BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – Vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 bol v kontexte udalostí, ktoré sa pred 74 rokmi odohrávali, najlepším možným riešením, zhodujú sa Milan Zemko z Historického ústavu SAV a historik Ústavu pamäti národa Martin Lacko.
„Sám vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 bol za daných mocensko-politických okolností v strednej Európe, ktoré nezáviseli od Slovákov, najlepším z vtedajších možných rozhodnutí. Iná vec je, ako tento štát vnútropoliticky fungoval a či mohol inak fungovať,“ povedal agentúre SITA Zemko.
Lacko si myslí, že vznik samostatného štátu bol dobrou správou pre Slovensko. „Myslím, že dnešní historici sa zhodnú v tom, že v danej chvíli to bola najlepšia alternatíva. Podobne ako vznik ČSR v roku 1918 zachránil náš národ pre pomaďarčením, vznik Slovenskej republiky ho zachránil pred hrozbou priamej maďarsko-poľskej okupácie, resp. pred nemeckým protektorátom,“ nazdáva sa Lacko.
Historik si myslí, že vznik štátu bol sám o sebe legitímnym naplnením samourčovacieho práva slovenského národa. „Myslím preto, že je len otázkou času, kedy aj tento dátum zaujme dôstojné miesto v pamäti národa i v politickej pamäti,“ dodal.
Zemko hovorí, že už v spôsobe vzniku tohto štátu – z rozhodnutia a tolerancie Adolfa Hitlera – bol zakódovaný aj jeho zrejme nevyhnutný zánik. „V každom prípade hlavní predstavitelia Slovenskej republiky, až na neúspešný pokus Ďurčanského ešte na začiatku vojny, neurobili nič podstatné pre to, aby ju zachovali do povojnovej doby,“ poznamenal.
Väčšina Slovákov sa podľa Zemka o toto obdobie našich dejín už príliš nezaujíma. „Tí, ktorí ho nejako reflektujú, sú rozdelení na väčšiu časť, ktorá je voči vojnovej Slovenskej republike prevažne kritická, a na tých, ktorí vidia v nej skôr pozitíva, aj vzhľadom na bezpochyby zložité až hrozivé zahraničnopolitické okolnosti, za ktorých vznikla a šesť rokov jestvovala,“ tvrdí Zemko.
Lacko je tiež presvedčený, že väčšina ľudí už túto etapu našich dejín výraznejšie nevníma, predovšetkým však mladá a stredná generácia. „Pre nich je zaujímavé len to, čo má bezprostredný vzťah k ich súčasnosti. Ale to samozrejme nie je problém iba u nás,“ konštatoval.
Prístup historikov k Slovenskej republike 1939-1945 je rôzny. Lacko aj Zemko sa zhodujú, že tak je to správne. „Jednotný všeobecný výklad akýchkoľvek historických udalostí poskytovali historici za bývalého režimu, keď o tom politicky rozhodovali rôzne ideologické komisie a ústredné výbory. Toto obdobie máme už, chvalabohu, za sebou a v slobodnej demokratickej spoločnosti mali by sme akceptovať aj odlišné pohľady na tú istú historickú udalosť,“ tvrdí Zemko.
Kritickí historici zdôrazňujú podľa jeho slov predovšetkým diktátorský charakter režimu Slovenského štátu, jeho vazalskú závislosť od nacistického Nemecka a jeho účasť na zločine holokaustu. Otázka samostatnej slovenskej štátnosti nie je pre nich rozhodujúca. Historici s pozitívnym pohľadom na vojnovú SR oceňujú podľa Zemka to, čo sa jej za neobyčajne ťažkých a zhoršujúcich sa pomerov v 2. svetovej vojne podarilo aspoň dočasne zabezpečiť pre Slovákov.
„V samostatnej slovenskej štátnosti vidia hodnotu, ktorá by sa nemala automaticky spájať s charakterom vtedajšieho politického režimu,“ dodal Zemko. Myslí si, že obidve skupiny historikov sa zhodnú na faktickej bezperspektívnosti vojnovej SR v znamení víťazstva Spojencov nad tvorcom a garantom jej existencie – nacistickým Nemeckom. Lacko zasa väčší problém než rôznosť odborných výkladov vidí v tom, že v posledných rokoch sa do roly historikov pasujú mienkotvorné médiá.
„Namiesto hľadania pravdy či poskytnutia paritného priestoru zástupcom rôznych historických táborov forsírujú paušálnu kriminalizáciu, odsúdenie prvej SR a jej osobností. Tým zastrašujú inak zmýšľajúcich ľudí, vytvárajú nové tabu a výsostne historické otázky zneužívajú na vlastné ideologicko-politické ciele,“ ukončil.
Video: Vznik Slovenského štátu
https://www.youtube.com/watch?v=7qOTdSJpU3E