Predseda SAV Šajgalík hodnotí rok 2019 pozitívne, vyzdvihol navýšenie rozpočtu

SAV, Pavol Šajgalík
Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Navýšenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied (SAV) či vznik vedeckých klastrov prispeli k tomu, že predseda SAV Pavol Šajgalík hodnotí rok 2019 pozitívne. V rozhovore pre agentúru SITA však podotkol, že akadémia sa musela vysporiadať s návratom do pôvodného stavu po jej zmarenej transformácii na verejnú výskumnú inštitúciu či so systematickým klesaním počtu doktorandov na akadémii.

Vznik vedeckých klastrov

Šajgalík pozitívne hodnotí skutočnosť, že Národná rada SR schválila vyšší rozpočet pre SAV na rok 2020. Oproti aktuálnemu roku ide o nárast o 16 miliónov eur na 85,3 milióna eur. Najväčšiu časť výdavkov SAV, vyše 75 percent, tvoria náklady na mzdy a odvody pracovníkov, a tiež výdavky na doktorandské štúdium. Nárast celkových výdavkov akadémie v roku 2020 je spojený najmä s valorizáciou platov pracovníkov vo verejnej správe a navýšením štipendií doktorandov.

Predseda SAV vyzdvihol aj vznik vedeckých klastrov, ktoré majú za cieľ tvoriť špičkovú a vo svetom meradle konkurencieschopnú vedu. Za týmto účelom sa spojili SAV, Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita v Bratislave. V Košiciach sa paralelne SAV združila s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika, Technickou univerzitou v Košiciach a Univerzitou veterinárneho lekárstva a farmakológie.

Nesmierne alarmujúci stav

Rok 2019 sme, žiaľ, v mnohých ohľadoch úplne zbytočne museli venovať tomu, aby sme sa po zmarenej transformácii vrátili naspäť do stavu, v ktorom sme fungovali uplynulé desiatky rokov,“ priblížil Šajgalík. Dodal, že nielen SAV, ale aj Slovensko celkovo prišlo o možnosť, aby vedci akadémie mohli investovať svoje vedomosti do programov súkromného sektora. Národná rada Slovenskej republiky v roku 2017 prerokovala a schválila zákon o verejnej výskumnej inštitúcii. Podľa tohto zákona mali od 1. júla 2018 prejsť organizácie SAV do novej právnej, organizačnej a ekonomickej formy, ktorá mala výrazne zvýšiť samostatnosť organizácií, posilniť tlak na kvalitu a umožniť intenzívnejšiu spoluprácu SAV s inými subjektmi výskumu a inovácií, vrátane súkromnej sféry. To sa však nepodarilo.

SAV tento rok tiež zápasila s nízkym záujmom mladých ľudí o vedeckú prácu. Počet doktorandov v SAV podľa Šajgalíka systematický klesá, čo považuje za „nesmierne alarmujúci stav“. Dodal, že malý záujem mladých o vedeckú prácu pravdepodobne súvisí s ich nízkym finančným ohodnotením.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Pavol Šajgalík