Pred osemdesiatimi rokmi sa začala 2. svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách

Nemeckí vojaci prechádzajú cez poľskú hranicu 1. september 1939
Nemeckí vojaci prechádzajú cez poľskú hranicu - 1. september 1939 Zdroj. Wikipedia CC

Prvého septembra 1939 sa útokom Nemecka a Slovenska na Poľsko začal najväčší a najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách.

A to globálnym rozsahom, počtom obetí, i rozsahom materiálnych a kultúrnych škôd. Jeho špecifikom je dovtedy nebývalý dopad na civilný sektor a ambície agresorov zlikvidovať celé etniká. Vojenské obete tvoria menšinu tých, ktorí zahynuli počas konfliktu.

Počas 2. svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete. Takmer 6 miliónov z nich boli obete židovského holokaustu.

Poľsko prišlo v konflikte o 5,6 milióna ľudí (16% predvojnovej populácie), Sovietsky zväz o 23,2 milióna ľudí (14% populácie) a Nemecko o 7,5 milióna (11%). Čínu stála Japonská agresia 10 miliónov životov z toho 7 miliónov civilistov.

Ako sa začala Druhá svetová vojna

Prvou kapitolou globálneho konfliktu bolo koordinované napadnutie Poľska Nemeckom, Slovenskom a Sovietskym zväzom.

Bezprostrednú pôdu pre napadnutie Poľska vytvorila zmluva o neútočení, ktorú uzavreli 23. augusta 1939 Nemecko a Sovietsky zväz. V ďalších dňoch k nej vznikli tajné dodatky, v ktorých si nacistická a komunistická diktatúra rozdelili sféry vplyvu v Európe, vrátane rozdelenia územia Poľska. Dohoda je známa ako pakt Ribbentrop – Molotov.

Nadránom 1. septembra 1939 napadli nemecké jednotky Poľsko. Vojenské operácie sa začali útokom na polostrov Westerplatte pri prístavnom meste Gdaňsk. Koordinovane s nemeckými jednotkami zaútočili na Poľsko z juhu aj tri divízie armády Slovenského štátu s vyše 51-tisíc vojakmi, na ktorých čele stál generál Ferdinand Čatloš.

Generál Ferdinand Čatloš v Sanoku po ukončení invázie do Poľska
Generál Ferdinand Čatloš v Sanoku po ukončení slovenskej invázie do Poľska Zdroj: Wikipedia CC

Dobrú pôdu pre tento krok vytvorili napäté vzťahy už od 20-tych rokov, kedy Slovensko muselo Poľsku odstúpiť 27 dedín na Orave a Spiši a ďalšie stovky kilometrov štvorcových pripojilo Poľsko k svojmu územiu v roku 1938  a nemecký prísľub pričleniť sporné územia k Slovensku.

Za mesiac bolo Poľsko na kolenách

Neskoro zmobilizovaná a slabšie vyzbrojená poľská armáda (cca 950-tisíc vojakov) nedokázala odolávať nemeckej presile (1,5 milióna vojakov) ani taktike, ktorá si vyslúžila názov blesková vojna. Veľká Británia, Francúzsko a Austrália síce formálne vyhlásili 3. septembra 1939 Nemeckej ríši vojnu, ale akúkoľvek reálnu pomoc neboli schopní Poliakom poskytnúť.

Ďalšiu ranu kolabujúcej poľskej obrane zasadil Sovietsky zväz, ktorý 17. septembra s polmiliónovou armádou zaútočil z východu.

Stretnutie spojencov - Nemecký a sovietsky dôstijník si podávajú ruky po ukončení invázie do Poľska
Stretnutie spojencov – Nemecký a sovietsky dôstojník si podávajú ruky po ukončení invázie do Poľska Zdroj: TASS CC

Varšava kapitulovala 28. septembra 1939 a poľská vláda sa uchýlila do exilu. Posledné poľské jednotky sa vzdali 5. októbra.

oriaca bombardovaná Varšava - september 1939
Horiaca bombardovaná Varšava – september 1939 Zdroj: Poľský národný archív PD

Západná časť Poľska sa pod názvom Generálny gouvernement stala 8. októbra súčasťou Nemeckej ríše. Východná časť sa začlenila do Sovietskeho zväzu. Sporné oblasti Oravy a Spiša priznali Slovensku a okolie mesta Vilno pripadlo Litve, ktorá sa ale sama zakrátko stala obeťou sovietskej okupácie.

Krutosť voči civilnému obyvateľstvu a vojnové zločiny

Nemci postupovali pri obsadzovaní Poľska s neobyčajnou krutosťou a od samého začiatku sa útokmi na civilné ciele dopúšťali vojnových zločinov. Úplne vybombardovali viacero miest, vrátane približne desiatich percent Varšavy. Bombardovali kolóny utečencov, vraždili vojnových zajatcov, vyvraždili a vypálili okolo 400 dedín.

Do konca októbra 1939 nacisti urobili v Poľsko takmer 800 hromadných popráv vojnových zajatcov. V tomto období zahynulo 20- až 24-tisíc Poliakov. V krátkom čase sa k nim pripojilo približne 40-tisíc príslušníkov elít a intelektuálov.

Poľskí roľníci zavraždení nemeckými vojakmi
Poľskí roľníci zavraždení nemeckými vojakmi Zdroj: Wikipedia PD

Osobitnou kapitolou boli vytváranie priestoru germanizáciu – k tomu patrilo ničenie dedín, vysídľovanie celých oblastí, ktoré sa dotklo približne 2,5 milióna Poliakov, okolo 200-tisíc detí odvliekli nacisti do Nemecka na „ponemčenie“. Viac ako tri milióny Poliakov boli nasadené na otrocké práce v Nemecku.

Celkovo zahynulo počas nemeckej okupácie najmenej 5,6 milióna poľských občanov (približne 16% z predvojnovej populácie Poľska. Z nich približne 400 tisíc vojakov a 2,2 milióna civilistov. Osobitnou skupinou sú tri milióny poľských Židov, zlikvidovaných počas židovského holokaustu.

Exhumované telá poľských dôstojníkov v Katynskom lese
Exhumované telá poľských dôstojníkov v Katynskom lese Zdroj: Wikipedia PD

Režim v Sovietmi okupovanej časti Poľska zodpovedal stalinskému teroru, ktorý panoval v celom Sovietskom zväze. Najznámejším vojnovým zločinom proti Poliakom je vyvraždenie približne 26-tisíc zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese v roku 1940. Sovietsky zväz oficiálne priznal zodpovednosť za tento masaker až v roku 1990.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom