BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) – Konečne je tu jar a s ňou aj čoraz viac slnka, ktoré pozýva k pobytu na čerstvom vzduchu. Treba si však uvedomiť, že škodlivé UV žiarenie kožu ohrozuje aj pri takých aktivitách, ako práca na záhradke, šport či obyčajná prechádzka, nielen pri cielenom opaľovaní. Dôležitým rizikovým faktorom je práve to, že koža je po dlhých zimných mesiacoch najcitlivejšia na slnko. Preto o ochrane pred slnkom treba rozmýšľať už vtedy, keď zimné kabáty vymeníte za krátke rukávy.
Ďalší zlomový bod príde 21. júna, teda v deň letného slnovratu. V tom čase je severná pologuľa najviac priklonená k slnku a slnečné lúče k nám dopadajú priamo. Platí pritom, že čím je dráha slnečných lúčov kratšia, tým je UV žiarenie menej pohlcované atmosférickým ozónom a predstavuje teda aj väčšie riziko pre našu kožu a zdravie.
Tipy na správnu ochranu pred slnkom:
1. Vyberte si kvalitný produkt, ktorý prešiel dostatočnými klinickými skúškami a testovaním a dokáže garantovať požadovaný stupeň ochrany pred UVA aj UVB žiarením.
2. Zvoľte ochranný faktor podľa vášho fototypu. Na začiatku, kým koža nie je zvyknutá na slnko siahnite po prípravku s vyšším ochranným faktorom, neskôr môžete v závislosti od vášho fototypu ochranný faktor znížiť. Pre deti vždy zvoľte niektorý z prípravkov určených pre deti, ktoré im zabezpečia potrebnú ochranu.
3. Doprajte vašej pokožke, aby si na slnko zvykla. V prvých dňoch vystavujte vašu pokožku na slnku len na krátky čas, a to aj napriek použitiu ochranného krému.
4. Naneste na kožu dostatočné množstvo prípravku – pokiaľ nanesiete malé množstvo, ochranný faktor prípravku sa môže znížiť až o polovicu. Odporúčaná denná dávka prípravku pre dospelého na celé telo je okolo 35 ml ochranného prípravku, 7-ročné dieťa vyžaduje asi polovicu.
5. Ochranný prípravok naneste na kožu približne 20 minút pred vystavením sa slnečnému žiareniu. Tento čas je potrebný na to, aby prípravok vsiakol do kože a zabezpečil optimálnu ochranu.
6. V prípade potreby (napr. pri kontakte s mydlom) sa odporúča nanesenie prípravku na opaľovanie zopakovať. Pri vodných športoch zvoľte prípravky extrémne odolné voči vode.
7. Vedzte, že opakovaným nanesením ochranného prípravku sa nepredlžuje doba, počas ktorej môžete byť vystavení slnečnému žiareniu bez negatívnych vplyvov na vaše zdravie.
8. Pri intenzívnom športovaní je dôležité, aby sa pot odparoval a telo sa tak mohlo ochladiť. Poteniu bránia masti a oleje. Pri intenzívnom potení sa preto odporúča uprednostniť produkty, ktoré obsahujú menej lipidov (tukov) a sú odolné voči vode a poteniu.
9. Nezabudnite ošetriť aj oblasti silno exponované slnku ako pery, nos, uši alebo plešina.
10. Po pobyte na slnku nezabudnite ošetriť svoju namáhanú a vysušenú pokožku.
Každá koža na slnečné žiarenie reaguje inak, pričom najohrozenejšie sú deti a ľudia so svetlou a citlivou kožou. Približný odhad citlivosti kože je možný pomocou tzv. fototypu, ktorý určuje prah začervenania kože pri nechránenom pobyte na slnku. Riziko spálenia kože však závisí aj od geografickej polohy, ročného obdobia, hodiny dňa, trvania slnečného žiarenia, ako aj od miery zhnednutia kože ešte pred kontaktom so slnkom.
UV žiarenie sa podľa vlnovej dĺžky žiarenia delí na UVA a UVB žiarenie, ktoré v závislosti od hĺbky preniknutia do kože môžu spôsobiť buď akútne alebo chronické poškodenie kože. UVB žiarenie je zodpovedné za zhnednutie kože a hlavne za jej spálenie, pričom viacnásobné spálenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože v dospelosti.
Poškodenie kože slnečným žiarením sa tak udeje dávno predtým, než sa vyvinie a prejaví nádorové ochorenie. UVA žiarenie zas preniká hlboko do kože a poškodzuje elastické vlákna spojivového tkaniva. V dôsledku toho klesá elasticita kože a vznikajú vrásky. Tento typ žiarenia urýchľuje tiež tvorbu stareckých škvŕn a je zodpovedné za vznik tzv. slnečnej alergie.
Intenzita UV žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia tzv. UV indexom. Ide o jednoduchú číselnú škálu (0 až 11+). Čím je UV index vyšší, tým je riziko spálenie kože väčšie. Zamračená obloha jeho intenzitu žiarenia znižuje, ale aj tak prepustí až 40 – 60 percent slnečných lúčov. Nenechajte sa preto oklamať zdanlivo škaredým počasím – spáliť sa môžete aj tak, i keď možno za o niečo dlhší čas.
Slnečné žiarenie najviac ohrozuje našich najmenších. Na jednej strane preto, lebo ich pokožka je veľmi jemná a citlivá na slnko, keďže ešte nie je plne vyvinutá povrchová, rohová vrstva pokožky. Na druhej strane je to však aj preto, že deti sa nedokážu postarať sami o seba a v zápale hier a radovánok sú bez spoľahlivej ochrany vystavené vyššiemu riziku spálenia.
V prípade dojčiat a malých detí treba dbať na to, aby neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu, a to ani vtedy, ak ste použili produkty slnečnej ochrany. Vo všeobecnosti sa u detí do 1 roku a u osôb s veľmi citlivou kožou odporúča používať produkty s čisto fyzikálnymi filtrami. Je dôležité vedieť, že detská pokožka si pamätá dlhšie.
Štúdie naznačujú, že ak zamedzíte spáleniu kože pred 20. rokom života, znížite riziko vzniku melanómu. Ukázali však aj to, že veľké percento detí zažilo spálenie. Napríklad 31 percent tínedžerov sa mimo letných prázdnin nechráni krémami a 26 percent z nich pripúšťa, že v snahe získať opálenú kožu sú ochotní akceptovať spálenie.