Pri čerpaní dovolenky ťahá zamestnanec za kratší koniec. Ako sa brániť proti porušovaniu práv?

Zrušená dovolenka
Termín dovolenky je potrebné dohodnúť so zamestnávateľom. Foto: ilustračné, Getty images

Dohodnúť si so zamestnávateľom dovolenku nie je pre mnohých zamestnancov podľa údajov Štatistického úradu SR jednoduché. Až 80 percent z 2,2 milióna pracujúcich na trvalý pracovný pomer totiž za minulý rok uviedlo, že si nemôže rozhodnúť o rozvrhnutí pracovného času, a to bez ohľadu na to, ako dlho sú zamestnaní.

Majú síce vo všeobecnosti zo zákona nárok na najmenej štyri týždne dovolenky, ale o jej čerpaní rozhoduje zamestnávateľ. Podľa Národného inšpektorátu práce (NI/) by to ale nemal robiť svojvoľne. Mal by sa riadiť takzvaným plánom dovolenky, ktorý vypracuje so súhlasom zástupcom zamestnancov.

„V pláne dovoleniek má byť čerpanie dovoleniek zamestnancov naplánované tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka,“ uviedol Ladislav Kerekeš, hovorca NIP.

Platnosť takéhoto plánu je jeden kalendárny rok, čo umožňuje, aby si zamestnanci svoj voľný čas lepšie naplánovali a prípadne včas požiadali o dovolenku v iné dni.

Povinnosti pracovníkov

Presný postup, ako má zamestnanec žiadať o dovolenku mimo plánu však môže byť na každom pracovisku iný, pretože ho neupravuje zákon, ale interné dokumenty firmy, napríklad pracovný poriadok.

„Od zamestnanca sa zvyčajne požaduje, aby potrebu dlhšej dovolenky oznámil zamestnávateľovi napríklad prostredníctvom svojho vedúceho zamestnanca s istým časovým predstihom,“ doplnil Kerekeš. Následne túto žiadosť schvaľuje zamestnávateľ, ktorý v prípade jej odobrenia určí konkrétne dni, v ktorých bude mať zamestnanec voľno.

Ak by sa stalo, že počas čerpania dovolenky pracovník ochorie alebo mal úraz, ktorý by mu prekážal nastúpiť do práce, musí to v práci oznámiť.  „Oznamuje to spôsobom, ktorý je u zamestnávateľa určený, napríklad mailom, telefonicky alebo zaslaním sms jeho vedúcemu zamestnancovi,“ doplnil hovorca NIP.

Súhlas zamestnanca nie je potrebný

Žiadosti o dovolenku zamestnávateľ nie je povinný vyhovieť. Najmä, ak mu v tom bránia prevádzkové dôvody, napríklad potrebuje, aby bol zamestnanec prítomný na pracovisku pre prípad opravy alebo obsluhy strojov.

Súhlas zamestnanca na určenie náhradného termínu dovolenky pritom nie je potrebný. „Ak s novým termínom zamestnanec nesúhlasí, môže zamestnávateľ rozhodnúť o čerpaní aj samostatne a čerpanie dovolenky určiť aj napriek nesúhlasu zamestnanca,“ upozornil Kerekeš.

V takomto prípade však musí zamestnávateľ čerpanie dovolenky ohlásiť dopredu, v období mimoriadnej situácie najmenej sedem dní vopred. Výnimkou je prípad nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka, o čerpaní ktorej musí byť zamestnanec informovaný najmenej dva dni vopred.

Zrušená dovolenka sa musí nahradiť

Ani schválená alebo začatá dovolenka však nemusí byť zárukou oddychu. Zamestnávateľ totiž môže podľa Michala Orviského z advokátskej kancelárie SEMANČÍN & PARTNERS dodatočne zmeniť čerpanie dovolenky alebo ho z nej odvolať.

„Zamestnávateľ je v takom prípade povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli,“ upozorňuje Orviský, ktorý medzi časté problémy zaradzuje aj nemožnosť zamestnanca vyčerpať si dovolenku v príslušnom kalendárnom roku.

Deje sa tak často preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, ako napríklad už spomínanú chorobu. Ako vysvetľuje Orviský, zamestnávateľ je však povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Ak by tak neurobil, môže si čerpanie dovolenky určiť zamestnanec sám, avšak musí to oznámiť zamestnávateľovi písomne aspoň 30 dní vopred. Na konkrétnom pracovisku však so súhlasom zamestnávateľa môže byť stanovená kratšia lehota.

Najprv za zamestnávateľom až potom na inšpektorát

Problémy v rámci určovania dovolenky zaznamenal aj inšpektorát práce, ktorému už počas tohto roka bolo nahlásených 81 nedostatkov v tejto oblasti. V praxi takisto sťažovatelia uvádzali, že im zamestnávateľ nevyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku po tom, čo s ním skončili pracovný pomer.

„Zároveň je téma dovolenky často kladenou otázkou pri poradenstve, kde predstavuje asi každú desiatu otázku z doručených žiadostí o poradenstvo,“ uviedol Kerekeš, podľa ktorého je NIP až poslednou inštitúciou, na ktorú by sa mal zamestnanec so sťažnosťou obrátiť.

Ak je totiž nespokojný so systémom čerpania dovolenky alebo zistí v tejto oblasti určité nezrovnalosti, mal by sa najprv obrátiť na zamestnávateľa a potom na odbory, ak vo firme fungujú.

Ak by obe možnosti zlyhali, môžu zamestnanci podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce, aj elektronicky prostredníctvom webovej stránky inšpektorátu. „Upozorňujeme však, že inšpektorát práce nezabezpečí zamestnancom určenie čerpania dovolenky v tom termíne, o ktorý majú záujem,“ vyjadril sa pre Webnoviny.sk hovorca NIP.

Úlohou inšpektorátu je totiž preveriť, či zamestnávateľ koná v súlade so zákonom, teda napríklad, či má vypracovaný plán dovoleniek, či určuje ich čerpanie alebo, či má každý zo zamestnancov aspoň štyri týždne v roku dovolenku.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ladislav KerekešMichal Orviský
Firmy a inštitúcie NPI Národný inšpektorát práceSEMANČÍN & PARTNERSŠÚ Štatistický úrad SRWebnoviny.sk