Prečo voliči veria Trumpovi a jeho obvineniam o sfalšovaní volieb?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Americký prezident Donald Trump.
Americký prezident Donald Trump. Foto: archívne, SITA/AP

Zhruba tri štvrtiny podporovateľov dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa stále veria, že jeho konkurent Joe Biden zvíťazil v nedávnych prezidentských voľbách na základe podvodu.

O falšovaní hlasov hovorí aj samotný Trump, ktorý však nedokáže podporiť svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi.

Najnovšie poveril predstaviteľov svojej administratívy, aby sa pripravili na odovzdanie moci novozvolenému prezidentovi, no neprestáva usilovať o zvrátenie výsledkov. Jeho snahy už zamietli v niekoľkých štátoch.

Prepočítavanie hlasov nepomohlo

Predstavitelia dohliadajúci na voľby v najväčšom okrese v americkom štáte Wisconsin obvinili pozorovateľov podporujúcich Trumpa z obštrukcií pri prepočítavaní hlasov.

Vo voľbách mohli občania odovzdať svoj hlas aj prostredníctvom pošty, čo dosluhujúci prezident kritizuje a považuje za ľahkú cestu k falšovaniu.

Viac o téme: Prezidentské voľby v USA

Politik požiadal o prepočítanie hlasov v okresoch Milwaukee a Dane v nádeji, že v oboch silne liberálnych obvodoch zvráti víťazstvo Bidena o približne 20 600 hlasov. O prepočítanie požiadal aj v štáte Georgia, kde sa však potvrdilo tamojšie víťazstvo Bidena.

Právna poradkyňa Trumpovej kampane Jenna Ellis na výsledky reagovala bez zmeny postoja, keď poznamenala, že to šlo „presne ako očakávali“, pretože štát prepočítal nelegálne hlasy.

Rozdelenie spoločnosti

Aj napriek tomu až 77 percent voličov republikánskeho kandidáta stále verí, že víťazom je on. Ako je možné, že toľko ľudí verí dezinformáciám? „Nemá to nič spoločné s obsahom informácie, ale so sociálnou identitou človeka,“ uviedla politická psychologička Dannagal Young z University of Delaware.

Young tvrdí, že politické strany v USA čoraz viac korelujú s dvoma odlišnými kultúrami definovanými náboženskou a rasovou identitou a geografickou polohou. Vďaka tomu je jednoduchšie vytvoriť nepravdivý príbeh, ktorý prenikne do týchto identít a stane sa ľahko uveriteľným.

Odborníci sa zhodli, že k zasievaniu dezinformácií prispieva aj pandémia a s ňou spojené znepokojenie a neistota z budúcnosti.

„Ak niekto ponúkne poburujúcu teóriu, ktorá dokonca ani nemusí dávať zmysel, oveľa ľahšie jej uveríte, pretože vám pomôže vysvetliť situáciu a dáva vám pocit kontroly,“ objasnila Young.

Sprievodným javom prehlbujúceho sa delenia spoločnosti v USA je hnev a nedôvera k druhej strane. Young ozrejmila, že ak si niekto dokáže vytvoriť cieľ a premeniť strach na hnev, dosiahne tak ďalší stimul, aby mu niekto veril.

Hnev spôsobuje, že sa ľudia cítia optimisticky, pretože je akousi hybnou silou vpred,“ povedala.

Kognitívni lakomci

Kognitívny vedec David Rand uviedol, že ľudia oveľa ľahšie uveria správe, ktorá zodpovedá tomu, ako oni sami vidia svet.

Podľa neho sú tiež „kognitívni lakomci“, čiže ich mozog vždy hľadá najjednoduchšie riešenie problému. Týka sa to najmä sociálnych sietí, kde nevenujú čas analyzovaniu dôveryhodnosti informácií.

Za dôležitý považuje aj zdroj informácií. Ľudia skôr uveria osobe, ktorej dôverujú a o ktorej, si myslia, že je spoľahlivá.

Young zdôraznila, že práve preto je nebezpečné, keď elity – politici či novinári šíria dezinformácie. Ich prijímatelia nebudú informáciu analyzovať, pretože veria, že to predtým urobil za nich niekto iný, niekto, koho rešpektujú.

Hovorí tiež o „efekte tretej osoby“. „Všetci ľudia sú náchylní podľahnúť dezinformáciám. Myslíme si, že sa to týka len ostatných a nás nie,“ povedala.

Ako postupovať?

Výskum naznačuje, že „nesprávny spôsob“ odhalenia nepravdy môže mať opačný efekt a môže pomôcť šíriť pôvodnú nepravdivú informáciu.

Randov výskum odhalil, že označovanie podozrivých a potenciálne nebezpečných príspevkov na sociálnych sieťach pomáha znižovať šírenie dezinformácií.

„Niekoľko štúdií dokazuje, že keď ľudia pri prvom kontakte uvidia označenie príspevku, veria mu oveľa menej, odhliadnuc od toho, či zodpovedá ich ideológii alebo nie,“ uzavrel.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Dannagal YoungDonald TrumpJenna EllisJoe Biden
Firmy a inštitúcie University of Delaware