Pre úspech na legendárnom Dakare začali jazdci aj podvádzať, Svitko hovorí o podvodoch na pretekoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Štefan Svitko
Slovenský motocyklista Štefan Svitko počas tlačovej konferencie so slovenským motocyklistom a jeho tímom po návrate z Rely Dakar 2019. Bratislava, 20. január 2019. Foto: SITA/Braňo Bibel

BRATISLAVA 20. januára (WebNoviny.sk) – Iba necelých 900 kilometrov (presne 828 km, pozn.) z náročnej päťtisícovej porcie chýbalo Štefanovi Svitkovi k tomu, aby pri svojej desiatej účasti na Rely Dakar úspešne došiel do cieľa najťažších motoristických pretekov na svete. V ôsmej etape ho zradila nová motorka KTM, na ktorej dovtedy 36-ročný rodák zo Žaškova šťastne zdolával stovky a stovky kilometrov krížom cez Peru.

Trikrát vypovedala poslušnosť

„Skúšal som všetko možné, vymenil som sviečku, rozobral som všetko, čo sa na tejto modernej mašine rozobrať dalo, ale motorka mi v krátkom čase trikrát vypovedala poslušnosť. Do konca meraného úseku mi chýbalo necelých dvesto kilometrov. Nedala sa naštartovať, tak som musel odstúpiť. Darmo, technika je ešte stále nad naše sily. Som smutný z toho, lebo dovtedy sa mi darilo. Tento rok som bol trikrát siedmy, päť razy som skončil v prvej desiatke. Stále som sa posúval vyššie. V momente, keď som musel oznámiť koniec, som bol celkovo siedmy,“ objasnil Štefan Svitko po návrate domov svoje trápenie v pre neho poslednom súťažnom dni 41. ročníka Rely Dakar.

Druhý raz v jeho kariére ho zradila technika, dvakrát sa na tomto celosvetovom dobrodružstve zranil a šesťkrát prišiel do cieľa. Pri svojom debute v roku 2010 na nečakanom 13. mieste ako najlepší nováčik, o štyri roky neskôr dokonca senzačne druhý.

V ročníkoch 2012 a 2015 obsadil výbornú 5. priečku. Keďže sa s kilometrami na Dakare pasoval už desiaty raz, organizátori ho zaradili medzi legendy Dakaru. Do tohto výberu prestížnych motoristických pretekov patria všetci, ktorí sa na štart Dakaru postavili minimálne v desiatich ročníkoch.

Celoživotný koníček

„Dakar je len jeden,“ zdôraznil Štefan Svitko a pokračoval: „Preto, kým sa mi bude dať, budem na ňom štartovať. Je to môj celoživotný koníček. Pre účasť na Dakare robím počas roka všetko, čo sa dá, len aby som mohol na ňom byť. Kým budem vládať, budem naň chodiť.“

Mimochodom, Štefan Svitko počas ôsmich súťažných dní na 41. ročníku Rely Dakar opotreboval šestnásť pneumatík (osem predných a osem zadných), spotreboval 650 litrov benzínu, 17 litrov oleja. Aj tak to nestačilo na to, aby šťastne dorazil do cieľa.

„Dakar je čoraz väčšie lákadlo. Pre nás jazdcov je to mimoriadne silný magnet. Skúste sa opýtať motoristických novinárov, či poznajú mená majstrov sveta v celoročnom seriáli v rely motocyklov za posledných päť rokov. Predpokladám, že mnohí z nich ich nebudú vedieť odpovedať. Ale skúste sa ich spýtať, ktorí jazdci vyhrali motocykle v posledných piatich rokov na Dakare. Určite vám troch – štyroch povedia. Darmo, Dakar je veľká vec medzi všetkými motoristami,“ konštatoval rodák z Oravy.

Prekročili povolené pravidlá

A práve príťažlivosť a výnimočnosť Dakaru podnietila niektorých jazdcov prekročiť povolené pravidlá a predpisy. „Nejaké indície sme o tom mali aj v minulosti, ale neboli jasné dôkazy. Tento rok sa naše podozrenia, žiaľ, potvrdili. Našli sa medzi nami jazdci, ktorí si na trati pomáhali nedovolene. Urobili to takí, čo majú okolo seba neuveriteľný servis a technický sprievod. My ostatní sme sa na nich nechytali. Jednoducho sme cez nich nemohli preraziť. Mysleli sme si, že je to vec ich jazdeckého umenia a športovej výkonnosti. Teraz sa však ukázalo, že okrem jazdeckého umenia to bolo aj niečo navyše. Mimo povolených predpisov a pravidiel. Mnohí špičkoví jazdci mali k dispozícii oveľa detailnejšie zmapovaný meraný úsek, než povoľujú pravidlá. Darmo sme my slabší jazdci v cieli po etape odovzdávali na podpis originál roadbook, ktorý sme pred etapou dostali zapečatený, keď niektorí jazdci si na trati pomáhali svojimi vlastnými roadbookmi a poznámkami. Oni na to mali vlastných pomocníkov, ktorí im podrobne zmapovali trať. Presne im napísali, kde je aká prekážka,“ otváral pomaly Pandorinu skrinku úspešný slovenský reprezentant, ktorý sa viackrát v cieli divil, že rozhovory médiám spokojne rozdáva jazdec, ktorého na trati určite predbehol.

Organizátori museli zakročiť

„My sme sa trápili vo veľkých dunách, v piesku, na ťažkej trati – a oni vďaka radám od kolegov z tímu, ktorí dôkladne zmapovali úsek, odbočili tristo metrov vpravo, resp. vľavo a frajersky sa viezli po pláži do cieľa. Niektorí aj takto získali pred nami minútové náskoky. Všetko sa prevalilo vtedy, keď jeden fotoreportér nafotil jazdca pri tankovaní paliva, ktorý mal k dispozícii nedovolené poznámky. Fotografiu dal na internet a organizátori museli zakročiť. Dotyčný jazdec bol dodatočne penalizovaný. Takže organizátori Rely Dakar majú teraz celý rok na to, ako tieto podvody odstrániť. Ako tejto nepovolenej pomoci a asistencie zabrániť. Už dávnejšie sa o tom medzi nami hovorilo, len sme to nevedeli dokázať. Vidíte, pre úspech na legendárnom Dakare začali ľudia aj podvádzať,“ pripomenul Svitko a pokračoval:

„Žiaľ, Dakar sa dostal na križovatku. Všetci musia porozmýšľať ako ďalej. Spomínaná fotografia usvedčila jazdcov, že používajú nedovolené praktiky, Fakt, že tento rok sa Dakar išiel iba v jednej krajine, je tiež smerom do budúcnosti dosť vážnym signálom. V Južnej Amerike už o Dakar nie je taký záujem, aký bol pred šiestimi – siedmimi rokmi. Tento rok sa prvýkrát jazdil iba v jednej krajine. A namiesto tradičných 14 – 15 etáp bolo iba desať. A niektoré úseky sme v Peru išli aj tri razy, čo pre motorkárov bolo veľmi nebezpečné.“

Spomínali na brazílske večere

A vzápätí vysvetlil, v čom spočíva to nebezpečenstvo. „Deň – dva predtým tadiaľ jazdili mnohotonové kamióny, ktoré vyváľali z piesku veľké kamene. A naraziť v plnej rýchlosti 140 km za hodinu do takého kameňa, resp. inej nečakanej prekážky, hraničí s ohrozením života. Logisticky to organizátori v Peru zvládli, no tamojšia strava nám nechutila… Kŕmili nás šošovicou s ryžou a nejakou omáčkou. Sem tam nejaká ryba, kuskus a to stále dookola. Na dobré argentínske či brazílske večere sme mohli iba spomínať… Všetci sme na tú jednotvárnu stravu nadávali, no na druhej strane sme boli radi, že Dakar vôbec bol, že sa tento rok konal. Peru si zobralo na plecia veľké bremeno i veľkú zodpovednosť,“ pripomenul Štefan Svitko.

„Samozrejme, každý rok sa hovorí o tom, že sa Dakar vráti do Afriky, len neviem, či to bude pravda. Necháme sa prekvapiť, čo bude ďalej. Hovorím, Dakar je len jeden, no krajiny, ktoré by ho chceli organizovať, nepribúdajú. Skôr opak je pravdou. O toto náročné podujatie nie je záujem, lebo krajiny, kde sa niekedy jazdil, sú momentálne vo veľkej hospodárskej kríze. Voľakedy sme jazdili v Argentíne, Brazílii, resp. Bolívii, teraz nám zostalo iba Peru. Na jednej strane to bolo pre nás dobre, lebo odpadli colné a hraničné kontroly, na ktorých sme mnohokrát stratili aj hodinu, naše sprievodné autá boli aj tri dni na jednom mieste, no na druhej strane bolo veľmi nebezpečné jazdiť po rozbitých tratiach. Treba s tým niečo robiť, len netuším, kto sa na Dakar budúci rok dá. Ktorá krajina ho bude hostiť. Preto opakujem, že Dakar sa dostal na veľkú križovatku,“ reagoval Štefan Svitko na otázku agentúry SITA.

Začne trénovať na ďalšiu sezónu

„Ja si teraz dva – tri týždne od jazdenia oddýchnem, určite sa popasujem so snehom, lebo na Orave ho máme plno – a v marci by som chcel začať prípravu na 42. ročník Dakaru. Pôjdem trénovať do Talianska, kde sa už roky pripravujem na novú sezónu. Tunajšie terény mám rád, vyhovuje mi začiatok sezóny v prijateľných talianskych podmienkach. Ešte musím počkať na motorku, na ktorú sa mi sľúbili pozrieť priamo vo firme KTM. Ich technici chcú zistiť, prečo mi vypovedala poslušnosť. Až po ich továrenskej analýze budeme vedieť, čo sa v ôsmy súťažný deň tohtoročného Dakaru vlastne stalo. Samozrejme, že sme na to všetci veľmi zvedaví,“ dodal Štefan Svitko.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Štefan Svitko