BRATISLAVA 19. februára (WEBNOVINY) – Hoci stále existujú viaceré otvorené otázky, na ktoré majú Maďarsko i Slovensko rozdielny názor, spolupráca medzi oboma krajinami sa v posledných rokoch zlepšila. Zhodli sa na tom maďarský a slovenský prezident János Áder a Ivan Gašparovič, ktorý je na oficiálnej návšteve u nášho južného suseda.
Slovenský prezident je na návšteve Budapešti po deviatich rokoch. Hlavy štátov sa dohodli, že budú iniciovať vytvorenie jedného zoznamu spoločných sporných otázok, ktoré budú riešiť expertné skupiny.
„Vyriešenie týchto sporných otázok je o to viac dôležité, pretože v ostatných troch rokoch medzi našimi krajinami bola spolupráca oveľa úspešnejšia. Náš obchodný obrat aj napriek kríze sa v posledných rokoch výrazne zvyšoval. Susedné Slovensko je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Maďarska,“ vyhlásil Áder.
„Veľmi rád chcem potvrdiť slová pána prezidenta, že za posledné obdobie naše vzťahy začínajú byť intenzívnejšie, nielen stretávaním sa, ale aj riešením problémov. Šesť miliárd obchodného obratu znamená dobrú spoluprácu, ale prečo by nemohla byť ešte lepšia?“ pridal sa aj Gašparovič.
Obrazom: Stretnutie prezidentov v Budapešti
Iný pohľad majú podľa Gašparoviča obe krajiny na otázku jazykového zákona či dvojakého občianstva. Obaja prezidenti sa však zhodli na tom, že je potrebné poskytovať menšinám dôkladnú ochranu. Gašparovič v súvislosti s tým podotkol, že dejiny najmä strednej Európy sú veľmi komplikované.
„Myslíme si, že je obzvlášť nebezpečné ich zneužívanie na populistické ciele. História patrí historikom,“ dodal. Je podľa neho veľmi dôležité, aby sa nielen politici, ale aj ľudia z oboch krajín naďalej spoznávali a vytvárali medzi sebou čo najužšie kontakty. „Od severu Slovenska až po juh Maďarska,“ podotkol prezident Gašparovič.
Maďarský prezident okrem iného poďakoval Gašparovičovi za pomoc Slovenska pri rekonštrukcii kaštieľa v Dolnej Strehovej, kde sa nachádza aj hrobka spisovateľa Imre Mádacha.
„Na základe oduševnenia z tohto projektu sme sa dohodli, aby sme spoločne podporili aj druhý projekt,“ konštatoval Áder. Obe krajiny sa pokúsia dať dohromady dostatok peňazí na rekonštrukciu rodného domu sedmohradského veľmoža a vodcu protihabsburgovského povstania Františka II. Rákociho. V roku 2016 uplynie 340 rokov od jeho narodenia. „Je našou snahou, aby sa tento rodný dom dokončil do tohto výročia,“ doplnil Áder.
Gašparovič maďarského prezidenta pozval na návštevu Slovenka. Dúfa, že príde čo najskôr. „Som presvedčený, že okrem oficiálnej návštevy sa budeme stretávať aj na priateľských stretnutiach, pri ktorých sa dá vyriešiť omnoho viac problémov ako pri nejakých formálnych stretnutiach,“ uzavrel Gašparovič.
Slovenský prezident má na programe ešte stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Počas návštevy sa stretne i s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku. Sprevádza ho šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý sa stretne so svojím rezortným kolegom Jánosom Martonyim.
Problematické vzťahy
Obe krajiny spája členstvo vo Visegrádskej štvorke, Európskej únii, schengenskom priestore, Rade Európy i NATO, no vzťahy sú problematické vo viacerých rovinách.
Prvou snahou o konsolidáciu vzťahov bolo v marci 1993, teda len pár mesiacov po vzniku Slovenskej republiky (1.1.1993) podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zmluvu parafovali v Paríži premiéri Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn a platnosť nadobudla 15. mája 1996.
Nasledujúce roky boli v znamení viacerých stretnutí na vládnej úrovni, vo februári 1999 predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a premiér Mikuláš Dzurinda podpísali v Bratislave protokol o implementácii základnej zmluvy s Maďarskom a spolupráca sa rozvíjala aj na úrovni V4, pri výstavbe mosta Mária Valéria medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý slávnostne otvorili v októbri 2001, i na stretnutiach v pohraničných oblastiach.
Maďarský krajanský zákon, Hedviga Malinová či Maďarská garda
Zlom v snahách o budovanie priateľských susedských vzťahov nastal 1. januára 2002, keď nadobudol platnosť Zákon o Maďaroch žujúcich v susedných štátoch – maďarský krajanský zákon. V roku 2001 ho schválil maďarský parlament s cieľom pomôcť Maďarom žujúcim v susedných krajinách zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu na území toho štátu, v ktorom žijú.
Nepomohli protesty Slovenska, ktoré namietalo exteritoriálne účinky zákona, nevhodnosť niektorých terminológií, ako napríklad formulácie „maďarský národ ako celok“, začalo sa vydávanie maďarských preukazov.
V decembri 2004 bolo založené Fórum poslancov Karpatskej kotliny a v auguste 2007 extrémne nacionalistické združenie Maďarská garda, čo opäť vyvolalo protesty Slovenska.
Maďarská strana zasa považovala za problém kauzu Hedvigy Malinovej, ktorú údajne v auguste 2006 prepadli v Nitre a ukradli jej mobil, z ktorého práve telefonovala v maďarčine.
Benešove dekréty a kontroverzný zákon v Mlynkoch
V septembri 2007 maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v telefonickom rozhovore so slovenským premiérom Robertom Ficom uviedol, že deklarácia, ktorou NR SR potvrdila nemennosť Benešových dekrétov, protirečí princípom Európskej únie (EÚ) a nepomáha dobrým susedským vzťahom.
V marci 2008 v maďarskej obci Mlynky, ktorá je kultúrnym centrom slovenskej menšiny z pilíšskej oblasti, starosta obce József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy Slovenského domu vysťahovať. Maďarský ombudsman pre menšiny vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne, samospráva v Mlynkoch však definitívne rozhodla o vysťahovaní.
V tom istom roku sa Maďarsko a Slovensko dohodli, že postavia nový dom a v októbri 2012 premiéri Maďarska a Slovenska Viktor Orbán a Robert Fico slávnostne otvorili budovu Strediska pilíšskych Slovákov.
Nepokoje na futbalovom zápase
Dátum 1. november 2008 sa do histórie spoločných vzťahov zapísal futbalovým zápasom medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom, na ktorom pre nepokoje musela zasahovať polícia a kde bolo vyše 50 zranených, v nasledujúcich dňoch sa v Maďarsku objavili viaceré protesty – natieranie informačných tabúľ so slovenským názvom lokality, protestné pochody cez spoločnú hranicu a pod.
Predstavitelia oboch krajín na spoločných stretnutiach prijímali vyhlásenia proti extrémizmu a deklarovali spoločný boj proti radikálom a násiliu, no vo februári 2009 slovenský parlament prijal školskú novelu, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, čo vyvolalo na strane Maďarskej republiky nevôľu a podobne sa postavila aj k novele zákona o štátnom jazyku z júna 2009, ktorá sprísnila dohľad nad spisovnou slovenčinou.
Slovenské orgány nevpustli prezidenta Sólyoma na naše územie
V auguste 2009 Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu svätého Štefana a nechodil do Komárna. MZV SR v deň návštevy informovalo verbálnou nótou veľvyslanca Maďarska v Bratislave, že slovenské orgány rozhodli odoprieť prezidentovi Sólyomovi vstup na slovenské územie v tento deň.
Návšteva maďarského prezidenta Sólyoma podľa diplomatickej nóty nie je vhodná najmä preto, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a 21. august bol osobitne citlivým dátumom.
Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko. Maďarsko Slovenskú republiku zažalovalo na európskom súde. Ten však dal v roku 2012 za pravdu Slovensku s tým, že SR na takýto postup mala právo.
Rokovanie premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Gordona Bajnaia v maďarskom prihraničnom meste Szécsény v septembri 2009 sa skončilo jedenásťbodovou deklaráciou. Fico označil stretnutie za úspešné a užitočné. Premiéri sa zaviazali, že Slovensko a Maďarsko budú pri spornom slovenskom jazykovom zákone rešpektovať odporúčania OBSE.
V roku 2010 sa konalo niekoľko stretnutí na vládnej i prezidentskej úrovni v rámci V4, ktorých výsledkom boli vyjadrenia o vytrácaní sa napätia v slovensko-maďarských vzťahoch. V januári 2011 navštívil Slovensko maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý rokoval s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou i ďalšími predstaviteľmi štátu.
Dvojaké občianstvo
V súčasnosti sú najväčšími problémami vzájomných slovenských maďarských vzťahov dvojaké občianstvo a dlhoročný spor okolo výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
V máji 2010 NR SR prijala zákon o štátnom občianstve, pričom reagovala na kontroverzný maďarský zákon, ktorý vytvoril inštitút dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov a ktorý uviedla Maďarská republika do praxe 1. januára 2011. Maďarská legislatíva umožňuje udeľovanie štátneho občianstva osobám bez trvalého bydliska na území Maďarska pod podmienkou, že žiadateľ alebo jeho predkovia boli maďarskými občanmi pred rokom 1920 alebo v rokoch 1938 až 1945. Takáto úprava vyvolala prejavy nevôle vo viacerých susedných krajinách, nielen na Slovensku.
V septembri 2012 splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku VD Gabčíkovo-Nagymaros Peter Hatiar deklaroval obnovenie rokovaní o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997. Súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.