Prezidentka Čaputová podpísala dva zákony v boji proti koronavírusu, ktoré schválil parlament

Zuzana Čaputová
Prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala vo štvrtok dva zákony v boji proti koronavírusu, ktoré v stredu schválil parlament.

Ide o zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a v justícii, ktorým bude môcť štát napríklad získavať od mobilných operátorov údaje s cieľom identifikovať nakazených, a novelu zákona o sociálnom poistení.

Viac o téme: Koronavírus

Novelou sa zas zavádza takzvané pandemické ošetrovné, nemocenské pri karanténe a umožní sa vyplácanie príspevkov na udržanie pracovných miest. Agentúru SITA o tom vo štvrtok informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Údaje o zákazníkoch od operátorov

Štát teda bude môcť na základe podpisu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením Covid-19 získavať od mobilných operátorov údaje o zákazníkoch, aby mohol identifikovať ľudí, ktorí sú alebo potenciálne môžu byť nakazení koronavírusom.

Tento zákon v stredu schválila NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Za hlasovalo 91 poslancov, proti bolo 43 a štyria sa zdržali.

Kompetentní veria, že pôjde o jeden z dôležitých nástrojov, ako zabrániť šíreniu aktuálnej pandémie. Podobný model použili aj v Južnej Kórei, v Singapure a na Taiwane, kde práve trasovanie potenciálne nakazených osôb prispelo k tomu, že výrazne a veľmi rýchlo dokázali pandémiu znížiť.

Pôvodné znenie zákona, ktorý sa venuje tejto téme, bolo pritom podrobené výraznej kritike opozície a napokon prešiel s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi.

Zbieranie údajov bude možné iba v čase pandémie

Ako v pléne priblížil spravodajca zákona poslanec Ondrej Dostál (SaS), ustanovenie okresali len na to, čo je nevyhnutné. Podstatné bolo vypustenie získavania prevádzkových údajov.

Poskytnuté informácie budú spracované anonymizované, iba na štatistické účely a na zachovanie prevencie, na účely identifikácie príjemcu a výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu. Taktiež sa do návrhu doplnilo, že zbieranie údajov bude možné iba v prípade pandémie alebo šírenia nákazlivej choroby. „Je to v príčinnej súvislosti, je to nutná podmienka,“ objasnil Dostál.

Ďalšou zmenou je, že operátori takéto údaje poskytnú Úradu verejného zdravotníctva iba na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Ten ich pritom bude môcť spracovávať iba počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, najneskôr však do konca roka 2020.

Ak pritom mimoriadna situácia alebo núdzový stav pominú, úrad oprávnenie stratí, ak by trvali aj po uvedenom termíne, parlament bude musieť prípadné predĺženie opätovne schváliť.

Novela zákona o sociálnom poistení

Za novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú Národná rada SR schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, hlasovalo všetkých 132 prítomných poslancov. Ošetrovné, takzvané OČR, sa bude po novom vyplácať celé obdobie starostlivosti o dieťa počas uzatvorenia škôlok a škôl, ak ide o dieťa do 11 rokov veku.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí predpokladá, že pandemické ošetrovné v tomto roku dostane 200-tisíc rodičov s celkovou dĺžkou trvania 101 dní a priemernou dennou sumou 15,8 eura. Ošetrovné tak rodičom Sociálna poisťovňa poskytne za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, teda nie iba za 10 kalendárnych dní.

Na takzvané pandemické ošetrovné by sa malo tento rok vynaložiť 319,2 milióna eur.

Nárok na nemocenské pri karanténe

Zavedie sa tiež nárok na nemocenské pri karanténe alebo povinnej izolácii, ktoré bude vyplácať Sociálna poisťovňa od prvého dňa vo výške 55 % vymeriavacieho základu.

V súčasnosti pritom Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom nemocenské od 11. dňa trvania dočasnej práceneschopnosti, do 10. dňa zamestnanci dostávajú náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa.

„V týchto prípadoch sa teda odbremenia zamestnávatelia od platenia náhrady príjmu pri dočasnej PN,“ uviedol rezort práce a sociálnych vecí.

Pri karanténe alebo povinnej izolácii bude nemocenské v sume 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa PN. „Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského, respektíve náhrady príjmu pri dočasnej PN iba 25 %,“ upozorňuje ministerstvo práce. Tieto dve opatrenia by si mali v tomto roku zo Sociálnej poisťovne vyžiadať 338,5 milióna eur.

Aktívne opatrenia na podporu zamestnanosti

Novelou zákona o sociálnom poistení sa novelizuje aj zákon o službách zamestnanosti. Rozšíri sa okruh aktívnych opatrení na trhu práce o projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v bezprostrednom období po ich skončení.

„Otvárame priestor na to, aby sme vedeli zamestnávateľom garantovať výhodnejšie finančné podmienky, ak udržia pracovné miesto a neprepustia zamestnanca, než ako keby ho mali prepustiť,“ povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina).

Zamestnávatelia podľa neho budú môcť na úrady práce poslať žiadosť o vyplatenie takéhoto príspevku. „Príspevok bude nárokovateľný za podmienok, ktoré následne schváli vláda,“ uviedol šéf rezortu.

Tieto príspevky by sa mali podľa Krajniaka financovať najmä zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, prípadne zo štátneho rozpočtu. „Základná podmienka je udržanie pracovného miesta,“ zdôraznil.

Nárok na príspevok pre zamestnávateľov

Nárok na príspevok bude mať zamestnávateľ, ktorý musel uzatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu.

„Nárok bude počas obdobia mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení,“ informoval minister práce.

Príspevok bude aj pre toho zamestnávateľa, ktorý musel zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zákazok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov. Aj v tomto prípade bude nárok na tento príspevok trvať počas mimoriadnej situácie a určený počet mesiacov po jej skončení.

„Výška príspevku a stanovenie presných podmienok, napríklad aký musí byť pokles odbytu, toto je rámec, ktorý po schválení zákona určí vláda,“ tvrdí Krajniak. Vláda tak podľa neho určí, aký objem financií na jednotlivé typy projektov pôjde.

Pomoc pre SZČO

Ďalším opatrením bude pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). „Príspevok bude nárokovateľný pre každú SZČO, živnostníkov, umelcov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí splnia podmienky,“ povedal.

Základnou podmienkou podľa Krajniaka bude to, aby SZČO pokračovala vo svojej činnosti aj po skončení čerpania príspevku. Nárok na príspevok bude mať ten podnikateľ, ktorý musel zatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu SR a bude trvať počas mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení.

Príspevok bude aj pre tú SZČO, ktorá musela zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zákazok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martin StrižinecMilan KrajniakOndrej DostálZuzana Čaputová