicka, kde sa Tour začala, ako aj ďalšie veci okolo týchto veľkých pretekov, tak sme tej správe uverili (smiech). Samozrejme, namiesto zraneného Belgičana mohli vybrať ďalších dvadsať ľudí z nášho tímu na jedno voľné miesto, ale vybrali práve Martina. Aj to je dôkazom toho, že si v tíme vážia jeho kvality. Sme radi, že to takto dopadlo – a obaja sme sa z tej nominácie tešili.

Peter, ako sa tesne pred štartom tohoročnej edície Tour de France zmenila vaša pozícia v družstve vo chvíli, keď funkcionári tímu Omega Pharma – QuickStep nominovali do deväťčlennej zostavy aj vášho brata Martina?

Čo sa týka celého tímu, tak naša konkrétna pozícia v ňom sa vykryštalizuje až počas pretekov. Ale pre mňa osobne je to veľké plus a veľká najmä psychická podpora. Viem, že na Martina sa budem môcť v etapách vo všetkom spoľahnúť. Viem, že sa na brata môžem stopercentne spoľahnúť, to je výnimočná výhoda! Potvrdilo sa to aj v roku 2010, keď som aj s prispením Martina skončil na Vuelta a Espaňa v konečnom poradí na výbornom 2. mieste. Názorne to dokázal už v 1. etape Tour de France, keď som v rozhodujúcej chvíli dostal defekt. Okamžite mi dal koleso zo svojho bicykla, hoci on musel počkať na servisné auto. Dosť nám to síce nabúralo plány, ale aj napriek tejto veľkej smole som došiel do cieľa a nestratil som tak veľa. Darmo, je veľkou výhodou, keď máte v družstve človeka, s ktorým si rozumiete jedným pohľadom alebo krátkym gestom. My dvaja totiž už roky fungujeme doslova bez slov (smiech). Navyše, s Martinom sme spolu na izbe. Fungujeme ako dobre zohraná dvojica. Vždy si máme čo povedať, vieme sa poradiť, pomôcť si. Veď sme dvojičky (smiech).

Majstrovstvá SR a ČR v cyklistike
Foto: SITA/Tomáš Somr

Vďaka trom predchádzajúcim účastiam na Tour de France a tiež výsledkom, ktoré ste doteraz v profesionálnom pelotóne dosiahli, patríte k lídrom vášho tímu. Bude to tak aj tento rok na Tour de France?

Podľa toho, čo sme spolu s vedením družstva hovorili, počas tohoročnej Tour de France by sme mali v pozícii lídrov vystupovať traja jazdci. Američan Levi Leipheimer, Nemec Tony Martin a ja. Budeme teda asi traja, ktorí sa pokúsime byť čo najlepší v celkovom poradí. Ale môže sa stať hocičo, na TdF je vždy veľa pádov, sú tam technické problémy a veľká nervozita. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Čiže sa môže stať, že neskôr sa bude pomáhať tomu, kto bude na tom lepšie v celkovom poradí. Pre ustráženie jeho čo najlepšej pozície spojíme svoje sily. A môže sa stať aj to, že to nebude nikto z nás troch lídrov…

Aký je to pocit ísť na veľké medzinárodné preteky s vedomím, že som lídrom družstva, že v prospech mňa bude tím na trati pracovať, že práve ja mám kolektívu dobrými čiastkovými výsledkami robiť reklamu – a podľa možností bojovať o čo najvyššiu priečku v konečnom poradí?

V prvom rade je to veľká zodpovednosť. Byť lídrom špičkového cyklistického tímu je nie iba veľká pocta, ale aj veľký záväzok. Voči kolegom, voči funkcionárom, ale aj z hľadiska podpory priaznivcov, sponzorov a reklamných partnerov. Ale moja konkrétna úloha v tíme sa určí až počas pretekov. Až na základe ich vývoja si rozdelíme s Leviom či Tonym úlohy. Teší ma však, že tento rok som na tieto veľké preteky prišiel akýsi uvoľnenejší a vo väčšej psychickej pohode. V minulosti som stále musel pred Tour dokazovať, že si štart na týchto pretekoch zaslúžim. Tentoraz mi už od začiatku sezóny hovorili, že pôjdem na Tour de France a mám sa na to dôkladne pripravovať.

Vašou silnou stránkou sú najmä časovky, ale dokážete sa presadiť aj v kopcoch alebo špurtoch. V programe 99.ročníka Tour sú okrem úvodného prológu v Liége aj dve dlhé časovky. Prvá v 9. etape meria 41,5 km, druhá v predposledný deň zasa 53,5 km. Vyhovuje vám takéto ´načasovanie´ kľúčových časoviek na tohoročnej Tour de France?

Každý z nás vie, že výsledky v nich môžu výrazne prehovoriť do celkového poradia. Najmä preto, lebo trať tohoročnej Tour nie je až taká náročná ako bývala v minulosti. Aj keď na Tour nechýbajú známe horské dojazdy v Alpách a Pyrenejach, organizátori však mnohé ťažké kopce tentoraz vynechali. Ak v poriadku dôjdem až po tú druhú časovku, môže byť pre mňa kľúčová. A nie iba pre mňa. Časovka v úplnom závere pretekov môže poriadne zamiešať poradím (dlhá odmlka). Podľa mňa, vo Francúzsku sa dajú vybrať aj náročnejšie kopce (smiech). Na druhej strane na nás čakajú náročné časovky, ktoré budú aj dlhé. Človek v nich môže veľa získať, ale aj stratiť. Časovky asi nebudú rozhodujúce, ale do súboja favoritov môžu veľa povedať. Tento rok sú Alpy ťažšie ako Pyreneje, ale je len veľmi ťažko povedať, čo bude rozhodovať… Mne osobne časovky vychádzajú, v sezóne som len v jednej či vo dvoch nebol v najlepšej desiatke. Uvidíme, ako to teraz na Tour vlastne dopadne.

V programe 99. ročníka TdF je viac časoviek ako v minulosti, čo by vám vzhľadom na štýl vašej vyrovnanej jazdy proti chronometru mohlo vyhovovať. Aj vďaka tým 100 km časoviek si teraz viac veríte v dobré konečné umiestnenie? Máte teraz väčšie šance na dobré umiestnenie?

Dúfam, že to tak bude (smiech). Nechcem to však zakríknuť. Všetci predsa vedia, že časovka je mojou veľkou výhodou. Celkom si v nich verím, ale predsa v prípade úspechu na Tour sú časovky trochu špeciálnou kategóriou. Ale určite som rád, že tých časovkárskych kilometrov je tam viac ako bývalo v minulosti. Preto sám som zvedavý, ako sa to tento rok bude vyvíjať. Som zvedavý, čo časovky urobia s konečným poradím.

Peter velits
Foto: SITA/AP

Podľa vás 99. ročník Tour de France sa definitívne rozhodne v kopcoch alebo v spomínaných časovkách?

Táto Tour bude možno ´ľahšia´ v stúpaniach, človek tam však môže najviac získať. Časovky asi nebudú úplne rozhodujúce. Najväčší favoriti pretekov a horúci adepti na konečný triumf budú musieť zvládnuť oba spôsoby jazdy bez väčšieho zakolísania. Budú musieť byť dobrí aj v časovke, ale aj v horských etapách. Všetko sa to však bude odvíjať až od konkrétneho priebehu pretekov a tie špičkové tímy zvyknú na momentálnu situáciu reagovať operatívne už priamo na trati. Niekedy všetky plány zmarí jeden hromadný pád, ale iná kritická a kolízna situácia. Ak však mám byť úprimný, podľa mňa tento rok budú alpské etapy oveľa náročnejšie ako tie, ktoré sa pôjdu v Pyrenejách. V tom vidím určitú šancu na dobrý výsledok.

Keď hovoríte o šanciach na dobrý výsledok, zaujíma nás, s akými ambíciami ste sa v sobotu 30. júna postavili v begickom Liége na štart 99. ročníka Tour de France?

Ako každý rok. Byť čo najvyššie v celkovom hodnotení. To je môj hlavný cieľ. Ja sa vždy chcem zlepšiť. Minulý rok som skončil na 19. mieste, takže by som bol spokojný, keby som skončil vyššie. Ale uvidíme podľa priebehu. Keď človek napríklad padne, tak sa to už ťažko dobieha… Etapy tohoročnej Tour som si iba pozrel, dôkladne ich neštudujem. Nemám to vo zvyku. Človek si môže niektorú etapu vybrať, že práve v tej vyhrá (dlhá odmlka). Ale príde na štart a necíti sa dobre. Nohy mu jednoducho nejdú. Necíti sa vo svojej koži. Vtedy je zbytočné niečo robiť. To bol aj môj prípad vo Švajčiarsku, kde som mal generálku na Tour. V etape, v ktorej som chcel niečo skúsiť, som mal najhoršie nohy. Jedna vec je niečo si stanoviť a naplánovať – a druhá vec sú potom pocity…. Rozhodujem sa až podľa toho, ako sa cítim.

Okruh favoritov nie je príliš široký, podľa proroctiev odborníkov sa dá hovoriť, že tohoročnú Tour môžu vyhrať traja – štyria jazdci. Najviac favorizujú Angličana Bradleyho Wigginsa, potom obhajcu prvenstva Cadela Evansa z Austrálie a vášho tímového kolegu Tonyho Martina z Nemecka. Súhlasíte s týmito predpoveďami, alebo máte vlastného adepta na žltý dres?

Môj najväčší favorit je Bradley Wiggins, ktorý je v kopcoch veľmi silný a časovku má najlepšiu na svete. Táto sezóna mu naozaj vychádza. Samozrejme, svoje kvality má aj Cadel Evans, ktorý obhajuje minuloročný triumf, ale v tomto súťažnom ročníku doteraz nebol až taký úspešný ako Wiggins. Navyše, pre zranenie v pelotóne nie je veľký bojovník Andy Schleck z Luxemburska. Takže mi to vychádza tak, že proroctvá odborníkov by sa mali naplniť, hoci za tri týždne sa na pretekoch môže stať všeličo. Ťažko tipovať víťaza, lebo vyhrať slávnu Tour chcú minimálne piati – šiesti jazdci. Všetko bude závisieť od toho, ako si tímy rozložia svoje sily, ako dokážu zrealizovať to, na čom sa pred pretekami dohodnú.

Vlaňajší ročník Tour de France vošiel do histórie ako podujatie, ktorého priebeh poznačilo veľa ťažkých a nebezpečných pádov. V niektorých boli ´namočené´ dokonca aj sprievodné vozidlá a na tieto kolízne situácie doplatili aj favoriti pretekov. Aký priebeh tohoročnej Tour predpokladáte? Bude počas nej menej nebezpečných pádov ako minulý rok?

Tour sú preteky, ktoré sú známe svojou nervozitou. Minulý rok sa najmä prvý týždeň jazdilo veľmi nervózne. Až som z toho bol prekvapený. Pretekári i vodiči sprievodných automobilov boli pod veľkým stresom a z toho pramenili veľké chyby a nebezpečné kolízie. Bolo toho naozaj dosť… Verím, že tentoraz to bude pokojnejšie, keďže hneď na úvod sa išiel v Liége prológ. Minulý rok sa naplno a dôrazne jazdilo od prvej etapy, v ktorej mohol ísť každý do žltého dresu. Teraz sú už stanovené určité veci, ale aj tak prvý týždeň býva vždy nervóznejší ako tie ďalšie. Verím, že keď sa trochu utrasie poradie na čele, jazdci sa trochu upokoja. Aspoň dúfam (smiech).

Peter Velits
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Preteky Tour de France ste doteraz absolvovali už trikrát. Kedy na vás v priebehu tých náročných troch týždňov, počas ktorých absolvujete až 21 ťažkých etáp, prichádza kondičná alebo psychická kríza? Kedy toho už máte plné zuby?

Najviac sa trápim v jedenástej – dvanástej etape. Vtedy mávam na Tour najhoršie pocity. Cítim už únavu. A treba dať do úsilia viac námahy, aby sa človek cez to šťastne dostal. Aj so zaťatými zubami! Zlomové pre mňa sú etapy po tej krízovej etape (dlhá odmlka). Ale keď mi do cieľa zostáva už iba päť etáp, vtedy už verím, že úspešne prídem až do Paríža. Vidina parížskeho cieľa na Elizejských poliach je najlepším liekom na všetky boľačky a na všetko to fyzické trápenie. Tri týždne v sedle bicykla dá každému poriadne zabrať. Verím tomu, že tento rok v tom sedle naozaj vydržím celé tri týždne. Lepšie povedané, dúfam, že ma nič nepríjemné nedonúti z toho bicykla predčasne zliezť.

Zhováral sa Štefan Žilka

Peter Velits sa narodil 21. februára 1985 v Bratislave. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Púchova. Ako žiak začal hrávať hokej, neskôr presedlal na cyklistiku. Najväčšiu zásluhu na tomto prestupe má jeho otec Ladislav a strýko Tibor, ktorí boli v mladosti aktívnymi cyklistami. Mama je bývalou ligovou hádzanárkou. Cyklistike sa venuje aj Petrovo dvojča Martin. Peter v juniorskom veku patril k svetovej špičke. V roku 2003 v seriáli pretekov Svetového pohára juniorov skončil na 2. mieste. O rok neskôr prestúpil z Púchova do Dukly Trenčín Merida. Po ročnom pôsobení v trenčianskej Dukle prestúpil spolu s bratom do juhoafrického tímu Konica – Minolta. V roku 2007 získal na MS v cestnej cyklistike v Stuttgarte titul majstra sveta v kategórii jazdcov do 23 rokov. Profesionálnu kariéru začali bratia Velitsovci v nemeckom tíme Wiesenhof – Felt. Na konci sezóny 2007 sa Velitsovci dozvedeli, že tento tím končí. Najmä vďaka titulu majstra sveta Petra Velitsa dostali bratia mnoho ponúk a podpísali dvojročnú zmluvu s nemeckým tímom Milram. V drese Milramu Peter v roku 2008 debutoval na Tour de France. Od roku 2010 pôsobili bratia Velitsovci v americkom tíme pod návvom HTC Highroad. V jeho drese dosiahol Peter Velits svoj najlepší výsledok v profesionálnej kariére, keď na pretekoch Vuelta a Espaňa skončil celkovo druhý. V roku 2011 Peter Velits tretíkrát štartoval na Tour de France v pozícii jedného z lídrov tímu HTC Highroad pre celkové umiestnenie. Skončil na 19. mieste. Pred sezónou 2012 prestúpili bratia Velitsovci do belgického tímu Omega Pharma-Quick Step. V aktuálnej sezóne 2012 získal Peter Velits prvé etapové víťazstvo v profesionálnom pelotóne, keď vyhral preteky Okolo Ománu. Peter Velits doteraz trikrát vyhral anketu Slovenského zväzu cyklistiky (SZC) pod názvom Cyklista roka (2007, 2008 a 2010). V súčasnosti štvrtýkrát štartuje na

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andy SchleckBradley WigginsCadel EvansLevi LeipheimerPeter VelitsTony Martin